Říjen 2016

Knižné okienko: Október 2016

31. října 2016 v 10:23 | Elizabeth |  Knižné okienko
Zdravím zblúdené duše, čo hľadajú svoje miesto...

Dnes máme Halloween a tak začínam článok trošku príznačným spôsobom pre tento deň. Pôvodne som pre vás mala v pláne úvahu, no v konečnom dôsledku som sa k nej nedokázala dokopať. Cez víkend ma zužoval zlý pocit, že to s týmto blogom nikam nevedie, pretože sa mi vôbec nechcelo písať, nemala som chuť otvoriť blog a niečo s vami zdieľať. Chcem sa opäť venovať blogovaniu naplno a mala som pocit, že to išlo tým nesprávnym smerom. Nechcem predsa z tohto blogu urobiť knižný blog podobný tisíckam ďalších. Je to predsa moje miesto, kde okrem kníh majú miesto aj iné veci. A tie veci som zatláčala do úzadia. A tak som blog trochu poupratovala (časť neporiadku tu ešte zostala, ale to sa chystám upratať dnes), staré rubriky, ktoré nemajú budúcnosť som poslala na večný odpočinok, ale články som zatiaľ z archívu nevymazala, pretože sa k ním viažu spomienky. Ale znovu začnem písať veci o písaní, získavať nápady na nejaké názorové články a úvahy a snáď dokončím aj rozpísanú poviedku. Okrem toho, zo starými poviedkami je zrejme takisto koniec, pretože v tom nevidím budúcnosť.

Knihy však zostávajú v mojom života aj naďalej, na blogu budú mať miesto recenzie, ktoré budú raz do mesiaca rovnako ako knižné okienko a sem-tam aj nejaké knižné články.

No, poďme sa už konečne po tom dlhom obkecávaní pozrieť čo som vlastne prečítala, čo mi pribudlo a podobne.


PREČÍTANÉ KNIHY: Ani tento mesiac to nebola žiadna sláva. Ale knihy si aj tak užívam a čítanie ma neprestáva baviť. Len ešte trochu doznieva naša "tichá domácnosť". Ale lepší sa to, fakt. :D Prečítala som teda štyri knihy, čo je taký priemer. Najprv som prečítala recenzný výtlačok Dívka, která se třpytila od Lauren Beukesovej, potom som sa pustila do niečoho vtipnejšieho - Čakanie na Pesa od Marka B. Millsa - čo som však nedočítala do konca. Experiment od Veroniky Roth mi trochu zlepšil náladu no a nakoniec som prečítala ďalší recenzák a to Smrť a iné okamihy môjho života od Sebastiana Niedlicha.


PRÍRASTKY: Tento krát tri. Tiež celkom potešiteľné. Smrť a iné okamihy môjho života som už spomínala. Potom som v Levných knihách našla zaujímavé tituly: Věk Zázraků od Karen Thompsonovej Walkerovej a Ukradené modlitby od Jennifer Clementovej.

KNIŽNÉ PREKVAPENIE: Rozhodne Smrť a iné okamihy môjho života. Veľa som od toho neočakávala a dosť ma prekvapila a potešila.

KNIŽNÉ SKLAMANIE: Čakanie na Pesa, pretože to začalo byť potom tak nudné, že som nemala viac najmenšiu chuť pokračovať.


TO-READ LIST NA NOVEMBER: Dala som si menší cieľ, pretože ten predtým som nedodržala. No, nedávno som rozčítala Archiv od Victorie Schwabovej (zatiaľ je to fakt dobré), chystám sa a teším sa na Trojicu od Sarah Lotzovej a nakoniec na Ukradené modlitby od jennifer Clementovej.

A to je všetko. :) Napíšte mi do komentárov, čo ste si prečítali vy, čo vám pribudlo a však viete. :)

12 (ne)obyčajných faktov o mne

20. října 2016 v 12:41 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Možno ste si za celý čas, čo sliedim na blogovej scéne, všimli, že som tak trochu... zvláštna. A možno sa mi to darilo pekne skrývať. No rozhodla som sa, že vám predstavím 12 zvláštnych a neobyčajných faktov o mne. Možno sa len zasmejete, možno si pomyslíte, že som naozaj cvok, alebo sa v niečom azda nájdete.

