Červenec 2016

Knižné okienko: Júl 2016

30. července 2016 v 11:03 | Elizabeth |  Knižné okienko
Hola!
Júl sa nám pomaličky, ale isto končí a preto je čas na knižné okienko. Tento mesiac bol, rovnako ako ten minulý, celkom úspešný na knihy. Viac času na čítanie proste robí svoje. Než sa pustíme do všetkých kategórii, rada by som spomenula pár veci. Prvou je, ako môžete vidieť, nový design tohto blogu, za ktorý vďačím Dincie. Povedala som si, že by to chcelo zasa niečo tmavé a fantazijné. Je nádherný, nemyslíte? Druhá vec je, že som chorá - čo je totálna výhra v lete - a moc sa mi nechcelo písať, ale prekonala som sa a dokonca ten design vo mne vzbudil akúsi vášeň pustiť sa do článku. A tretia vec je, že som sa začala učiť ďalšie jazyky, lebo okrem angličtiny sa mi páčia jazyky ako španielčina, taliančina a francúzsština a tak som sa začala prostredníctvom aplikácie Duolingo, ktorú som si nainštalovala do mobilu, začala tieto jazyky učiť. A je to aj celkom zábava, aj keď francúzština mi veľmi nejde. A viem, že sa vo väčšine krajín dohovorím pokojne po anglicky, učím sa tie jazyky najmä preto, že sa mi páčia. A navyše lásku k španielčine som zdedila asi po mamke. :)

Jáj, zas vykecávam. Mala som si to nechať pre občasník. Ale mala som potrebu podeliť sa o to s vami. Poďme už teda na tie knihy. Trošku to skrátim oproti tomu úvodu.

PREČÍTANÉ KNIHY: Tento mesiac som prečítala až 9 kníh. To je proste skvelé. V prvej polovici mesiaca mi to čítanie šlo ľahšie, no po prečítaní Nocte som sa trochu zasekla. Tak poďme na ten zoznam kníh: Na začiatku mesiaca som prečítala dva diely Hunger Games a to druhý a tretí. Potom som chcela niečo oddychového a prečítala som prvý diel Selekcie od Kiery Cass. Trošku ma to vynervovalo a tak som si urobila náladu Návratom z Temnoty od Liz Coleyovej. Potom som prečítala Na vine sú hviezdy od Greena, Potom som sa pustila do Nocte od Courtney Cole, napokon som dočítala Loď mezi hvězdami od Beth Revis, dočítala som aj tú zbierku básní od Villona, a napokon som prečítala Sukubu: Sny - tretí diel zo série od Richelle Mead. Uf to bolo vyčerpávajúce.

PRÍRASTKY: Boli štyri. Tri knihy z Levných knih a jeden recenzák. Recenzák som tu spomínala milión krát takže už všetci viete že je to Nocte. A tie tri úlovky? V LK som vyhrabala Nočného hosta od Fiony McFarlaneovej, potom Spodka od Johna Wraya a nakoniec Krvavý měsíc od Nancy Gideon - u tejto knihy som až doma zistila, že je to tretí diel série. Ale som ochotná si to prečítať aj tak. No z anotácie nebolo vôbec vidno, že by to bol diel v sérii.

KNIŽNÉ PREKVAPENIE: Rozhodne za knižné prekvapenie považujem Hunger games 2 - Skúšku ohňom, pretože som po prvom dieli, ktorý ma trošku sklamal, nečakala tak dobrý druhý diel.

KNIŽNÉ SKLAMANIE: Tu mám asi hneď dve knihy. Jednou z nich je Selekcia od Kiery Cass, ktorá sa mi veľmi nepáčila a čakala som od toho viac. A napokon Loď mezi hvězdami od Beth Revis, od ktorého som takosto čakala trochu viac.

RE-READING NA TENTO MESIAC: Na vine sú hviezdy od Johna Greena a tetí diel Sukuby od Richelle Mead.

TO-READ LIST NA ĎALŠí MESIAC: Minulý mesiac som tu mala celý zoznam kníh na leto, ale teraz sem dám klasický to-read list na august. V auguste chcem prečítať týchto šesť kníh: Nancy Gideon - Krvavý měsíc, John Wray - Spodek, Noční host - Fiona McFarlaneová, Pamäti Gejše - Arthur Golden, Half Wild - Sally Green. A Sukubu 4 mám rozčítanú. Ale začiatkom augusta sa chystám do knižnice, takže k týmto knihám ešte pár pribudne.

Tak, to je všetko, nebudem to už viac predlžovať, majte sa pekne. :)
Hasta luego.
Eliz

... JE TO ZMYSEL ŽIVOTA

28. července 2016 v 11:54 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Keď raz mala jedna dievčina pätnásť rokov, začala na internetetráviť o čosi viac času ako v začiatkoch internetovej éry v rodine. Bola nešťastne zamilovaná, ale to je vedľajšie. Ešte o niečo skôr začala písať básne a začala sa zaujímať o temnejšie štýly. No a jedného novembrového dňa jej napadlo založiť si stránky. Nebolo to nič autorské, začala kopírovaním zlých informácií, ale dávala tam aj svoje básne a zápisky zo života.

Na internete však nachádzala mnoho blogov z blog.cz, Krátko pred Vianocami toho roku si založila svoj prvý skutočný blog. Najprv to vzdala, pretože nemohla do záhlavia nastaviť obrázok. Vrátila sa na chvíľu späť, no neskôr sa odhodlala na druhý pokus. A tento krát jej to vyšlo. Začala tam kopírovať tie isté bláboly čo boli na jej stránkach. Niektoré jej články mali dokopy štyri riadky a milión obrázkov.

