Srpen 2016

ZÁPISNÍK SPISOVATEĽKY | miesta, kde píšem

30. srpna 2016 v 17:13 | Elizabeth |  Zápisník spisovateľky
Ahojte,

potešil ma váš záujem o túto rubriku. Uvažujem nad týmto už nejaký čas, ale predtým som mala krízu, predtým som to stále zvažovala, nevenovala tomu nápadu až takú pozornosť a predtým som maturovala a veď viete. Ak by ste k názvu rubriky mali nejakú námietku, že ešte nie som spisovateľka, alebo že si ani tak nemôžem hovoriť - nie je to kvôli tomu, že by som si o sebe myslela že som spisovateľka v tom slova zmysle. Spisovateľka som v zmisle písania. Aj keď už sa deje aj vydávanie kníhy. :D

Takže, táto rubrika bude o písaní - o tom, ako píšem, kde píšem, o výpadkoch inšpirácie, o knihe, ktorú píšem, o získavaní nápadov. Ale aj o písaní na blog a celkovo o blogovaní. Súhlasila som s vašimi komentármi v tom, že môžu byť takéto články inšpirujúce (tiež som niekoľko takých prečítala a dokázali ma nakopnúť), takže snáď aj vás k niečomu inšpirujem. Ak nie úplne k písaniu nejakého literárneho diela, tak aspoň k napísaniu komentára. :D
Dnes sa teda budem venovať miestam, kde píšem. Inšpirovala som sa trošku článkom, ktorý napísal Bocian - o miestach kde (ne)písať. Práve tento článok mi vnukol už dávnejšie ten nápad na môj Zápisník spisovateľky. Ja mám niekoľko rôznych miest, kde sa mi dá písať, alebo kde mi prichádzajú na um nápady.

Najlepšie sa mi píše za písacím stolom (prekvapivo). Píšem teda prevažne na notebooku, ale to už je väčšinou vtedy, keď mám všetko rozpracované, naplánované, popísané, alebo potrebujem prepísať báseň a podobne. Čo sa týka plánovania poviedok, vždy si píšem také plány do zošita, alebo po rôznych papierikoch. Básne tiež píšem len na papier. Som tak zvyknutá od svojich začiatkov. Stáva sa niekedy, že si notebook beriem niekam inam, ale to býva len výnimočná situácia. Čo sa týka nápadov a písacieho stola... hm, nie som si vedomá, že by som dostala nejaký skvelý nápad práve za stolom. Jedine ak čítam nejaký blog a nájdem správne slovo. Aj knihu aktuálne píšem za stolom. Mám vytlačenú poviedkovú verziu a podľa nej postupujem, plus mám poznámkový zošit a ešte kopec lepiacich papierikov s dôležitými súčasťami knihy.

Okrem písacieho stola som schopná začať písať takmer kdekoľvek. Keď dostanem nápad, potrebujem si ho zapísať, alebo niekedy hneď začnem písať. Nosím u seba svoj zápisník, mám tiež stále pri sebe telefón, kam si takisto zapisujem nápady a básne.

Asi tie najlepšie nápady prichádzajú celkom nečakane v nevhodných situáciách, ale to je zákon schválnosti. Už som tu spomínala, že Denník anjela smrti (aktuálne rozpracovaná kniha a dokončená poviedka na tomto blogu) mi napadla keď som si ľahla do postele a pozrela von oknom na svetlo pouličnej lampy. Nápady na básne sa mi sypú kedykoľvek a kdekoľvek. A častejšie ako poviedky. Práve k napísaniu básne mi stačí zbadať nejaké slovíčko. Napríklad tajomstvo - a mne sa v tej chvíli rozsvieti v hlave maják a beriem papier, pero, prípadne mobil a ide to. Básne tiež viem tvoriť v nejakej krčme dajme tomu. Akonáhle dostanem nápad, okamžite vypínam realitu.

Som schopná písať aj v autobuse, vo vlaku, keď pijem víno (pretože vtedy najviac rozmýšľam), najlepšie sa píše aj v noci. Taký úžasný pocit, keď sedím v kresle, pozerám na mesiac a s baterkou zapisujem svoje myšlienky. Píšem tiež v posteli, skrátka kdekoľvek.