Každopádne vedzte, že taká skrátka som, a či je to zvláštne, alebo nie, týchto zvyklostí, vlastností - proste faktov - sa nezbavím. Ale zámerom tohto článku je vás aj pobaviť, takže dúfam, že sa mi to trošku podarí a v tomto sychravom počasí sa príjemne zasmejete.


Fakt číslo jeden:
keď pijem (týka sa to jedine čistej vody z vodovodu), musím počítať každé svoje prehltnutie. Tento (zlo)zvyk mám už odmalička a napriek tomu, že som sa ho pokúšala zbaviť, nikdy sa mi to nepodarilo. Vydržala som bez počítania tak pol dňa, no potom pri najbližšej príležitosti som začala znovu. Jeden, dva, tri - a musí to byť vždy okrúhle číslo, napríklad desať a podobne. A to nebude jediná "obsesia" v tomto článku.

Fakt číslo dva:
mám neskutočne veľký strach z ohňa. Toto azda nebude také zvláštne, ale väčšina ľudí v mojom okolí sa na tom len schuti smeje, pretože to asi nechápu, alebo neviem prečo. Ja sa skrátka ohňa strašne bojím a pritom ma istým spôsobom fascinuje. S týmto trochu súvisí aj nasledujúci fakt. Mimochodom, vôbec netuším prečo mám taký strach z ohňa. Nič sa mi také traumatizujúce neudialo, nesiem si to už odmalička. Žeby ma v minulom živote upálili? :D

Fakt číslo tri:
cítim neskutočný strach, úzkosť, keď mám niečo zapnúť do zástrčky, zapnúť sporák a podobne. Celkovo mám strach z elektriny. Raz som odmietla používať starší fén, lebo som sa bála, že mi skratuje v ruke. S týmto sa však spája pomerne negatívny príbeh - raz, keď som žehlila, žehlička mi skratovala v ruke. Zo šoku som sa musela dlho rozdýchavať. Toto tiež nie je veľmi zvláštny fakt, ale takisto sa moje okolie na mojom strachu pomerne dobre baví. Možno sa pobavíte aj vy. :D

Fakt číslo štyri:
neznášam diery, kapucne a všetko čo na oblečení veľmi odstáva. Napríklad sa mi páčia také tie potrhané rifle, ale nemohla by som ich mať na sebe, pretože by ma nutkanie rozširovať diery asi zožralo zaživa. Takisto neznesiem kapucňu. Odjakživa si vyberám mikiny a bundy bez kapucne. Neznesiem to na hlave, nemám rada, keď to mám na chrbte... fuj!

Fakt číslo päť:
keď ide nákladiak, alebo vlak, zapchávam si uši. Cítim sa pri tom trochu trápne, ale neviem si pomôcť, nemám rada priveľmi hlasné zvuky a nečakané zvuky, pri ktorých sa strašne zľaknem. Takže keď som na vlakovej stanici vyzerám ako cvok, ktorý si obomi rukami zapcháva uši a snaží sa nastúpiť na vlak. A s týmto trochu súvisí aj to, že keď som bola malá a cestovali sme do Brezna rýchlikom, odmietala som ísť vo vlaku na WC. Teraz to je OK, ale s tými zapchatými ušami nič neurobím. :D

Fakt číslo šesť:
niekedy ma zviera silný pocit, že ma niekto pozoruje. Doma musím vždy zaklapnúť notebook, lebo sa bojím, že ma niekto pozoruje cez webkameru. Keď to neurobím, nemôžem zaspať. A ešte keď som chodila na strednú, na WC som sa vždy bála, že ma cez šachty, ktoré boli nado mnou niekto pozoruje, alebo že je tam nejaká mini kamera. To bolo mojím mottom: vykonať potrebu a rýchlo zdrhnúť preč. :D Pritom je absurdné, že by niekto dával kameru do kabínky na WC. Či? :D

Fakt číslo sedem:
všetky rozhádzané mince musím uložiť na kôpku. Môj oco má často v kuchyni hodené mince len tak na stole a ja keď sa napríklad rozprávam s mamkou, skladám tieto mince na seba do takej vežičky. Podmienkou je, aby boli to šlo odspodu od tých najväčších po tie najmenšie hore. Musím to urobiť aj mimo rozhovorov, proste len pijem sama kávu a upratujem mince. A stále musím niečo robiť s rukami.