Po niekoľkých mesiacoch zisťovala pravdivé informácie a začala si tvoriť vlastné názory. Po oných niekoľkých mesiacoch sa chcela prihlásiť do jedného blogerského klubu, ale podmienkou bolo, aby bol blog autorský. A tak sa táto dievčina snažila o to, aby bol autorký. Došlo jej, že nie je správne kopírovať a že by sa ani jej nepáčilo, keby jej niekto okopčil jej lepšie články. A vtedy, keď našla svoju správnu cestu blogovaním, začala si uvedomovať, že je to niečo, čo ju napĺňa a hoci vymenila niekoľko blogových domčekov, na jednom z nich straší už tri roky. A nech to bude kde chce, v blogovej scéne ešte dlho strašiť bude.

Milí čitatelia, to bol malý príbeh na úvod. Dnes vám chcem totiž predstaviť čo pre mňa blog znamená. Písala som už článok o tom, že blogovanie je o sebavyjadrení, ale keďže máme takú príjemnú tému týždňa, teraz napíšem to, na čo som v posledných rokoch blogovania prišla.

Samozrejme, že blogovať ma baví, je to môj koníček, no má to aj ďalšie dôvody prečo to robím. Je to môj zmysel života. Rovnako ako písanie samotné. Som vďačná za nápad tej pätnásťročnej dievčiny, som vďačná za posun, ktorý sa odvtedy uskutočnil. Som vďačná za všetko, čo mi blogovanie prinieslo.

Vlastne aj blogovanie mi ukázalo zmysel života v písaní. Dlho som sa predtým hľadala, hútala som nad tým, čo je môj zmysel života a pritom som to mala stále pod nosom. Až potom mi to došlo. Toto je moje miesto na svete. Toto má skutočne zmysel - písať básne a poviedky a deliť sa s čitateľmi o čriepky svojej duše. To je správna cesta a ak by som z nej zišla, ktovie, kde by som sa ocitla. Pre mňa to nie je len "taká hocijaká činnosť", pre mňa to je dôležité. Posúva ma to v pred, teší ma dostávať spätnú väzbu, teší ma písať vám o mojom živote. Cítim, že keby som nemala blog, môj život by nikam nesmeroval. Nikdy by som sa nenašla.

Vďaka blogu som spoznala veľa ľudí, ktorí sa stali môjmi dobrými priateľmi, našla aj Abdon vďaka blogu. Keby nemám blog, neplnila by som si sny. S blogom som si formovala osobnosť, vyvíjala som sa. Vďaka blogu som teraz tým, kým som. Blog a blogovanie je môj život. Keby sa ma od blogu snažil niekto odtrhnúť, asi by som sa bez neho zbláznila. Je to ten najviac najlepší priateľ, ktorého som v ľuďoch nikdy nemala.

Takže prečo blogujem? Pretože práve to ma zrejme drží pri živote. To mi dodáva energiu ísť ďalej, to ma napĺňa a je to môj zmysel života. Nikdy si ho nenechám vziať. Nech blogujem kdekoľvek, nikdy by som nemohla byť bez blogu.

Považuje te aj vy blog za zmysel života?

Čo vám prinieslo blogovanie?


Courtney Cole: Nocte

21. července 2016 v 12:00 | Elizabeth |  Recenzie kníh

CooBoo, 2015
344 strán

Anotácia
Jmenuju se Calla Priceová. Je mi osmnáct a je mě jen půl. Moje druhá polovina - moje dvojče, můj bratr Finn - je blázen. Miluju ho. Víc než život, víc než cokoli. A i když se děsím toho, že mě stáhne s sebou dolů, jsem jediná, kdo ho může zachránit. Dělám, co můžu, abych si udržela zdravý rozum, ale topím se v tom čím dál víc. Takže se chytám každého stébla. Dare DuBray. Je můj zachránce a můj antikrist. V jeho náruči se cítím v bezpečí. Ale taky se v ní bojím, že nevím, kam patřím. Bojím se, že jsem ztracená. Uzdraví mě, zlomí mě, bude mě milovat i nenávidět. Má moc mě zničit. Možná je to v pořádku. Protože to vypadá, že Finna zachránit nedokážu, a nemůžu milovat Darea, aniž bych všem ublížila. Proč? Kvůli tomu tajemství. Tajemství, které se tak moc snažím rozlousknout, že jsem vůbec nečekala, že to přijde. Taky vás to překvapí.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Calla sa mnohým jej rovestníkovm zdá veľmi zvláštna. Žije v pohrebnom ústave, ktorý spravuje jej otec a navyše je stále nablízku jej bratovi Finnovi, ktorý trpí schizoafektívnou poruchou. Na strednej bola terčom posmechu a teraz zase hrozí, že odchodomm na vysokú sa od seba s Finnom oddelia.

Po tom, čo zomrela ich matka - čo sa dozvedáme hneď v úvode knihy - sa Calla neustále obviľuje z jej smrti. Bojí sa zároveň o Finna a tuší, že niečo nie je v poriadku, chce odhaliť jeho tajomstvo. Zrazu sa však objaví záhadný Dare, ktorý ju totálne očarí a v jeho prítomnosti sa cíti dobre. Lenže ako sa môže cítiť dobre, keď jej brat a dvojča Finn sa prepadá do priepasti a ju ťahá so sebou? Ako môže byť šťastná v prítomnosti Darea, keď musí pomôcť bratovi?