A nápady? Tie chodia kedy sa im zachce. Na WC, v sprche, v posteli (a potom mám nulovú šancu zaspať), v škole, pri obyčajnom čítaní knihy, pri prechádzkach... KDEKOĽVEK. Ale ak by ste sa ma spýtali, kde je to najlepšie miesto celkovo, odpoviem vám takto: najlepšie je to kdekoľvek a kedykoľvek. Mám skúsenosť, že tie najlepšie nápady prichádzajú práve v najneočakávanejšom čase, za nevhodných okolností, v nevhodnom čase a takisto pri záťažových situáciách.

Záťažové situácie sú kapitola sama o sebe. Väčšina básní vznikla za nejakej ťažkej situácie, emočnej rozhádzanosti a pri absolútných emočných výbuchoch. Pri podnetoch z reality a zvlášť od jedného človeka (o ktorom je v zbierke celá jedna časť). Práve vtedy sú básne azda najlepšie, pretože do nich vložím ešte viac citov ako obyčajne.

Tieto záťažové situácie sa netýkajú poviedok. Áno, pri písaní poviedok sa inšpirujem realitou, ale nebýva to v takýchto situáciách. Vtedy by z poviedky bol asi neidentifikovateľný miš-maš. Napríklad poviedka, ktorú plánujem zverejniť čoskoro, je inšpirovaná udalosťami z reality.

Momentálne to najpodstatnejšie, čo vám chcem napísať ako záver a zrhnutie mojich skúseností je malá rada:
Nikdy na seba a na Múzu netlačte. Nesteďte hodiny pred počítačom či prázdnym papierom. Keď na seba takto budete vyvíjať tlak, nenapíšte nič ani keby ste sa rozkrájali. Žite ako obyčajne, robte to čo obyčajne, všímajte si aj detailov, ktoré nikto iný napríklad nevidí a ono to príde.

V tomto mi môžete veriť. :)
Nabudúce vám rozpoviem niečo o tom, ako pri písaní postupujem.
Zatiaľ sa majte krásne a píšte, čítajte.
Elizabeth.

Malý kúsok Brezna na dlani: 1. časť

28. srpna 2016 v 16:46 | Elizabeth
Zdravím.

Ako som plánovala, prichádzam s fotkami, ktoré sa mi podarilo urobiť v Brezne. Je to pár krásnych miest v Brezne, pár detailov mesta, ktoré sú neprehliadnuteľné. Popri fotkách sa možno rozpíšem o živote, možno o priebehu písania mojej knihy a podobne... Takže to bude aj trošku "kecací" článok, pretože mi je ľúto švacnúť vám sem len fotky a byť ticho. Chápete ako to myslím.


Toto tu je kostol na námestí. Keď som bola malá, chodila som tam so starkou. Áno, keď som bola malá, chodila som ešte do kostola, teraz je to iné. Ale spomienky sú spomienky. Na tie sa nezabúda. Počasie mi na fotenie úplne krásne vyšlo. Tento kostol ste, mimochodom, už určite na blogu videli. Je to častý objekt fotenia.

Každá kríza sa dá prekonať (a iné)

26. srpna 2016 v 14:44 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím vás, milí čitatelia,

Od posledného občasníku ubehla dosť dlhá doba. Mnohé sa udialo. Niekoľko krát som písala na Facebookovú stránku blogu, že prežívam akúsi augustovú letnú krízu. Nemala som najmenšiu chuť písať ani čítať. Väčšinu času som venovala vizuálnej tvorbe v Destrukčnom denníku. Keď som bola doma, cítila som tlak. Otvorila som ráno počítač, klikla na blog a dúfala, že dostanem akési nutkanie niečo napísať. Na blog (a do Wordu) som klikala milión krát a to ma neskutočne frustrovalo, vyvíjalo to na mňa taký tlak, že mi bolo až do plaču. Nevedela som si pomôcť. Nechcelo sa mi ani čítať. Bola som schopná len pozerať seriály a kresliť. Zvláštne obdobie.