Fakt číslo osem:
občas sa stane, že prerušia dodávku vody - keď niečo opravujú a podobne. Keď uplynie ten čas, keď je hlásená zastavená dodávka, odmietam pustíť kohútiky prvá. Viete, že po tom výpadku je voda hnusná špinavá a navyše to tak zvláštne rachotí a vydáva to divné zvuky a ja sa toho strašne odmalička bojím. Takže keď už by mala voda ísť kričím na mamku: "Mami, pustí vodu!" :D

Fakt číslo deväť:
niekedy rada raňajkujem cereálie a raz sme kúpili také zmiešané - guľôčky tam boli hnedé (obyčajné) a biele. Jedného dňa som si nasypala guľôčky do misky a než som začala jesť, musela som vytriediť najprv biele a hnedé zvlášť, napokon som najprv zjedla biele a potom hnedé. :D

Fakt číslo desať:
keď som nervózna, počítam dlaždice v kuchyni, alebo chodím do jedného kruhu pričom nesmiem šliapnuť na medzierku. Vravela som vám, že prvý fakt nebude jediný obsesívny. Robím to však menej často, väčšinou ak som sama doma. No pár krát som to robila aj v prítomnosti mamky, no ona si to asi nevšimla, čo ma neskôr potešilo. :D

Fakt číslo jedenásť:
takisto častejšia činnosť a obsesia zároveň, keď som nervózna a potrebujem zahnať nejaké negatívne pocity, musím preorganizovávať knižnicu. Zoraďujem knihy podľa abecedy autorov, názvov, vydavateľstva, počtu strán, farby obálky. roku vydania a podobne. Vždy keď mi pribudne nejaký nový prírastok, musím sa do toho znovu pustiť, ale šetrím si to na okamih, keď som práve v negatívnom rozpoložení. Áno, momentálne mám novú knihu a už mám v hlave plán, keď to budem preraďovať.

Fakt číslo dvanásť:
rozprávam sa so svojím psom. A sama so sebou takisto. Často keď píšem knihu, Lakyho donútim nech sa usadí vedľa mňa do kresla a keď nad niečím rozmýšľam, preberám to s ním. Vyzerá to asi takto nejako:
"Laky, myslíš, že je správny čas na to, aby som ho zabila? Nebude to priskoro?"
On na mňa pozrie, zastrihá ušiskami.
"Tak čo, teraz, alebo až potom?"
Nechá sa odo mňa pohladkať a škrabkať v tom zmysle že: "musíš si moju odpoveď zaslúžiť"
A rozprávanie sama so sebou ani nemusím opisovať, myslím, že to poznáte. Toto je také odľahčenie na záver. :D

To sú všekty fakty o mne. Niektoré sú fakt divné, niektoré menej. Článok je dlhý a ak ste dočítali až sem, zaujíma ma, ako ste na tom vy? Máme niečo spoločné? Máte aj vy nejaké divné fakty? Píšte do komentárov. :)

Jesenná ospalosť, knihy a trochu tej nostalgie

19. října 2016 v 18:03 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím vás,

po dlhšom čase si myslím, že je čas na občasník. Vyskytlo sa pár vecí, s ktorým sa vám chcem zveriť, trošku o mojich obavách, ale aj radostiach, pretože vydávanie knihy sa približuje a krásne sa to črtá.


Hoci mám rada jesenné dni a aj dážď, som dosť ospalá, som skutočne rada, že nemusím nikam vstávať. Moja jediná práca je vlastne písanie knihy, takže môžem písať hocikedy chcem. Snažím sa venovať sa tomu aspoň raz-dva krát za týždeň, podobne ako tomuto blogu. Normálne by som tento článok nepísala, ale strašne ma začalo mrzieť, že sa mi nič nechce, že večne prokrastinujem, a tak som sa k tomu takpovediac nenásilne donútila (ale to nie je to správne slovo, pretože sa mi skôr... zachcelo). A tak sa tu rozpíšem o tom, čo sa u mňa aktuálne deje.