"Mám rád tajemství. Má je každý."

Pochmúrny a depresívny príbeh plný tajomstiev a šianlenosti. Asi tak by som to nazvala. Ale keďže ja mám rada depresívne príbehy a aj šialenosť a takisto tajomstvá, kniha mi perfektne sadla. Ľahko som sa začítala a nemohla som sa odtrhnúť od toho skvelého štýlu. Striedajú sa tu kapitoly, ktoré rozpráva Calla a kapitoly, ktoré rozpráva Finn. Musím sa priznať, že Finnove kapitoly ma bavili o čosi viac ako tie Calline.

Calla mi však bola celkom dosť sympatická, vedela som sa do nej vcítiť, chápala som jej pocity a zároveň som uvažovala nad tým, čo by som urobila ja na jej mieste. O Finnovi sa, myslím, ani nemusím nejako vyjadrovať. Mal moje sympatie hneď od začiatku a ešte viac ako Calla. Z jeho postavy v knihe som cítila, že napriek svojej poruche je to veľmi príjemný a milý a dobrý človek. No a Dare... nie že by som ho nemala rada, páčila sa mi jeho tajomnosť, opis jeho výzoru (proste robil dojem fešáka, drsňáka, ktorý je vcelku príjemný), ale zdal sa mi trochu dosť idealizovaný, proste dokonalý, rocker, drsňák, zároveň nežný, svalnatý, dokonalý. To ma trošku hnevalo, hoci, áno, moje sympatie si získal dokonalosťou, ale autorka mohla trochu... niečo zmeniť.

A asi v polovici knihy som sa trošku nudila, pretože sa to na niekoľko strán zmenilo na typickú YA knihu, pretože to bolo plné toho, ako sa Dare a Calla stretávali, ako sa ona cítila dobre, ako ho milovala a podobne. Už len kvôli týmto dvom negatívnym stránkam som chcela knihe udeliť štyri hviezdičky, ale...

Ten koniec. Pane Bože, ten koniec. Celý čas uvažujete, čo za tajomstvo asi Finn skrýva. No keď to zistíte je to akokeby ste dostali facku. Ale v pozitívnom zmysle. Tak ma to šokovalo, že som to dosť dlho rozdýchavala, dokonca mi slzy vyhŕkly od toho prekvapenia. Nevedela som, čo si mám teraz vlastne mysieť, ako mám reagovať a uf, fakt som bola šokovaná a smutná zároveň, pretože to skončilo tak, ako to skončilo a preto, lebo nemám ďalší diel. Má to byť tuším trilógia.

Bol to skvelý príbeh, skvelá kniha a práve koniec je ten dôvod, prečo som schopná prehliadnuť tie dve malé negatíva. Potrebujem pokračovanie. Čo je ešte zvláštnosťou, je to, že na konci knihy sa vás autorka pýta aký osud by ste Calle dali - je tam odkaz na stránku. Ďalším plusom knihy - aspoň pre mňa - je kombinácia s latinčinou. Mne sa latinčina strašne páči a v knihe máte dokonca aj názvy kapitol sú v latinčine.

Táto kniha si rozhodne zaslúži, aby ste si ju prečítali, ak máte radi pochmúrne príbehy, šokujúce konce a príbehy z psychologickými prvkami. A ten koniec je fakt neskutočný, ešte teraz sa z toho neviem spamätať a to je to už týždeň od prečítania. Dokonca ma to tak zobralo, že som nebola schopná sa skoro štyri dni začítať do ďalšej knihy. Myslela som v kuse len na Nocte a na ten koniec. Proste úžasná kniha, úžasný príbeh.

Knihu si môžete zakúpiť TU!
Ďakujem internetovému kníhkupectvu Megaknihy.sk za poskytnutie recenzného výtlačku.

Liz Coleyová: Návrat z temnoty

19. července 2016 v 11:49 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Fortuna Libri, 2013
304 strán

Anotácia
Bylo jí třináct, když se ztratila. Zmizela své rodině, přátelům, světu. Když se zčistajasna objevila, zjistila, že jí chybí velký kus sebe samé.

Šestnáctiletá Angie Chapmanová se po třech letech od svého záhadného zmizení vrací domů. Z toho období si nic nepamatuje, jako by jí někdo vymazal všechny vzpomínky. Musí si poskládat příběh o všech hrůzách, které prožila, aby získala nazpět svůj život.


Liz Coleyová napsala znepokojivý, avšak fascinující psychologický příběh o křehkosti lidské mysli, o léčivé síle odvahy, naděje a lásky.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Angie sa zrazu ocitne na uilici kde stojí jej dom, no v domienke, že bola len na Tábore, prichádza domov. Vzápätí je však zmätená, pretože podľa jej rodičov bola preč celé tri roky. Neverí tomu. Veď sa nič nezmenilo?!

Ale jej rodičia sa nemýlia. Čo však teraz so životom, keď vo svojej hlave je vlastne trinásťročná, ale oficiálne má šestnásť? Kým teraz vlastne je? A čo sa dialo celé tie tri roky? Odhalenie pravdy je beh na dlhú trať a Angie časom zisťuje, že jej mozog sa ju snaží chrániť pred tou pravdou. Lenže čo ak je táto ochrana na úkor jej samej a nebezpečenstvom pre iných aj pre ňu?

