Možno život nie je pre každého

14. září 2016 v 17:19 | Elizabeth |  Myšlienkovník
life, quote, and therapy imageVerím tomu, že keď sa človek narodí, má to svoj dôvod. Niekto tomu hovorí osud, niekto tomu hovorí skrátka len dôvod, cieľ celej cesty životom. Verím, že je dôvod, prečo sme sa narodili. U mňa to možno je to, že mám niečo odkázať svetu. Ukázať vám, aký je život v mojich chorých očiach. Alebo je tým dôvodom vydanie knihy, alebo čítanie kníh.

Je teda jasné, alebo aspoň si myslím, že sme tu kvôli niečomu. Máme sa niekam počas života dostať, splniť svoju úlohu, keď na ňu prídeme. Dať životu význam a zistiť, čo je tým dôvodom nášho života. Závisí však od cesty a od človeka, či k tomu zmyslu príde. Ale až tak to nie je podstatné...

Videla som jeden citát: "Po roku na terapii mi môj psychiater povedal - ,Možno život nie je pre každého´. Skutočne som sa nad tým zamyslela a vravela som si, že to je asi pravda. Niektorí ľudia možno nedokážu prejsť cez všetky prekážky na ich ceste. Osobnosť každého človeka je rozmanitá. Niektorí sú silnejší, iní slabší. Niektorí plávajú životom na povrchu a svoje prekážky nevnímajú ako dôvod, prečo by raz mohli spadnúť ku dnu. Ale sú tu aj ľudia, ktorí vnímajú svoje prekážky emocionálne silnejšie a nedokážu životom plávať len tak. A sú aj takí, ktorí stále nevedia nájsť svoj zmysel života. Sú to tí "slabší" keď to nazvem tak... z prvého pohľadu. Viem, že všetci sa tých slabších snažia podporovať (alebo aspoň niektorí) a pokiaľ ten človek nevie život zvládnuť a ničí ho, hľadá svoje vykúpenie. A v tej chvíli ľudia robia to, čo musia, pretože nikto nikoho nestrčí z mostu, keď chce skočiť. Naopak, snaží sa ho presvedčiť, aby to nerobil. To je ale ten "extrémnejší" prípad. Môže to byť zasadené aj v menšom ponímaní a nie v pohľade na celý život.

Život možno skutočne nie je pre každého, pretože každý to nedokáže zvládnuť. Viem, že život vie byť krásny, lenže okrem tej krásy sú tu chvíle, keď padáte na dno. Ten pád vie človekom, ktorý je emocionálne slabší, či labilnejší, tak otriasť, že sa nebude vedieť spamätať len tak. Možno niektorí z nás nevieme život žiť. Pretože ak by sme to vedeli, myslíte, že by existovalo, že by niekto chcel skočiť z mostu? Existovalo by sebapoškodzovanie či iné závislosti?

Je dobré, ak pri človeku, ktorý má pocit, že preňho život nie je, stoja tí druhí, ktorí ho podporujú a pomáhajú mu. Lenže čo ak je na to človek sám? A nie je podpora ako podpora - to viem z vlastnej skúsenosti. Niekto sa dokáže tváriť, že podporuje, alebo si to len myslí, no v konečnom dôsledku ho potápa. Ale ak pri ňom skutočne stojí, môže mu pomôcť a naučiť ho žiť. Dať mu dôvod, prečo sa to naučiť.

Viete, ani ja sama neviem, či viem žiť tento život. Keby som to vedela, pokúsila by som sa o samovraždu? Keby som to vedela, urobila by som v minulosti to, čo som urobila a ukázala svetu len ilúziu seba? Boli by moje zápästia čisté? Často pochybujem o tom, že je život pre mňa. Vždy sa snažím pozitívne uvažovať a upokojovať sa, záháňať tie myšlienky, no v poslednom čase je táto myšlienka silnejšia.

Je život práve pre hendikepovaného človeka, čo nedovidí poriadne ani do piatich metrov, čo sa sám v sebe nevyzná a napriek tomu, že pôsobí normálne, vo vnútri je potvora? Berte to len ako príklad. Dobre, možno to nie je len príklad. Ja len že nie som taká, ako si veľa ľudí myslí. Práve v týchto dňoch o tom pochybujem, pretože mám vstupovať do sveta dospelých, chcem byť samostatná, no pritom nedokážem robiť nič. Som vlastne spôsobilá na to, aby som dokázala raz žiť osamote? Budem niekedy vedieť ako viesť svoj život bez toho, aby som od niekoho niečo potrebovala?

Môžem v dnešnom svete vlastne JA žiť sama? To sú moje každodenné pochybnosti. Život nie je pre mňa. Zistila som to predtým a teraz to viem tiež. Ale niečo mi hovorí, že to ešte nemôžem vzdať. Aj keď by som občas chcela. Nadýchnuť sa, vydýchnuť a ísť ďalej, trmácať sa cez ďalšie prekážky.