S hľadaním práce to nemám teraz nijako, venujem sa vybavovaniu invalidného dôchodku, pretože všetci dobre vieme, že zamestnať mňa by bol heroický výkon. Napokon - vždy už od konca základnej školy som uvažovala nad zamestnaním, ktoré by som chcela robiť popri písaní. Vedela som, že písaním by som sa neuživila. Ale v podstate to bol môj sen už odjakživa - vykonávať nejakú umeleckú činnosť doma. Pred písaním som totiž zase veľmi rada maľovala a kreslila a tak nejako som si vedela predstaviť, že by som bola doma a maľovala. Potom to tak bolo aj s písaním. Mala som sen, že by som písala. Pre mňa je to asi to najlepšie riešenie a splnenie sna. Vždy som dúfala, budem napríklad psychologičkou, či novinárkou, naivne som verila, že to budem môcť robiť. A písanie, po ktorom som vždy snívala ako náplni mojej skutočnej práce, som brala len ako nesplniteľný sen. Trochu paradox, no nie?

S vybavovaním ID súvisia aj nepríjemnosti a stres, ktorý ma v posledné dni spútava. Musím totiž ísť na lekárske vyšetrenia a bohužiaľ aj na psychiatrické. Nie že by som bola na sto percent v poriadku, ale dúfala som, že to nebudem musieť pdstúpiť a že budem môcť chodiť skôr k psychológovi. Nie som na tom zle, ale pár vecí by to možno vyriešilo (dúfam, že to nie je len naivná myšlienka). A takisto musím ísť aj na očné a to je to na čo sa najviac neteším. Mám asi averziu voči očným lekárom, azda preto, že som ich navštevovala odmalička.

V tieto dni sa však cítim aj nostalgicky, pretože minulý rok o tomto čase som bola na skvelej stáži a mám na to krásne spomienky, preto mi to veľmi chýba. Rada by som si to ešte zopakovala. Pokojne aj každý rok. :D

Ako som teda spomínala, knihu stále píšem, pokračuje to dosť dobre, urobila som tam niekoľko zmien, no ešte to nie je ani zďaleka dokončené. Predpokladám však, že to nebude nejako veľmi rozsiahle, myslím, že okolo 100 - 150 strán, možno o čosi viac. To však neznamená, že nemám v rukáve aj iné nápady na rozsiahlejšie knihy.

Čo sa týka vydávanej zbierky, proces pokračuje dobre, už som mala možnosť vidieť niekoľko ilustrácií a musím skutočne povedať, že sú nádherné. Mám medzi nimi niekoľko favoritov (tým však nechcem naznačiť, že ostatné by neboli pekné, všetky sú krásne). Teším sa, keď knihu budem môcť držať v rukách, keď uvidím tie ilustrácie s básňami. Viem, aj plánované vydanie, ale ešte vás nechám trochu v napätí (nemusíte vedieť všetko :D), ale sľubujem, že sa to včas dozviete. Stále tomu občas nemôžem uveriť, že sa to skutočne deje. Keď to vyjde, budem potrebovať štípanec, pretože budem mať istotne pocit, že sa mi sníva. Tak len nech to všetko vyjde. :)

A čo som ešte chcela...? Aha! Niekedy plánujem napísať recenziu na Experiment a potom ju prednastavím, nech to potom zbytočne neodkladám. Včera mi prišiel nový recenzný výtlačok, Smrť a iné okamihy môjho života od Sebastiana Niedlicha - takže sa do toho plánujem pustiť, no ešte musím dočítať Čakanie na Pesa od Marka B. Millsa. Musím uznať, že Čakanie na Pesa je pomerne milá a vtipná kniha.