Skvelý a strhujúci príbeh dievčaťa, ktoré trpí disociačnou poruchou. Pre mňa osobne je táto porucha veľmi fascinujúca i keď viem, že je to trápenie pre toho človeka. Ale v tejto knihe autorka výborne podáva príbeh, hneď som sa do príbehu dokázala vžiť.

Mám rada psychologické knihy a táto k nim rozhodne patrí. Autorka dobre opisovala Angiine pocity a myšlienky a aj celkový dopad poruchy na jej skutočné ja. Kniha bola plná vnútorných monológov, zvratov a miestami bola fakt drsná a temná, na strane druhej veľmi dobrá a autorka si dala záležať aj na tom, aby poukázala na to, že s pomocou blízkych a ich lásky a dôvery sa môže akýmkoľvek spôsobom psychicky chorý človek, cítiť lepšie.

Na rovinu poviem, že kniha nie je žiadne ľahké čítanie - áno, čítala sa dobre a rýchlo, ale svojím štýlom autorka čitateľa zapája do uvažovania o tom, čo sa Angie vlastne stalo, začnete sa vciťovať a cítite aj jej bolesť, jej zmätok. Ale nie je to vyslovene kniha na letné leňošenie, pokiaľ ste v lete zvyknutí čítať niečo ľahšie.

Napriek tomu, ak máte radi psychologické, fascinujúce a trochu drsnejšie príbehy, kniha je priamo pre vás. Mňa dokázala chytiť za srdce a napriek malému nedostatku som rada, že som si ju prečítala.

Tým malým nedostatkom bolo niekoľko strán, keď sa v podstate nič také zvláštne nedialo a chvíľu sa to javilo ako klasická YA kniha, ale to zase potom vystriedal posun v dejovej línii a znovu to bolo fajn, znovu ma to bavilo. Keď ale opomeniem toto malé hluché miesto, keď sa nič extra nedialo, dej bol fakt dobre premyslený a napätie a odhalovanie pravdy nám autorka pekne dávkovala. V jednej kapitole vás nechá myslieť si toto a na konci to dopadlo inak. Koniec bol fakt šokujúci. Presne taký, aký sa na tento typ kníh patrí.

Takže v konečnom dôsledku bola táto kniha obohatením letného čítania, niečím, čo ma dokázalo veľmi zaujať a nepochybujem o tom, že si túto knihu ešte niekedy prečítam. A áno, psychologicky naladené knihy sú presne to pravé orechové pre mňa!

Knihy z môjho detstva

18. července 2016 v 18:15 | Elizabeth |  Knihy
Zdravím vás. :)

Už neskutočne dlho mám v pláne tento článok a až teraz som sa konečne dokopala k jeho napísaniu. Stále sa mi nechcelo a poslednú dobu akosi prokrastinujem namiesto normálnych činností. Ale je čas to napraviť!

V dnešnom článku vám ukážem a popíšem pár kníh - mojich srdcových záležitostí - ktoré som v detstve milovala. Rýpnem trošku aj do začiatkov pubertálnych čias, takže to nebudú len rozprávky. A nabudúce, keď teraz urobím článok o knihách, by som mohla zase napísať o rozprávkach, ktoré som rada pozerávala. Ak o to budete mať záujem a ak sa vám takýto typ článku bude páčiť. :)


Keď som bola ešte úplne malinká a žili sme ešte v Brezne, pred spaním mi vždy mamka čítala rozprávky z rôznych starých kníh, ktoré sme mali doma. Dve sú také knihy plné rozprávkových príbehov. boli to: Zlatá kniha rozprávok a Slovenské rozprávky 2. Príbehy z tých kníh mám v pamäti dodnes. Z jednej z týchto dvoch kníh je rozprávka Ružový púčok, no ja som vždy hovorila: "Mami, prečítaj mi tú rozprávku o Ohave!" A mamka čítala. To boli krásne časy. Ak by som mala deti (aj keď ich nechcem, myslím to len čisto hypoteticky) čítala by som im z týchto kníh. Klasické rozprávky sú klasické rozprávky... Nezabudnuteľné.

Ďalšou obľúbenou bola knižôčka plná krásnych a poučných bájok o ľuďoch - volá sa Najkrajšie bájky o ľuďoch. Tie som si veľmi rada čítala. Bolo to už samozrejme neskôr, keď som si už vedela sama čítať. Priznám sa, že hoci som rada čítala, keď som bola malá, moje terajšie knihomoľstvo sa začalo rozvíjať až v puberte. :D Keď som bola na prvom stupni základnej, radšej som lietala po vonku a hrala sa. Väčší záujem o knihy prišiel až keď som sa izolovala od ostatných viac a postrácala kamarátky.

A mám tu aj obľúbené básne. Mala som rada zbierku Čiarky na dlani od Jána Navrátila. Niekoľko básní z tejto zbierky som recitovala na Hurbanovom pamätníku na základnej a celkom sa mi s tým darilo. Sú to skutočne pekné, milé básničky a myslím, že sa aj ľahko učili.

Kniha, ktorú som veľmi milovala je aj Lujza a Lotka od Ericha Kästnera. Ten príbeh dvoch dievčatiek som prečítala snáď tisíc krát. A nikdy ma neomrzel. Dokonca si pamätám, keď som o tej knihe písala svoj čitateľský denník na základnej škole. Je to veľmi milý príbeh a myslím, že k tejto knižôčke ma priviedla mamka, lebo sme ju mali doma. Ja som ju raz našla a odvtedy som si ju fakt čítala veľa krát.

