Listopad 2016

Jennifer Niven: Všetky skvelé miesta

21. listopadu 2016 v 11:24 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Ikar, 2015
344 strán

Anotácia
Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak? Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte - túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký..

---------------------------------------------

Napriek tomu, že som sa v poslednom čase YA knihám vyhýbala, túto som si jednoducho musela prečítať. A som za to šťastná, pretože táto kniha nie je ako ostatné YA.

Fincha trápia depresie a často uvažuje nad smrťou. Navyše zbiera rôzne fakty o samovraždách a dá sa povedať, že je pre ostatných čudák. Jedného dňa stojí na rímse školskej zvonice a uvažuje nad tým, že skočí. Keď tam však zbadá Violet, pomôže jej zliezť. Od tohoto okamhu medzi nimi vzniká zvláštne priateľstvo, ktoré, zdá sa, nič neprelomí. Alebo...?

Než vám napíšem niečo o tom, aká kniha je, musím sa priznať s tým, že som ju prečítala za jeden deň. Nevedela som sa od nej odtrhnúť. Čítala sa s takou ľahkosťou, že som strácala pojem o reálnom čase.

Sadli mi postavy a aj celý príbeh. Dokonca som mala pocit, akoby ma autorka poznala a podľa mňa vytvorila postavu Fincha. Tak sme si s týmto chalanom podobní, až ma to desilo. Pocit, akoby mi niekto čítal myšlienky.

Na sile a emotívnosti tomuto príbehu pridáva fakt, že autorka sa inšpirovala vlastnou skúsenosťou, čo jej dáva možnosť nás skutočne zlomiť, a zároveň nás zlepiť dokopy. Pri knihe sa príjemne zasmejete a zároveň sa rozplačete. Je to tak precítené a silné, že som si miestami musela dať pauzu a predýchať to.

Priznávam, možno by ste tam mohli nájsť podobnosť s Greenovkami, no táto kniha je iná ako jeho knihy. Táto kniha je v mnohých ohľadoch silnejšia a precítenejšia. Krásne sa hodila k jesenným večerom pri šálke kávy či čaju.

Navyše koniec obsahoval ten "wow efekt", po ktorom som nedokázala robiť nič iné, len nemo zízať do prázdna a nebola som schopná slova. Ešte niekoľko krát som listovala knihou, čítala si tie krásne časti. A moja myseľ nebola schopná odtrhnúť sa od práve "prežitého" príbehu.

Tie vážne veci, ktorými sa kniha zaoberala (duševné poruchy) dokázala autorka podať s takou ľahkosťou. A na záver doplnila krásnym posolstvom, ktorým by sa mal riadiť asi každý, kto trpí nejakou duševnou poruchou a uvažuje o smrti.

Toto je skutočne YA, ktorá je iná ako ostatné a to ju robí niečím výnimočnú. Veľmi vám ju odporúčam.

Knihu si môžete objednať TU.
Ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk za poskytnutie recenzného výtlačku.

Sebastian Niedlich: Smrť a iné okamihy môjho života

7. listopadu 2016 v 10:10 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Ikar, 2016
295 strán

Anotácia
Mať priateľov, to je pekná vec. A človek na nich niekedy natrafí naozaj na veľmi nezvyčajných miestach. Martin však nie je práve nadšený, keď sa pri posteli svojej umierajúcej babičky zoznámi so stelesnenou Smrťou, ktorá má podobu mladého muža vyzbrojeného sieťkou na motýle, do ktorej chytá duše umierajúcich. Pôvodne si prišiel po dušu starej dámy, ale je nesmierne šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa treba vedieť občas zasmiať, nemyslíte?

------------------------------------

Áno, mať priateľov, je pre ľudí pomerne veľmi podstatné. Je však rozdiel mať obyčajného, ľudského priateľa a priateliť sa so Smrťou. Martin sa so Smrtonosom stretáva po prvý krát, keď mu umiera babička. Najprv nechápe čo pri jej posteli robí muž so sieťkou na motýle. Veď na Smrť sa vôbec nepodobal!

Martin a Smrtonos sa stanú priateľmi, no po čase začína Martin zisťovať, že to nefunguje, pretože Smrtonos sa objaví vždy v tej najnevhodnejšej chvíli. Smrtonos však tvrdí, že sa má Martin stať novým Smrtonosom. Ako sa s tým vysporiada?

