Zápisník spisovateľky

ZÁPISNÍK SPISOVATEĽKY | miesta, kde píšem

30. srpna 2016 v 17:13 | Elizabeth
Ahojte,

potešil ma váš záujem o túto rubriku. Uvažujem nad týmto už nejaký čas, ale predtým som mala krízu, predtým som to stále zvažovala, nevenovala tomu nápadu až takú pozornosť a predtým som maturovala a veď viete. Ak by ste k názvu rubriky mali nejakú námietku, že ešte nie som spisovateľka, alebo že si ani tak nemôžem hovoriť - nie je to kvôli tomu, že by som si o sebe myslela že som spisovateľka v tom slova zmysle. Spisovateľka som v zmisle písania. Aj keď už sa deje aj vydávanie kníhy. :D

Takže, táto rubrika bude o písaní - o tom, ako píšem, kde píšem, o výpadkoch inšpirácie, o knihe, ktorú píšem, o získavaní nápadov. Ale aj o písaní na blog a celkovo o blogovaní. Súhlasila som s vašimi komentármi v tom, že môžu byť takéto články inšpirujúce (tiež som niekoľko takých prečítala a dokázali ma nakopnúť), takže snáď aj vás k niečomu inšpirujem. Ak nie úplne k písaniu nejakého literárneho diela, tak aspoň k napísaniu komentára. :D
Dnes sa teda budem venovať miestam, kde píšem. Inšpirovala som sa trošku článkom, ktorý napísal Bocian - o miestach kde (ne)písať. Práve tento článok mi vnukol už dávnejšie ten nápad na môj Zápisník spisovateľky. Ja mám niekoľko rôznych miest, kde sa mi dá písať, alebo kde mi prichádzajú na um nápady.

Najlepšie sa mi píše za písacím stolom (prekvapivo). Píšem teda prevažne na notebooku, ale to už je väčšinou vtedy, keď mám všetko rozpracované, naplánované, popísané, alebo potrebujem prepísať báseň a podobne. Čo sa týka plánovania poviedok, vždy si píšem také plány do zošita, alebo po rôznych papierikoch. Básne tiež píšem len na papier. Som tak zvyknutá od svojich začiatkov. Stáva sa niekedy, že si notebook beriem niekam inam, ale to býva len výnimočná situácia. Čo sa týka nápadov a písacieho stola... hm, nie som si vedomá, že by som dostala nejaký skvelý nápad práve za stolom. Jedine ak čítam nejaký blog a nájdem správne slovo. Aj knihu aktuálne píšem za stolom. Mám vytlačenú poviedkovú verziu a podľa nej postupujem, plus mám poznámkový zošit a ešte kopec lepiacich papierikov s dôležitými súčasťami knihy.

Okrem písacieho stola som schopná začať písať takmer kdekoľvek. Keď dostanem nápad, potrebujem si ho zapísať, alebo niekedy hneď začnem písať. Nosím u seba svoj zápisník, mám tiež stále pri sebe telefón, kam si takisto zapisujem nápady a básne.

Asi tie najlepšie nápady prichádzajú celkom nečakane v nevhodných situáciách, ale to je zákon schválnosti. Už som tu spomínala, že Denník anjela smrti (aktuálne rozpracovaná kniha a dokončená poviedka na tomto blogu) mi napadla keď som si ľahla do postele a pozrela von oknom na svetlo pouličnej lampy. Nápady na básne sa mi sypú kedykoľvek a kdekoľvek. A častejšie ako poviedky. Práve k napísaniu básne mi stačí zbadať nejaké slovíčko. Napríklad tajomstvo - a mne sa v tej chvíli rozsvieti v hlave maják a beriem papier, pero, prípadne mobil a ide to. Básne tiež viem tvoriť v nejakej krčme dajme tomu. Akonáhle dostanem nápad, okamžite vypínam realitu.

Som schopná písať aj v autobuse, vo vlaku, keď pijem víno (pretože vtedy najviac rozmýšľam), najlepšie sa píše aj v noci. Taký úžasný pocit, keď sedím v kresle, pozerám na mesiac a s baterkou zapisujem svoje myšlienky. Píšem tiež v posteli, skrátka kdekoľvek.

A nápady? Tie chodia kedy sa im zachce. Na WC, v sprche, v posteli (a potom mám nulovú šancu zaspať), v škole, pri obyčajnom čítaní knihy, pri prechádzkach... KDEKOĽVEK. Ale ak by ste sa ma spýtali, kde je to najlepšie miesto celkovo, odpoviem vám takto: najlepšie je to kdekoľvek a kedykoľvek. Mám skúsenosť, že tie najlepšie nápady prichádzajú práve v najneočakávanejšom čase, za nevhodných okolností, v nevhodnom čase a takisto pri záťažových situáciách.

Záťažové situácie sú kapitola sama o sebe. Väčšina básní vznikla za nejakej ťažkej situácie, emočnej rozhádzanosti a pri absolútných emočných výbuchoch. Pri podnetoch z reality a zvlášť od jedného človeka (o ktorom je v zbierke celá jedna časť). Práve vtedy sú básne azda najlepšie, pretože do nich vložím ešte viac citov ako obyčajne.

Tieto záťažové situácie sa netýkajú poviedok. Áno, pri písaní poviedok sa inšpirujem realitou, ale nebýva to v takýchto situáciách. Vtedy by z poviedky bol asi neidentifikovateľný miš-maš. Napríklad poviedka, ktorú plánujem zverejniť čoskoro, je inšpirovaná udalosťami z reality.

Momentálne to najpodstatnejšie, čo vám chcem napísať ako záver a zrhnutie mojich skúseností je malá rada:
Nikdy na seba a na Múzu netlačte. Nesteďte hodiny pred počítačom či prázdnym papierom. Keď na seba takto budete vyvíjať tlak, nenapíšte nič ani keby ste sa rozkrájali. Žite ako obyčajne, robte to čo obyčajne, všímajte si aj detailov, ktoré nikto iný napríklad nevidí a ono to príde.

V tomto mi môžete veriť. :)
Nabudúce vám rozpoviem niečo o tom, ako pri písaní postupujem.
Zatiaľ sa majte krásne a píšte, čítajte.
Elizabeth.
 
 

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------