Ďalšou bola kniha Lesný majáles od Tonyho Wolfa. Krásna obrázková knižka, ktorú som najskôr milovaka vďaka pekným obrázkom, potom, keď som sa naučila čítať, mala som rada aj príbehy, ktoré obsahovala zo života zvieratiek. Takisto to bola kniha, ktorú som dokázala čítať milión krát. Ach, sladké spomienky.

A jedna z veľkých srdcoviek detstva je kniha Čierny krásavec od Anny Sewellovej v edícii Klasické príbehy - po okrajoch knihy sú vysvetlivky rôznych pojmov zo sveta koní v období života Čierneho krásavca. Mne sa ako malej vždy páčili kone a keď som raz vyhrala túto knihu za výtvarnú súťaž, hneď som si ju zamilovala. A toto bola špeciálna kniha na smútok a v časoch, keď som bola chorá.

Ešte pred ehm začiatkom puberty, alebo ako by som to nazvala, som si zamilovaka knižky o psíkoch. Milovala som všetky knihy zo série Psia hliadka (Jenny Dale). To boli knižky, ktoré som veľmi rada čítala a vždy som sa tešila, keď v knižnici objavím ďalšie časti, ďalšie príbehy.


Keď som sa prehupla na druhý stupeň ZŠ bola som typická pubertiačka - dievčenské romány a časopisy Bravo. Áno, nie je to nič za čo by som bola na seba hrdá, ale než som sa uačala zaujímať o temnejšie štýly a než som mala zlomené srdce, bolo to so mnou takto. Vlastne by som mala mojej prvej láske poďakovať ( :D ). No a vtedy som rada čítala knihy od jednej spisovateľky - Jacqueline Wilsonovej. Najmä jej dve knihy a to Prvé slzy a Prvé bozky. Bola som naivná no. A nebola som ešte poriadne rozčítaná na správny žáner. :D


Až po tomto nastal Harry Potter a všetko ostatné. A to moje terajšie knihomoľstvo nastalo asi po prečítaní Vampýrskej akadémie od Richelle Mead. Tá to celé naštartovala. A aj to, že som začala viac a viac písať svoje poviedky. Takže to je asi celá knižná púť mojím detstvom. Tých detských kníh je ešte dosť, ale keby som mala vypisovať všetky, nemalo by to koniec. A navyše zmieňovala som najmä tie, ktoré boli môjmu srdcu najbližšie.

Aké knihy ste čítali vy, keď ste boli malí? :)

Píšte.


O zmenách, ktoré sú nechcené a o živote

15. července 2016 v 14:35 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím,
zasa po nejakom čase som sa rozhodla písať o svojom divnom živote. V poslednom časte sa toho veľa deje a napriek tomu sa nedeje nič. Ale so mnou sa určite niečo deje. Toto bola fakt vtipná veta. No, v prvom rade je konečne aspoň pokoj, nie je doma taký chaos, moja izba je už hotová, vymaľovaná a už je zase všetko v "normále". Celá moja izba sa totálne zmenila. Nemám nič proti zmenám keď si to moje vnútro akoby vyžiada, ale ak ma niekto nanúti do zmeny, ktorá sa mi nepáči a zároveň sa ma ani nespýta či to takto chcem, neviem si na to zvyknúť. Pripadám si, akoby som bola u niekoho cudzieho.


V podstate nemám nič proti farbe, ale ja som bola zvyknutá na isté usporiadanie a teraz, keď sa všetko tak zmenilo si fakt neviem na nič zvyknúť. Problém je, že mám teraz posteľ úplne mimo okna. Keď v noci nemôžem spať alebo proste keď sa zobudím, potrebujem vidieť von z okna. Nepýtajte sa ma prečo, ale je to skrátka tak. Momentálne som úplne niekde inde a ešte k tomu v objatí dvoch veľkých úzkostí, ktoré pre mňa predstavujú elektrické zástrčky. Ja mám neuveriteľnú úzkosť vo chvíli, keď musím zapojiť niečo do zástrčky. Je to jedna z mojich úzkostí. A ja som akurát v besprostrednej blízkosti tých dvoch. Lenže to nik nepochopí, pretože to je proste pre ostatných nepochopiteľné - veď, preboha, ako môžem maťs trach z hlúpej zástrčky? Nezmysel.


Ach, viem, že to je asi hlúpy začiatok občasníku. Ale tak to dopadá, keď vám niekto nanúti niečo, čo celkom nechcete. Nepopieram, že to nevyzerá zle, ale mňa tá úzkosť zožerie za živa. Som dnes nevyspaná, unavená a vynervovaná, pokúšam sa upokojiť všetkým možným. A myslím, že v tomto bode by toho stačilo. Myslím, že teraz to nijako nezmením, až kým sa neodsťahujem, čo sa mi zdá ešte menej reálne ako tá zmena. To je zas príbeh na iný článok, ale pochybujem, že by to malo vôbec zmysel, pretože by sa nevošiel do blogu.


Ako únik z reality, okrem kníh, mám aj písanie svojej knihy, ktoré sa pomaly dostáva do dobrého bodu, pretože je čoraz ťažšie sa odtrhnúť a už keď začnem písať tak s tým strávim celý deň, ako to bolo v jednu nedeľu, keď som pre vás mala pripravený článok do projektu ako vždy a namiesto písania článku som písala celý deň knihu a odtrhla som sa až nejako okolo šiestej. Plánovala som, upravovala som a hlavne písala, vymýšľala ako okoreniť isté časti a tak ďalej. Aj keď teraz som viac čítala ako písala. Knihy mám radšej ako ľúdí.