Veľmi oceňujem nápad autora. Predsa len, každý (alebo aspoň väčšina filmovo či knižne žijúcich ľudí) si Smrť predstavuje ako kostru v čiernom plášti s kosou v ruke. V tejto knihe sa však stretávame s celkom iným pohľadom na smrť. Smrťou je muž, ktorý namiesto kosy so sebou nosí sieťku na motýle, pretože motýle, ktoré vyletia z úst človeka, predstavujú jeho dušu. Je to veľmi poetický a krásny nápad.

Príbeh sa teda zaoberá trochu kontroverznejšou témou, ktorá nemusí sadnúť každému, ale ja ako tvor zaujatý voči tajomnu a odchodu zo sveta, som takúto knihu len ocenila. Keď som ju začala čítať, neočakávala som nič extra, no zároveň som dúfala, že tam bude akési filozofično. Čo sa týka práve tej filozofickej stránky, musím žiaľ podotknúť, že mi tam trošku, trošičku chýbala. No napriek tomu príbeh mal svoju krásnu a osobitú myšlienku, za ktorú som si knihu dslova zamilovala.

Obľúbila som si najmä postavu Smrtonosa (niet sa čomu čudovať), pretože jeho postava bola skvele vymyslená. Bol sarkastický, vtipný, proste takéto postavy v knihách môžem. To však neznamená, že by som si neobľúbila aj Martina. Najviac sa mi na tom páčilo, že počas celej knihy bolo vidno ten jeho postup a rozvíjanie jeho osobnosti dieťaťa do dospelého človeka s trochu zvláštnymi schopnosťami.

Okrem jemnej absencie tej filozofie okolo smrti, nemám čo na knihe vytknúť. Čítala som na ňu nie práve pochvalné recenzie, no musím skutočne uznať, že ma veľmi prekvapila, potešila a rozosmiala, no i rozplakala. Autor dokáže pekne navodiť atmosféru, či už ide o smútok, alebo radosť. Píše ľahko, svižne, čtivo, vtipne, no vie čitateľa dojať.

Môžem to odporúčiť všetkým, ktorí majú radi čierne komédie. V tom prípade je táto kniha práve pre vás. No tých ostatných upozorňujem, že kvôli trošku kontroverznejšej téme, by vám nemusela sadnúť.

Okrem toho, krásne sa hodila k sychravému jesennému počasiu, pretože príjemne rozveselila.

Na záver si sem dovolím dať malý úryvok s vtipom, ktorý ma pobavil neskutočne a smiala som sa ešte hodnú chvíľu. Aj teraz sa tomu musím smiať.

"Jeden ošetrovateľ mi každý deň veľmi oduševnene vyrozprával nový vtip o psychológoch alebo psychiatroch.
,Koľko psychológov potrebujeme, ak chceme vymeniť žiarovku?´
Vzdychol som si. ,Čo ja viem?´
,Jedného! Ale žiarovka musí spolupracovať!´



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu PreŠkoly.sk
Knihu si môžete objednať TU.

Strata

3. listopadu 2016 v 15:58 | Elizabeth |  Poézia
Zdravím,

keďže pred rokom mi zomrel starý otec, rozhodla som sa, že pre tú príležitosť - výročie jeho smrti - napíšem niečo špeciálne. Báseň, ktorú si budete môcť prečítať nižšie, som dávala do dušičkového špeciálu Abdonu (už si ho môžete stiahnuť na stránkach). Báseň má celkom symbolický názov "Strata" a myslím, že sa v nej nájdu pocity všetkých, ktorí niekoho stratili. Pretože taká strata vždy bolí.
A tak k tejto básni, zapaľujem sviečku. Jednu virtuálnu - prostredníctvom fotografie - a jednu reálnu. Táto báseň je akousi ukážkou toho, že viem, ako sa cítia mnohí ľudia a že tie pocity treba precítiť, aj keď sú bolestivé, ostré, ale je správne ich cítiť, pretože to značí, že nám na tom človeku záleží. No zároveň potrebujeme, aby sme vedeli. že to všetko prejde a uvedomíme si, že aj napriek strate sme všetko nestratili.

-----------------------------------------

Strata

Posledné chvíle
odbíjajú zvony,
posledný výdych
kradne z úst
šepot modlitieb.

Zašuchocú motýlie krídla,
zhasnú sviečky
a zostalo len
bolestné prázdno.

Šepot slov mení sa
na dlhý vzlyk,
bolesť prebodáva dušu
a slzy hľadajú si cestičky
z očí,
čo dávno stratili iskru.

Dúfať je márne,
no sviečky
sa opäť rozhoreli

a v srdci,

ktoré je poranené
stratou,
zostáva nekonečno
spomienok

na život.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------