Takže, je ten citát pravdivý? Áno, myslím si, že je. Ak vám niekto vie pomôcť naučiť sa žiť, ste zachránení. Ale niekto nemá nikoho, alebo aj má, ale zároveň nemá. Ak viete, čo tým myslím. Možno dnes už viac a viac ľudí usudzuje, že pre nich život nie je. Na druhú stranu, niekedy si myslíme, že existuje len to zlé, no nevnímame to dobré. A stačí nám jeden pád a už si myslíme, že to nie je pre nás. Lenže jeden pád, neznamená, že nevieme žiť.

Najviac si tento citát uvedomia asi ľudia, ktorí istým spôsobom trpia - či už psychicky, alebo fyzicky. A aj keď si myslím, že je to pravda, nehovorím, že by títo ľudia... že MY by sme mali hneď so životom končiť, pokiaľ to utrpenie nie je prisilné. Keby som nás takto odsúdila, mosty by boli plné ľudí. Netreba sa vzdávať, ale predpokladám, že toto počúvame dosť často.

A tak sa pokúsme aspoň byť silnejší, ako naše myšlienky a verme, že bolesť niekedy prebolí. Možno život nie je pre každého, ale každý z nás potrebuje nádej na to, aby raz pre nás bol.

PS: Ja viem, že táto úvaha bude pomerne negatívna. Prepáčte, ale niekedy sa nedá byť len pozitívna. Navyše zámerom nie je ľutovanie sa, chcela som uviesť svoju skúsenosť a svoj pohľad na vec.
PS2: Nikoho nenávádzam k samovražde a podobne. Chcem tým len poukázať na to, že nie ste sami s takýmto pocitom, a hlavne to je úvaha - je to čisto môj subjektívny názor a pohľad na vec.

Čo si myslíte vy, je tento citát pravdivý?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sonya Sonya | E-mail | Web | 14. září 2016 v 18:43 | Reagovat

Rozhodne je. Tiež si myslím, že život nie je pre mňa, však prečo sa asi tak každú chvíľu pokúšam zabiť. Ale zachraňujú ťa len a len preto, že sa to tak nejak patrí...
Mám psychologičku, ale ani tá nevie robiť zázraky, hoci ma priviedla k poznaniam, aké tu prezentuješ i ty. Známa mi raz povedala, že na tomto sviete nie je miesto pre ľudí, ktorí nechcú žiť. Súhlasím. Už dávno som mala byť po kytkami, bohužiaľ sa nedarí. Čo už.
Drž sa!

2 DyingAngel DyingAngel | 15. září 2016 v 9:14 | Reagovat

Toto je snáď najkrajší článok, aký som na tvojom blogu zatiaľ čítala! Strašne ma chytil za srdce... Ja som na tento výrok narazila tiež prednedávnom, len som sa trpko pousmiala, je to veľmi pravdivé... Ja sa tiež necítim, že by bol život pre mňa, ale tiež sa snažím každý deň vstať a ísť ďalej...
Si super! Píš ďalej:-)

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 15. září 2016 v 11:07 | Reagovat

[1]: Ďakujem.

[2]: Presne tak, snažím sa ísť ďalej a dúfať, že raz ten život bude pre mňa. Ďakujem. :)

4 Executor Executor | E-mail | Web | 24. září 2016 v 17:05 | Reagovat

K citátu vyjadrím len zdesenie, že ho povedal práve psychiater... asi musel stratiť trpezlivosť. Vážim si, že si šla do takej vážnej témy, mám pocit že väčšinou sa tomu blogeri vyhýbajú. Aj to, že si vyjadrila nejakú nádej do budúcna. Takto globálne však celú vec nevnímam... mám oblasti ktoré mi nejdú, ale tie ostatné ktoré mi idú lepšie ma motivujú. Snažím sa povedať, že život sa skladá z rôznych vlákien a aj keď jedno nefunguje, tak stále sú ostatné a netreba sa vzdávať. Tiež sa krízové obdobia, až choroby v rôznych duchovných učeniach zvyknú pokladať za to, čo predchádza rozvoju resp. vytvára ho.
Neviem čím je to, že veľa ľudí asi necíti žiaden vnútorný plameň, ktorý by ich hnal vpred. Možno je to tým, že nemajú cieľ a nevedia si ho nájsť, čo dosť nechápem.

5 Charlie Charlie | E-mail | Web | 20. října 2016 v 13:54 | Reagovat

Podľa mňa ľudia, ktorí sa proste chcú zabiť a nikto ich od toho neodhovorí (a aj sa nakoniec zabijú), neboli ešte dostatočne pripravený na to, ísť sem. Nemusia sa mať zle, nemusia mať žiadne problémy, ale prišli sem priskoro. Preto sa chcú vrátiť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------