To by bolo na dnes všetko.
Majte sa pekne, nech sa vám darí.
Elizabeth :)

Lauren Beukesová: Dívka, která se třpytila

13. října 2016 v 11:50 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Jota, 2015
368 strán

Anotácia
Harper získá v roce 1931 klíč od domu, který mu umožní cestovat časem. Nachází zde pokoj plný trofejí z vražd, které jednou spáchá - protože už je vlastně spáchal. Putuje časem od světové hospodářské krize třicátých let minulého století až po léta devadesátá a pronásleduje "zářící dívky", mladé inteligentní a nadějné ženy "s potenciálem". Pod dohledem je má od jejich dětství a zabíjí je až jako dospělé ženy. Vyprávění klouže dekádami tam a zpět. Vrah vedle těl zanechává obyčejné, ale přece zvláštní předměty a jiné trofeje si zase odnáší.
Kirby měla to štěstí, že Harperovo napadení přežila. Ví, že kromě toho, že se jedná o násilníka a psychopata, je na útočníkovi ještě něco zvláštního. Začne hledat další dívky, které však tolik štěstí neměly a podobná napadení nepřežily. S pomocí novinových výstřižků a rodin obětí pátrá po spojitostech s útočníkem a po jeho totožnosti. Jediného spojence nachází v novináři Danu Velasquezovi, který se jejím případem před léty zabýval. Kirby k němu přichází do redakce na stáž a jejich původně pracovní vztah se postupně začíná měnit v cosi osobnějšího.
Důkaz - Dům a jeho tajemství -, který Kirby nachází, se zdá neuvěřitelný. Ale pro dívku, která přežila vlastní smrt, není nic nemožné. Situace se mění v neprospěch Harpera, protože teď začne ona pronásledovat jeho. Tak dlouho dokud celou věc nedovede až do konce.

--------------------------------

Harper začiatkom tridsiatych rokov získava kľúč k starému domu, ktorý v sebe ukrýva tajomnú miestnosť, ktorá je plná akýchsi "trofejí" a sú tam vyryté mená dievčat. Touto miestnosťou môže Harper cestovať časom. Vyryté sú tam mená dievčat, ktoré "žiaria". On tieto dievčatá musí nájsť v istom časovom období. Prichádza k nim, keď sú ešte deti, pozoruje ich a keď sú dospelé, inteligentné ženy, prichádza znovu, aby ich zabil. Jedna z jeho obetí - Kirby - však jeho útok prežila a teraz je pevne rozhodnutá sériového vraha, putujúceho časom, nájsť a doviesť jeho vyčíňanie do konca.

Na prvý pohľad sa zdá, že príbeh bude rozprávať len Harper a Kirby, no vyvediem vás z omylu. Príbeh totiž rozpráva až niekoľko postáv v niekoľkých časových obdobiach od tridsiatych rokov až po deväťdesiate. Takže na celý príbeh získavame niekoľko pohľadov, ktoré objasňujú i maličké detaily, ktoré sú v konečnom dôsledku pomerne dôležité.

Veľmi oceňujem nápad autorky. Existuje množstvo príbehov o cestovaní v čase a často sa stáva, že je to všetko tak trochu podobné. Táto kniha však na vec prináša celkom iný pohľad. Originálne spojenie paranormality a niečoho reálneho - teda vrážd. A ešte k tomu to "žiarenie" dievčat - skrátka skvelý nápad, ktorý si zaslúži vašu pozornosť.

Keď táto kniha vyšla, myslela som si, že to je ďalší thriler, či horor pre mladých, ale po pár stranách som sa presvedčila o opaku. Je to skôr pre starších a najmä pre takých, ktorí majú silnejší žalúdok. Autorka totiž skvele dokázala opísať priebeh vrážd. Tak skvele, že som mala pocit, akoby som stála nablízku a celé to pozorovala a krv striekala aj na mňa. Veľmi živo opísané, až tak, že by to možno niekto nemusel zniesť. Ja sama som si občas musela urobiť prestávku. A to mám fakt silný žalúdok.

Postavy ma bavili - mala som rada ako kapitoly rozprávané Harperom, tak aj tie, ktoré rozprávala Kirby, či iné postavy. Časť deja dostali aj postavy ostatných dievčat, ktoré má Harper zabiť, takže môžeme nahliadnuť do ich života, spoznať ich a následne sa musíme zmieriť s tým, že to dievča v nasledujúcich kapitolách zomrie strašnou smrťou. Bolo to aj trošku detektívne vo chvíľach, keď Kirby po Harperovi pátrala.

Dobre sa to čítalo, bolo to drsné, napínavé, no zároveň mám čo vytknúť. Trochu ma zamrzelo, že už takmer od začiatku knihy viete, ako to skončí. Chápem síce, že každá kniha nemusí mať veľký boom na konci, ale dofala som, že i keď som odhalila koniec, autorka ho ešte niečím doplní a rozvinie. To sa bohužiaľ nestalo.