No a v sobotu sme cestovali do Brezna. Bohužiaľ tam nebol internet, ale za to som napokon neskutočne vďačná. Hory ma inšpirovali. Totálne som vypla, zregenerovala sa, vyrozprávala sa mojej starkej, ktorú týmto pozdravujem. Zistila som, že ja a môj bratanec (takisto pozdravujem) už skutočne nie sme deti. Obaja začíname svoj život, každý sa uberáme svojou cestou. Je zvláštne vnímať svet takto - vnímať práve jeho inak. Človek si pomyslí na to všetko čo sme spolu prežili... Tak nostalgicky.

Ale vrátim sa späť k Breznu ako takému. Mám niekoľko fotiek, takže sa hádam môžete tešiť na fotočlánok. Viete, že Brezno ako svoje rodné mesto milujem viac ako dedinu, v ktorej žijem. Ako som povedala včera mamke, keď sme si urobili kávu po návrate: "Doma je doma. Ale v Brezne je domov tiež, no viac od srdca."

Tá moja Múza ma riadne potrápila, no mám pocit, že sa vrátila nazad. Aj ona niekedy potrebuje dovolenku. Naplno som sa teda vrátila k blogu s novým kabátom. Teraz mi to tu konečne pripadá pokročilejšie. Dosť som sa s tým natrápila (a keď myslím dosť, tak to znamená že fakt dosť). Ale výsledok je vcelku dobrý. Budú tu nové články, recenzie a mám v hlave rôzne nápady na poviedky (jeden som už počas pobytu v Brezne začala realizovať). A viete čo? Podarilo sa mi prekonať prvotný cieľ v Knižnej výzve! Zvýšila som počet na tento rok na 50 kníh a dúfam, že sa mi to podarí.

Dnes som sa teda pustila s plnou silou do realizácie toho, čo som chcela urobiť už v Brezne, keď ma pohltili nápady. Rysuje sa mi nová spolupráca (teším) a budem tam už posielať žiadosť o knihu na recenziu.

Leto je sa už pomaličky končí (to ma tiež teší) a to znamená, že sa budem musieť vybrať na úrad. Popýtať sa na prácu u jedného človeka a modliť sa nech mi niečo vyjde, pretože chcem mať už svoj príjem, šetriť na pár dôležitých vecí. Viem, že s mojím hendikepom bude dosť ťažké nájsť si prácu, ale ak mi vyjde niečo od nemenovaného človeka, teda možnosť ísť sa spýtať na prácu, v čom mi pomohla rodina, mala by som to lepšie a bola by som v prostredí, ktoré poznám. A viete čo? Ja by som sa aj rada vrátila do školy! :D Tak do prvého ročníka na základnej. Haha, to som tomu teraz dala. :D

No a na koniec som si pre vás nachystala niečo spešl a zároveň niečo, z čoho som totálne mimo, niečo tajomné. Ako začať...? Hmm, asi takto: momentálne si plním svoj sen. Ak ma poznáte istý čas, tak viete, že mojím snom je vydať knihu - zbierku básní, ale aj iné knihy. A teraz, som potešená oznámiť vám, že moja zbierka básní je vo vydavateľskom procese! To teda znamená, že o nejaký čas si ju budete môcť kúpiť, prečítať, dať do poličky. Ja tomu sama ešte občas neviem uveriť, ráno sa zobudím do normálneho dňa a zrazu si spomeniem na to všetko a mám z toho dobrý pocit. Neviem ešte presný dátum, ale určite vám ho včas oznámim. Ja už túto informáciu tajím nejaký ten piatok, ale už som nemohla dlhšie čakať. :D Áno, áno, skutočne teda vydávam svoju zbierku básní.

Takže v mojom živote sa deje takáto skvelá vec, ktorá mi dáva nádej. Je to moje svetlo v tme, keď už mám pocit, že nemá nič zmysel, spomeniem si na to, že si predsa plním sen a to zmysel .

Čo som mala na srdci, som vám napísala, snáď sa čoskoro dostanem k napísaniu ďalšieho článku. Snáď to budú tie spomínané fotky.

Majte sa krásne,
užívajte si posledné dni prázdnin.
Elizabeth

Terapia Ničením IV.