Mojím únikom je momentálne aj hudba. Aj teraz si užívam príjemných tónov obľúbených piesní. Snažím sa hlavne nemyslieť, aby ma myšlienky nerozožrali zaživa, myslím, že mi začína prvotriedne šibať. A keď píšem prvotriedne tak prvotriedne. Neviem ani čomu to mám vlastne pripísať. Leto mi neprospieva, moje prostredie mi neprospieva. Chcelo by to niekdam vypadnúť, cestovať aspoň jeden deň vlakom po Slovensku, to by ma bavilo. Len to by to musel so mnou niekto podstúpiť, keďže ja sama cestovať nemôžem...

Naschvál vám sem dávam fotku Lakyho v mamkiných papučiach,
aby vás aspoň čosi pobavilo. :D

Cítim sa roztrieštená a akoby som sa nemohla poriadne nadýchnuť len akosi lapám po vzduchu a nachádzam len vzduchoprázdno. Neviem, čo to so mnou zasa je.
Priveľmi rozmýšľam, tým to bude.
Napíšte mi, ako sa máte vy? :)
Eliz.

Unboxing - historicky prvý recenzák!

12. července 2016 v 9:42 | Elizabeth
Zdravím,

po nejakom čase tu máme Tajomstvá balíku alias Unboxing. Založila som pre tieto články novú rubriku. Myslím, že budú časejšie ako raz do roka. :)

Nuž, v minulom týždni som začala spolupracovať s internetovým kníhkupectvom Megaknihy.sk, ktoré som raz našla na jednom blogu, respektíve na blogoch. Som prekvapená, ako rýchlo kniha prišla. Len včera som dostala správu, že je odoslaná a už dnes mi zase písali, že mi bude doručená. Bodaj by to takto fungovalo vždy.

A tak som si balík dnes prevzala a už sa šlo na otváranie s mojimi neslávne známymi detskými nožnicami.


Na knihu som sa neskutočne tešila a dosť som sa musela premáhať aby som vám neprezradila tajomstvo tohto balíka skôr, než mi príde. Vydržala som to. Spolupráca je pre mňa niečo nové, vždy som recenzovala len vlastnoručne kúpené knihy a teraz je tu táto skvelá príležitosť ako sa aj dostať k novým knihám a zároveň ukázať hlavne vám, čo si o tej a tej knihe myslím, odporučiť vám nejakú a podobne.



A je tu, a je tu! Dostala som na recenziu Nocte od Courtney Cole! A som z nej UAAAAAAA. Strešne sa z nej teším a už sa teším aj na jej prečítanie. Chcem si túto knihu prečítať už odvtedy, čo vyšla. Má to byť niečo depresívne, temné a ja som na také veci uletená. Obálka je dokonale nádherná. Prišla dobre zabalená, nepoškodená, takže spokojnosť. Už má v knižnici vyhradené miesto. Mimochodom, moja knižnica sa už tak rozširuje, že hľadám miesta, kam môžem strčiť knihy. Momentálne zaplňujem dve miniatúrne poličky nad stolom knihami, ktoré nie sú u mňa tak obľúbené. :D

To je na dnes všetko, veľmi ďakujem internetovému kníhkupectvo Megaknihy.sk za poskytnutie tejto knihy na recenziu.

Majte sa pekne. :)
Eliz

Kiera Cass: Selekcia

11. července 2016 v 11:57 | Elizabeth |  Recenzie kníh

CooBoo, 2014
312 strán

Anotácia
Pre tridsaťpäť dievčat je Selekcia životnou šancou. Príležitosť uniknúť svojmu osudu, vstúpiť do okázalého sveta rób a drahých šperkov. Žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Potom sa zoznámi s princom Maxonom. Postupne začne prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie plány - a uvedomí si, že život, ktorý si vysnívala, bledne pri budúcnosti, na ktorú nikdy ani nepomyslela.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Máme tu ďalší dystopický svet, Illeu, ktorá sa rozkadá na miestach bývalej Ameriky. Svet a kasty sú podobné ako ostatné nové svety, toto je viac podobné Hunger Games, pretože hlavná hrdinka odchádza od rodiny, aby sa rodina mala lepšie a podobne. Akurát toto nie je žiadna vyvražďovačka ako Hunger Games.

America je dievča z rodiny, ktorá si nemôže veľa dovoliť. Je zamilovaná do Aspena, ktorý je z nižšej kasty a to je problém. Je tu však Selekcia, na ktorú je donútená ísť. Nakoniec je vybraná (zase tu môžeme vnímať podobonsť so žrebovaním v HG) a nastáva príbeh plný šiat, šperkov a ľahkej nevraživosti medzi dievčatami. Všetkých 35 dievčat bojuje o srdce princa Maxona a vyhrať môže iba jedna...

Nuž, Selekciu som si veľmi dlho chcela prečítať ale čakala som väčšiu akciu a väčšiu dystópiu. Keby niet technológií ako televízor a iné, ani si neuvedomíte, že to je dystópia. Ten svet nebol nijako veľmi originálne prepracovaný.

Ale na druhú stranu, kniha sa čítala ľahko a bolo to aj celkom príjemné. Keby to bolo napísané iným štýlom, celú knihu by som sa nudila, avšak ten štýl bol taký donucujúci aby ste s knihou pokračovali a až tak som sa vyslovene nenudila. Očakávala som však, že tam bude aspoň nejaká viditeľnejšia gradácia deja, no všetko sa mi zdalo na jednej rovine, nebola som až tak napätá.