Koniec teda pôsobí pomerne useknuto, akoby zrazu autorke došiel papier a povedala si: "Ups, zostávajú mi dve strany, musím to rýchlo ukončiť". A navyše sa mi zdalo, že ten koniec trochu uponáhľala. Kirby len bezcieľne blúdila, pátrala a zrazu bum - nastal zvrat a koniec. Myslím, že by to chcelo trochu viac rozpracovať, trošku to "natiahnuť", niečím to doplniť, dotiahnuť to do konca - skrátka ho rozvinúť.

A ešte jedna maličkosť, čo mi tam trochu chýbala je, že v podstate nemáme objasnený princíp cestovania v čase, alebo to, prečo pre Harpera dievčatá žiaria (či to je len jeho zvrhlosť, alebo je v tom niečo paranormálne). Toto som si však uvedomila až na konci, po dočítaní knihy. Zostalo to totiž ako nezodpovedaná otázka. Počas čítania však nemáte čas zamýšľať sa nad tým.

Napriek pár nedostatkom knihu odporúčam, pokiaľ máte chuť na poriadnu "vyvražďovačku" a akciu, spojenú s niečím science-fiction ako je cestovanie v čase. A ako som spomenula, odporúčam skôr čítateľom, ktorí majú silnejší žalúdok, pretože štýl písania autorky je skutočne živý a okrem toho veľmi dobrý a čtivý.


Za poskytnutie recenzného výtlačku chcem poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk.
Knihu si môžete zakúpiť TU.

Martýrium

10. října 2016 v 20:44 | Elizabeth |  Poézia

Martýrium

Skladám mozaiku
ticha
z útržkov
svojho martýria.

A

trhám ticho výkriku,
trhám slová
na nezrozumiteľný nárek.
Trhám i plátno svojho odrazu,
lebo inej cesty niet.

To ticho,
čo hučí odvšadiaľ,
vôbec nie je ticho,
ale len ďalšia lož
v mojej dimenzii,

martýria.

Bolí,
keď sa zabodáva
do srdca.
Hučí v neprerušiteľnosti.

A je ku mne tak...
... kruté.

______________________________

Dnes asi takto bez obrázka, ale musela som narýchlo prepísať túto báseň, i keď som mierne pochybovala o tom, či ju vôbec zverejním. Avšak názor mamky ma presvedčil, že to mám zverejniť a koniec-koncov som bola zvedavá, ako sa k nej vyjadríte vy.
Je kratšia, no dúfam, že svoje vystihla, hoci o skutočnom zámere a podstate tejto básne by sa dalo diskutovať celé hodiny. Úprimne som sa nechala úplne viesť inšpiráciou, a tak musím povedať, že i pre mňa je to trošku záhadou. Ale áno, písala som to ja, nik ma nevymenil, ani nič podobné, len proste niekedy tak zabudnete na svoje vonkajšie pocity, že vás vedú tie vnútorné, tie najhlbšie. A zrejme je to aj tento prípad.
Tento popis vlastne nemá ani hlavu ani pätu. Má vôbec báseň hlavu a pätu? No, cením si váš každý názor, píšte mi do komentárov, ako na vás zapôsobila, čo ste z nej cítili, čo ste si z nej vzali a čím vás oslovila, alebo naopak, čo vás sklamalo. Za každý váš komentár budem rada. Mimochodom, toto je asi jedna z mála básní, ktorú som zverejnila tak nejako skôr, nenechávala som ju veľmi odležať. Či to je chyba, alebo nie, nechám na vašom posúdení.
Majte sa pekne.
Elizabeth.

Eva Molíková: Bez duše

6. října 2016 v 9:37 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Nová Forma, 2010
355 strán

Anotácia
Susan Lerrisová si nikdy nemyslela, že je dítě štěstěny. Ovšem když ji o ruku požádal muž, kterého nadevše milovala, zdálo se tak snadné tomu uvěřit. Stačil ale pouze jeden večer, aby přišla o všechno. Její nejbližší byli najednou mrtví a ona nechápala důvod. O to horší bylo zjištění, že právě ona je z jejich smrti obviněna. Jenže udělala to? Sama moc dobře věděla, že potom, co se z ní stalo, se dalo uvěřit jenom jediné odpovědi.