16. srpna 2016 v 11:18 | Elizabeth |  Terapia ničením
Ahojte,
v poslednom týždni som prekonávala blogovú krízu, pretože som sa nikdy k ničomu nevedela dokopať. Ani k písaniu knihy či poviedky, ktorá mi leží v hlave, ani na písanie blogu. Prv som to pripisovala chorobe, ale keď to trvalo tak dlho... Ale cez víkend som si po dlhom čase uvarila kávu. A pozor, toto nie je nepodstatná informácia, pretože po chorobe, kedy som bola prečajovaná, som nemala vôbec náladu na čaj. A tak si urobím kávu. A tá moja káva mi asi prinavrátila chuť písať. Viete, náhody neexistujú... :)

Dobre, nebudem zase zaberať polovicu článku slovami, ktoré patria do občasníka. Asi tak pred mesiacom som sa začala konečne trochu venovať Destrukčnímu deníku a už sa mi toho celkom dosť nahromadilo, takže toho je dosť. Možno vám dnes ani neukážem všetko, pretože by to bolo nekonečne dlhé a ja viem, že sa nikomu nechce čítať tak dlhé články. :D


TAG: Knižné návyky

10. srpna 2016 v 11:59 | Elizabeth |  Projekty
Zdravím vás.

Po dlhej dobe sa mi zachcelo niečo sem napísať. Nie že by som nemala čo iné písať, ale mám chuť začať niečím nenáročným, pohodovým a možno aj zábavným. A TAGy sú na to ako stvorené. A vysvetlenie mojej neprítomnosti? Bola som chorá. V lete, áno, úžasné (myslím, že som to sem už aj písala). Po týždni aj niečo sa to konečne zlepšilo.

A teraz už k TAGu - neviem, kto tento tag pôvodne vymyslel, našla som ho v starších článkoch u Casion, ale videla osm ho na viacero blogoch a aj u zopár búkťjúberov, ktorých rada sledujem. Tento tag som mala v pláne už nejaký čas, ale nechcelo sa mi a stále som mala čo iné písať. Hoci, aj teraz je tu pár vecí, ktoré by som mala spísať. Ale zábavnými a nenáročnými vecami sa po prelenivenej a prokrastinujúcej absencii veľmi dobre začína. Poďme teda na to. :)

Mimochodom - v originále je tento TAG nazvaný ako Čtecí návyky, ale v slovenčine sa mi zdá lepšie pomenovať to takto.

Je tu teda niekoľko otázok na ktoré budem odpovedať. Celkom sa na to teším.

1. Máš doma určité místo na čtení?
V podstate mám také dve miestečká. Jedno som vám ukazovala v poslednom Občasníku, a je to moje obľúbené kreslo v kúte izby, hneď vedľa písacieho stola. Keď som ale lenivá sedieť, rada si čítam aj v posteli. To najmä ráno, alebo večer. Aj keď ráno sa mi v postelí číta lepšie, pretože večer ľahko zaspím. Ráno sa tam ale ku mne pritúli Laky a tak je mi dobre. Bohužiaľ posteľ má v mojom prípade nevýhodu svetla, pretože ho tam mám málo. Ale to sa pokúsim vyriešiť tým, že si v blízkej dobe kúpim lampičku aj stolovú a aj stojaciu ku kreslu. A ešte potrebujem nočný stolík, ale to je vedľajšie. :D Takže moje miesta sú poteľ a kreslo.


2. Záložka nebo kousek papírku, který se právě válí poblíž?
Záložky, rozhodne. Niekedy sa síce stane, že ju nemám po ruke, ale to je málokedy, na záložky si dávam pozor, aj keď ich pričasto strácam. :D Mám tých záložiek dosť, takže sa ich snažím používať a hlavne nepostrácať.