Celá kniha sa navyše točí okolo milostného trojuholníka, ktorí tu má plný priestor a to ma na tom dosť hnevalo. Hnevala ma aj nerozhodnosť a rozporuplnosť pocitov Americiných pocitov a jej zjavná naivita. Aspen ma neskutočne štval, neznášala som ho pre jeho správanie. Čo sa týka Maxona, bol okej, ale nie že by ma nejako očaroval.

Celá kniha pôsobila takým oddychovým "celkom okej" dojmom, ktorý na mňa celkom dobre pôsobil a bol to rozhodne oddych po Hunger Games. Každopádne predstava tých šperkov a šiat a všetkého toho luxusu je nádherná, to azda očarovalo každú čitateľku, bola to pekná predstava, keby sa dostanete z rodiny, ktorá nemá peňazí nazvyš do takého luxusu, že sa môžete v tých šperkoch a všetkom kúpať.

Knihu väčšina hodnotí ako skvelú, ja z nej mám skôr taký priemerný dojem, nie je to vyslovene nič, čo by ma až tak oslovilo, no na druhú stranu to ani nie je kniha, pri ktorej by som ľutovala, že som si ju prečítala. To nie. Myslím, že to bol dobrý čitateľský zážitok. Ale bez nulovej dávky akcie ma dosť sklamala. Keby tam autorka dá trochu akcie, niečoho, čo by dokonale kontrastovalo s tým luxusom, bolo by to fajn. A verte mi, že dva vpády rebelov tomu vôbec nepomohli - to nebola takmer žiadna dynamická akcia. A to mi chýba.

Hoci som aktuálne odložila zvyšné dva diely s tým, že sa mi ich nechce čítať, možno sa k nim neskôr vrátim, ale nemám až tak veľkú potrebu pokračovať v čítaní série. Priznajme si to, aj tak vieme, ako to skončí, predsa len názvy jednotlivých dielov sú v posdstate spoilermi.

Čo na záver? Dobré oddychové čítanie, prehnaný milostný trojuhoľník, dojem vcelku priemerný, hlavná postava ma štvala rovnako ako Aspen. Budem pokračovať v čítaní série? Možno. A neukameňujte ma za môj názor, každý knihu vníma inak. Ak máte takýto typ kníh radi, odporúčam, ale ak ste skôr na akciu, vyhnite sa jej.

KNIŽNÉ POKLADY #2

10. července 2016 v 11:13 | Elizabeth |  Knihy
Zdravím,
prajem príjemnú nedeľu. Po dlhom čase som si pre vás pripravila projekt. Keďže hudobný projekt mám nejako príliš často, rozhodla som sa dnes pridať knižné poklady a to druhú knihu. A dnes to teda bude o knihe Len to nikomu nepovedz od Mirky Varáčkovej. Je to moja veľmi obľúbená kniha, preto si myslím, že do zoznamu knižných pokladov neodmysliteľne patrí. A ak ste ju ešte nečítali, možno po dnešnom článku zamierite zajtra do kníhkupectva a kúpite si ju. :)

1) Popíšte, prečo je táto kniha vaším pokladom.
Pretože rozpráva príbeh, ktorý je celkom všedný a zároveň originálny a nie je vôbec klišoidný alebo gýčový. Je to fikcia podtrhnutá realitou. Mňa práve najviac uchvátil a ohromil štýl, príbeh knihy a celková zápletka. Ľahko by ste si mohli myslieť, že to bude niečo gýčové, no nič také. Je to príbeh, o šikane a myslím, že šikanu si zažili mnohí z nás. Poukazuje na to, akí ľudia na školách sú a že aj maličký nedostatok ich vyprovokuje do nesktučne krutých činov.

2) Aká je vaša najobľúbenejšia postava v knihe? A prečo?
Jednoznačne Eva - hlavná hrdinka celého príbehu. Jej životný príbeh ma veľmi zaujal a cítila som s ňou.

3) Máte nejakú najobľúbenejšiu pasáž v knihe?
Priznám sa, že nemám. Celá kniha je dokonalé dielo a bavilo ma to od začiatku až po koniec. Nedá sa mi povedať, že jedna pasáž bola nejako najviac obľúbená, užila som si všetky kapitoly, všetky časti knihy.

4) Rozpíšte sa o obálke knihy.
Obálku knihy považujem za veľmi jednoduchú a v jednoduchosti je krása čo v tomto prípade rozhodne platí. Obálka vlastne aj vyjadruje dôležitú súčasť knihy a to sú tajomstvá a mlčanlivosť. Dievčina je otočená chrbtom, akoby tým vyjadrovala, že má svoje tajomstvá, ktoré nemôže len tak hocikomu povedať, čo je v skutočnosti v knihe pravda. Font knihy je tiež fajn, skutočne je to celé také pekné, milé, jednoduché. A keď dáte prebal preč, je tam krásny čisto biely hardback len s malinkou čiernou stužkou uprostred.

5) Zvyknete knihu čítať viackrát?
Čítala som ju pred polrokom a ešte som nenadobudla pocit, že by som si ju chcela prečítať znovu, ale som si istá, že ten čas príde znova, pretože kniha je to skvelá a ja skvelé knihy obyčajne čítam 500 milión krát.