James Rogers by za svou snoubenku dal i život. Tak velká byla jeho láska, a přesto se otřásla v základech během jediného večera. Je možné někoho nenávidět a zároveň milovat? James věděl, že ano. Jenže chuť po pomstě mu nedala zapomenout a už vůbec ne odpustit. Co na tom, že ji miluje?! Člověk by neměl milovat stvůru a právě tou se ona stala!

---------------------------------------------

Bez duše je historický román pre ženy s prvkami fantasy. Kombinácia je to veľmi zaujímavá a trošku som sa toho obávala, kvôli tomu, že som pomerne náročný čitateľ na romantické scény, pretože ich tam veľmi nemusím. Moje obavy však neboli oprávnené.

Zo začiatku sa zoznamujeme so Susan, ktorá prežíva veľmi pekné obdobie s Jamesom, chystajú sa totiž vziať a obaja sú veľmi štastní. Avšak zdá sa, že osud to zariadi inak. Zrazu behom jedného večera prišla o svojich najbližších, ocitla sa na inom mieste a bola iná. James po tom, čo sa stalo jej rodine po Susan pátra.

Začiatok - prvých pár kapitol - bolo takých ešte celkom rozpačitých. Romantika a láska tam bola cítiť, ale napriek tomu to nebolo niečo, čo by ma nebavilo. Aby som uviedla veci na pravú mieru - ja neodsudzujem úplne romantiku v knihách, len nemám rada presledené scény. Našťastie táto kniha nebola presladená.

Myslím, že to bolo celkom vyvážené - porcia romantiky na začiatok, aby sme zistili, ako Susan a James žijú, ako sa majú radi, ako plánujú svatbu, nakukli sme do sveta Londýnskej smotánky (ak to tak môžem nazvať). Úplne z toho dýchala historická a anglická atmosféra a ja som si to veľmi užívala, pretože to je presne pre mňa. Po tomto príjemnom začiatku to pokračovalo skutočne zaujímavo.

Romantiku vystriedali upíri, akčné scény a lov. A áno, toto presne som chcela. A aj som to dostala. Skvelé opisy, dej, skrátka som sa nenudila ani chvíľu. Bála som sa aj toho, že to bude upírska story podobná Twilight (popravde vždy, keď sa začítam do nejakej knihy, ktorá je o upíroch, bojím sa, že to dopadne podobne ako s Twilightom. Toto však nebolo ani zďaleka podobné Twilightu. Preto je správne napísať, že netreba zatracovať upírske príbehy kvôli tomu, že máte strach z podobnosti s Twilight. Bez duše prináša nový kúsok do tohto sveta a je to príjemný kúsok. Myslím, že upírov vykresľuje v tom svetle, ako to poznáme z rôznych starších príbehov, chcem tým povedať, že sa na slnku netrbliecu a podobne. Takže rozhodne palec hore.

Páči sa mi aj to prepojenie Londýna - resp. Anglicka s upírmi. Malo to úplne skvelú atmosféru a veľmi som to obdivovala. A koniec bol tiež skvelý, napínavý. Takže už vlastne ani neviem čo viac dodať, bola to super kniha a som rada, že ju mám aj podpísanú. A takisto som zvedavá na ďalšiu autorkinu knihu.

Záverom: na prvotinu to je rozhodne dobrá kniha a ak váhate, či sa do nej pustiť, urobte to. Ak vám nevadí istá porcia romantiky - ktorá bola celkom príjemná, tak sa začítajte a neoľutujete.


Knižné okienko: September + august 2016

1. října 2016 v 14:43 | Elizabeth |  Knižné okienko
Zdravím!

Na Facebookovej stránke blogu som vám písala, že som nespísala Knižné okienko za august, pretože vlastne asi nebolo o čom písať. Ja a knihy sme mali istý čas "tichú domácnosť". Nemohla som sa do žiadnej poriadne začítať, nemala som na ne náladu a zároveň sa mi nechcelo čítať. Neskôr sa to trošku unormálnilo, ale stále to nie je tak skvelé ako to bolo v júli. Takže som sa rozhodla spomenúť vám v tomto septembrovom KO aj to augustové.