3. Můžeš prostě jen tak přestat číst, nebo nejprve dočteš kapitolu?
Záleží od toho, aká tá kniha je. Ak je dosť napínavá a neviem sa od nej odtrhnúť, tak musím rozhodne dočítať kapitolu. Ale ak ma kniha až tak nebaví, pokojne prestanem po nejakej vete uprostred stránky, zavriem knihu a je to. A zase keď čítam kdekoľvek, nie len doma, musím dávať pozor aj na okolie, takže si nemôžem dovoliť dočítať kapitolu, keď napríklad idem autobusom a blíži sa moja zastávka. :D

4. Jíš nebo piješ během čtení?
Ani neviem. Čo sa týka jedla, tak jem pri knihe len ak ide o nejaké dajme tomu sušienky, krekry alebo také niečo čo len občas zobnem. Ale nikdy nejem normálne jedlo pri čítaní, nemôžem sa potom sústrediť. A ku knihe si zvyknem uvariť čaj, ale samozrejme nerobím tie veci naraz - čiže nepijem a nečítam zároveň. Proste si dám pauzu, napijem sa a pokračujem. :)

5. Posloucháš u čtení hudbu nebo televizi?
Ani nie. Občas si pustím hudbu, ale to len inštrumentálnu - nie napríklad Evanescence, či In this moment, lebo ma to od čítania skôr odvádza, ale inštrumentálne, klavírne piesne sú ku knihe fajn. A čo sa týka televízie, to nie. Teda ak je nejaký program, ktorý pozerám a sú tie sprosté reklamy, zvyknem stíšiť zvuk a čítam. Ale za zvuku telky nečítam.

6. Čteš vždy pouze jednu knihu, nebo několik zaráz?
Zvyknem čítať naraz napríklad dve, alebo občas tri, ale to je väčšinou vtedy, keď mám knihy z knižnice a zároveň aj doma. Vtedy čítam jednu z knižnice a jednu neprečítanú z mojej knižnice. Človek si môže aspoň vyberať podľa nálady. Niekedy napríklad nemám náladu na YA a keď mám niečo z knižnice, čo nie je YA, tak sa do toho pustím ak YA sa vrátim potom, keď na to bude nálada. A keď som chodila do školy, tak som mala jednu knihu v škole a druhú doma.

7. Preferuješ čtení doma, nebo čteš kdekoliv?
Ako som už spomenula, čítam kdekoľvek sa to len dá. :D

8. Čteš nahlas, nebo pouze ve své mysli?
Len vo svojej mysli, pretože som tak proste zvyknutá, čítam tak rýchlejšie. Ale keď som bola mladšia, zvykla som si obľúbené pasáže čítať nahlas.

9. Čteš si některé pasáže dopředu nebo dokonce přeskakuješ kapitoly?
Priznám sa, že niekedy preskakujem, ale zase nie celé kapitoly. Preskakujem napríklad zdĺhavé opisy a orientujem sa skôr na dialógy, pretože viac posúvajú dej. Alebo napríklad u kníh, ktoré som čítala XY krát preskakujem flashbacky - napríklad u Sukuby som to prečítala v ten prvý krát, ale po ďalšie razy som ich preskakovala. No a to moje známe nahliadnutie na poslednú stránku je tiež taký skok - ale väčšinou si z toho nič nevyspojlerujem, čo je dobre. :D

10. Lámeš hřbet nebo se jej snažíš uchovat jako nový?
Snažím sa ich vždy zachovať ako nové. Je pravda, že čím viac nejakú knihu čítam, tým viac sa postupom času ničí, ale to je normálne. Inak na ne dávam pozor, strážim ich ako oko v hlave. Jedinú väzbu, ktorú som kedy poničila bola väzba Wreck this journal.

11. Píšeš si do svých knih?
Nie, nikdy. Od malička som bola vedená k tomu, že do kníh sa nikdy nepíše. A toho sa držím. Keď si chcem písať nejaké poznámky čo sa týka recenzie, mám po ruke papier a pero, aby som si ich mohla zapísať, nikdy to nepíšem do knihy. A nikdy ani nepodčiarkujem obľúbené pasáže - ak mám nejaký obľúbený cítát z knihy, prepíšem si ho a zvyknem si ho vytlačiť, založiť do denníka, alebo niekam vylepiť.

Tak, to boli všetky otázky. Ak ste tento TAG ešte neskúsili, máte príležitosť, je to skutočne celkom zábava. Dúfam, že sa vám takýto netradičnejší článok páčil a komentujte, ako by ste vy odpovedali na otázky. :)
Elizabeth.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------