6) Prečo by ste knihu odporúčili ostaným?
Odporúčam ju najmä tým, ktorí si zažili na škole šikanovanie, alebo ktorí to ešte zažívajú. Z knihy ide istá sila, ktorá vám môže dodať v konečnom dôsledku silu. A samozrejme ju odporúčam dievčatám ktoré majú rady normálnu, reálnu romantiku a príbehy na základe reálnych životov. Takže asi tak.

Tak, to je pre dnešné knižné poklady všetko, zapojiť sa stále môžete TU.

PS: dnes je posledný normálny deň, nasledujúce dni u nás doma bude chaos, pretože maľujeme a musím sa presťahovať do nejakého kútika, kde budem mať pokoj. A mimochodom, naviazala som spoluprácu, takže očakávam môj historicky prvý recenzák. Chcete rozbaľovačku? :D

Majte sa krásne,
hasta luego.
Eliz

Suzanne Collinsová: Drozdajka

9. července 2016 v 11:23 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Ikar, 2011
293 strán

Anotácia
Ani v záverečnej časti trilógie Hry o život nie je autorka Suzanne Collinsová k svojej hrdinke milosrdná. Naopak, Katniss Everdeenová prežíva najťažšie obdobie svojho života. Hoci z Hier štvrťstoročia ako-tak vyviazla so zdravou kožou a mama so sestrou sú v bezpečí, jej starosti sa ešte neskončili. Sídlo zrovnalo so zemou Dvanásty obvod, zahynuli tisíce ľudí. Katniss pripisuje vinu za ich smrť sebe. Peeta Mellark, jej partner z Hier, zostal v rukách nepriateľov, ktorí ho kruto mučia. Na čelo odboja sa postavil Trinásty obvod, aj keď len donedávna sa o jeho existencii takmer nič nevedelo.

Vojna prináša obete na obidvoch stranách, rozdiely medzi dobrom a zlom sa čoraz viac stierajú. Víťazstvo sa síce prikláňa na stranu rebelov, no koniec je stále v nedohľadne. Krviprelievanie môže zastaviť iba Katniss. Ak chce zachrániť Peetu, zabrániť ďalšiemu mareniu životov, poraziť Sídlo a nenávideného prezidenta Snowa, musí sa znova chopiť roly drozdajky. Opäť zisťuje, že o svojom osude nerozhoduje sama, ale do istej miery sa stáva nástrojom v mocenskom súboji. Ešte stále nevyriešila dilemu, ktorému z dvoch najbližších priateľov patria jej city...

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Tretí a záverečný diel Hier o život so sebou prináša ďalšiu vlnu atómových výbuchov v mojej hlave. V Paneme zúri vojna a všetko sa točí okolo povstania rebelov. Dvanásty obvod je zrovnaný zo zemou. Katniss sa musí vyrovnávať s tým, že Peeta je zajatý Sídlom a zároveň je zmätená z toho, ako skončil jej dvanásty obvod. Zisťuje však, že všetci od nej očakávajú, že sa postaví na čelo rebelov.

Na začiatku je Katniss skutočne dosť poznačená tým, čo sa stalo v predošlej časti a tým, že jej Peeta je preč. Máta ju strach o to, čo sa bude diať ďalej, trápi sa otázkami, čo si počne. Je zničená a na prvý pohľad by sa vám mohlo zdať, že je zlomená. Ale v priebehu knihy zistíte, že Katniss je nezlomná a hoci sa zdala na pokraji síl, má ich ešte dostatok pre rebelov.

Naschvál som začala písať o tom, ako mi v hlave počas knihy vybuchovali bomby, ktoré sa na konci zliali do mega výbuchu. Ani tretí diel vôbec nesklamal a bol mega akčný. Znovu som sa nemohla odtrhnúť od knihy, zaliezla som do svojho kresla a odmietla vyliezť, pokým to nedočítam.

Miestami som mala až závrat z toho, o sa v knihe dialo, žila som všetky okamihy spolu s Katniss, moja fantázia pracovala na plné obrátky, venovala som knihe všetky svoje zmysly a tak ako druhý diel, aj tento ma pripravil o dych. Vydýchla som až po dočítaní knihy a nevedela som, čo mám so sebou ďalej robiť. Nevedela som pokračovať v čítaní ďalších kníh.

A zase, zase neviem ako sa mám vlastne vyjadriť, pretože ma kniha a celkovo séria skutočne pripravila o jasné uvažovanie. Ani chvíľku som sa nenudila, otáčala som stránky neskutočne rýchlo, ani som si neuvedomovala ako mi to rýchlo plynulo.

K postavám ako je Peeta a Gale sa vyjadrovať nebudem, pretože mi stále nie sú až tak sympatickí, ale musím uznať, že autorka na začiatku knihy dokonale navodila Katnissine pocity, do ktorých sa môžete vcítiť a potom vás naplno prekvapí, aká je silná. Hoci stále zmätená koho to vlastne miluje - milostný trojuholník, ktorý sa tu otriasa v základoch.

Akcia v tejto knihe bola na nezaplatenie. Akčné súboje a skutočne tam bola cítiť prítomnosť vojny. Ja sama som sa prostredníctvom knihy stala takým rebelom.

Viem, že táto recenzia znovu nebude dávať príliš veľký zmysel, bude chaotická, ale neviem ako to všetko inak povedať. Je to moja ďalšia dočítaná séria a ja sa neskutočne teším, že som ju dočítala. A rozhodne to neľutujem, pretože okrem toho prvého dielu, ktorý bol o čosi slabší, tie zvyšné dva diely boli dokonalé. Teraz už konečne chápem, prečo táto trilógia spustila takú senzáciu.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------