Mimochodom, knižné články trošku na blogu obmedzujem, pretože viem, že potom nedostávajú priestor ostatné rubriky a mňa to veľmi mrzí, pretože z tohto nechcem urobiť čisto knižný blog. To však neznamená, že tu knižné články nebudú. Práve jeden píšem. :D Každopádne na budúci týždeň (neberte ma zas úplne doslovne, lebo mi to toho môže prísť iný nápad a keďže v poslednom čase píšem články tak raz či dva krát za týždeň - myslím, že to je celkom optimálne množstvo - tak sa to môže meniť) budete mať na blogu recenziu na prvotinu českej začínajúcej autorky Evy Molíkovej - Bez duše.


PREČÍTANÉ KNIHY: Tu vám vlastne nemám čo odfotiť, pretože väčšinu kníh som mala z knižnice. V auguste sa mi podarilo prečítať len štyri knihy a tento mesiac len tri. Viem, je to celkom slabý výkon, ale čo už. V auguste to boli tieto knihy - Sukuba: Žár od Richelle Mead, Vraždiť je hračka od Agathy Christie, My ostatní tu len tak žijeme od Patricka Nessa a napokon Spodek od Johna Wraya. A v septembri? Zakázaná hra: Lovec od L. J. Smithovej, Inkarceron od Catherine Fisherovej a napokon spomínaná kniha Bez duše od Evy Molíkovej.

PRÍRASTKY: V auguste mi nepribudla žiadna kniha. Naopak v septembri mi ich pribudlo päť! Z Facebooku viete, že som bola začiatkom mesiaca v Brne a navštívila som aj Levné knihy. Odtiaľ som si odniesla Komplikace od Isaaca Adamsona, Archiv od Victorie Schwabovej a Trojice od Sarah Lotzovej. Potom sa mi podarilo vyhrať v autorskej súťaži na Podporujeme české (začínající) autory (pardón ak som niekde urobila chybu) Bez duše od Evy Molíkovej - začínajúcej českej autorky. Táto kniha je jej prvotina. A potom nastáva okamih, kedy vám môžem začať popisovať moje trouble s poštou. Ešte koncom augusta som sa totiž dohodla na spolupráci s PreŠkoly.sk. Odoslala som vtedy žiadosť o knihu a čakala som, že o pár dní bude u mňa. Čakala som celý mesiac. Komcom mesiaca som bola už zmierená s tým, že zo spolupráce nič nebude. Potom som od kníhkupectva dostala mail s tým, že sa im balík vrátil späť. Pričom ja som nedostala absolútne vôbec vedieť, že by to sem vôbec prišlo. Tak som sa ozvala, že nič neprišlo a PreŠkoly.sk mi ponúkli, že to pošlú znovu. Napísali mi v stredu a v piatok bol recenzák tu. Hurá. Musím skutočne poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk za to, že boli takí dobrí a ozvali sa a že boli ochotní poslať mi balík znovu. A tou knihou je mimochodom Dívka, která se třpytila od Lauren Beukesovej.


KNIIŹNÉ PREKVAPENIE: Bez duše od Evy Molíkovej, pretože to na prvotinu bola fakt skvelá kniha a veľmi som si ju užila. V auguste to bola kniha Vraždiť je hračka od A. Christie.

KNIŽNÉ SKLAMANIE: Inkarceron od Catherine Fisherovej. V auguste Spodek od Johna Wraya.

TO-READ LIST NA OKTÓBER: Mám v pláne päť kníh, ale bude rada, ak prečítam aspoň tri z nich. Každopádne Dívku, která se třpytila musím prečítať určite. K tomu som si prihodila Half Wild, ktorého ešte čítam, Experiment od Veroniky Roth, Archiv od Victorie Schwabovej a Bellman a Black od Diane Setterfieldovej. Uvidíme, čo všetko vlastne stihnem.


Nadnes to je všetko, dúfam, že sa vám článok páčil. Napíšte mi do komentárov, čo ste prečítali vy v septembri, aké knihy vám pribudli do knižnice a či ste čítali nejakú z týchto kníh. Budem rada za vaše knižné tipy. :)

Elizabeth.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------