Noc bude večná 2/2

27. června 2016 v 16:36 | Elizabeth |  Poviedky
Hello. :)
Viem, dlho som sa tu neukázala, môj mozog sa asi roztápal, takže som bola do značnej miery ochromená teplom. Včera som mala pôvodne na pláne nový článok do jedného z projektov, písala som vám v sobotu aj na stránku FB. Ale celý včerajší deň som strávila písaním mojej knihy a to bolo proste wow, nemohla som sa odtrhnúť, sršala som nápadmi a myšlienkami. Takže som na blog úplne zanevrela a písala som knihu. Ale musím skutočne uznať, že to ide skvele, pohla som sa tak, ako som v to ani len nedúfala. Nuž, ale teraz tu pre vás mám druhú časť poviedky Noc bude večná. Som rada, že mala medzi vami taký úspech. :)


Clara nevedela, ako sa má najprv zatváriť. Cítila, že Beatrice hovorí pravdu, a že iné riešenie nie je. A pokiaľ chcela svetu pomôcť prežiť, musí to urobiť. Niečomu však celkom nerozumela. "Dobre, ale ako ju dokážem práve JA zničiť?"
"Predstavuješ svetlo," povedala ticho Beatrice.
"Tak o tom silno pochybujem..." zamrmlala.
"Clara, závisí to od ľudskej povahy a ty v sebe svetlo máš. Navyše život sa spája so svetlom. Smrť je tmou."
"Lenže čo s tým svetlom?" stále nechápala. Beatrice stála pred ňou a vyzerala, akoby strácala trpezlivosť. No zároveň rozprávala milo.
"Dokážeš sa dotknúť Kráľovnej temnôt a keďže svetlo zabíja tmu..." nedopovedala, akoby tušila, že Clara si zvyšok domyslí.


"Ja sa nemôžem dotknúť duchov."
Než Beatrice začala rozprávať, pozrela sa na vedľajšiu posteľ k Cathy, ktorá sa práve otáčala späť k stene. Vyzeralo to tak, že o rozhovore Clary s Beatrice nemala ani tušenie a obe dobre vedeli, že to je len dobre. Clara všetkému, čo sa práve dialo nedokázala veriť, no na druhú stranu si bola istá, že to je pravda.

"Dokážeš," zašepkala Beatrice. "Skús to na mne. Potrebuješ len silnú myšlienku na dotyk."
Clara vstala z postele a potichu sa priblížila k striebristému telu. Myslela na jediné: že sa chce Beatrice dotknúť. Bála sa, pretože nevedela, čo pocíti, nevedela, čoho sa vlastne dotkne. Podišla ešte bližšie a namierila dlaň na Beatricino plece, ktoré pokrýval rukáv jednoduchých šiat. Snažila sa nepochybovať o tom, čo sa chystá urobiť, snažila sa veriť, že sa skutočne niečoho dotkne.

Položila dlaň na plece.
Pod dlaňou cítila bavlnenú látku šiat. Neveriacky pozrela Beatrice do očí. Usmiala sa. Vytesnila z hlavy myšlienku na dotyk a skúsila znovu položiť dlaň na Beatrice. Tento krát jej prešla cez plece. Skutočne to fungovalo. Bolo to neskutočné. Nikdy by si nebola pomyslela, že sa bude môcť dotknúť ducha.
Začala veriť, že Kráľovnú temnôt môže poraziť.

A tak sa rozhodla z liečebne ujsť. Beatrice dokonca vedela ako sa dostanú von. Našli starú podzemnú chodbu, cez ktorú sa dostali von do mestečka, ktoré bolo len kúsok od liečebne. Cesta bola dlhá a temná, no Clara z nejakého dôvodu cítila, že robí správnu vec. Konečne niečo znamená a konečne mohla aspoň ujsť. Všetci si mysleli, že je blázon, no ona mala len schopnosť, ktorú nemalo veľa ľudí.

Podľa Beatrice mali ísť do domu na okraji mestečka, ktorý bol dlhodobo neobývaný. Bol vedľa cintorína. Aká náhoda. Bolo tam niekoľko ďalších, ktorí boli proti Kráľovnej.

Keď Clara otvorila dvere, zbadala pred ňou jej brata. Neverila vlastným očiam. Zajasal: "Konečne! Konečne sa to podarilo!"
"Ahoj, Sam!" zvolala nadšene Clara. Pozrela na Beatrice, ktorá sa usmievala. Clare zrazu došlo, že by sa mohla brata konečne dotknúť. Objať ho. Obnovila svoju silu myšlienky a pomaly ho objala. Pocítila jeho krehké telo, ktoré telom vlastne ani nebolo. V jeho striebristých očiach sa zaleskli slzy. Clara povolila objatie a odtiahla sa.
"Teším sa, že si nám prišla pomôcť. Takto sme uväznení na pomedzí, hoci mŕtvi. Musíme sa oslobodiť a konečne skoncovať s vládou temnoty na svete."
"Takže keď Kráľovnú temnoty zničíme... ty a... ostatní vlastne zmiznete...?" spýtala sa smutne Clara, hoci dobre vedela odpoveď.
"Žiaľ áno," prisvedčil Sam.

Po krátkom čase sa zoznámila so všetkými, čo v dome zostali. Bola pripravená bojovať proti temnote, no zároveň nechcela, aby jej brat Sam odišiel a Beatrice tiež nie. No zároveň nechcela, aby temnota celkom ovládla svet. Ľudia, príroda, Zem svetlo potrebovali.

"Takže," začala Clara o deň neskôr, keď boli všetci vo veľkej miestnosti, ktorá vyzerala ako obývačka. "Kde nájdeme Kráľovnú temnôt?"
"Skrýva sa v jednej veľkej hrobke," povedala Beatrice. Podišla k oknu a ukázala von. Beatrice prišla k nej a pozrela sa smerom, kam ukazovala. Bola to veľká a krásna hrobka. "Máme ju na dosah. Len musíme čakať kým nastane zatmenie."

"Fajn, čo dovtedy?" spýtala sa Clara.
"Dohodneme sa. Keď bude kúzlom zaklínať deň a slnko aby sa zmenilo na noc, bude stáť na tamtom kopci," ukázala Beatrice znovu von oknom. Kopec bol ďalej za cintorínom, no bol dosť vysoký a zdalo sa, že pokrytý skalami. Beatrice pokračovala: "Tam musíš ísť ty. Samozrejme, že my pôjdeme s tebou. Než vyriekne zaklínadlo, odvedieme jej pozornosť a ty ju zničíš."

Tri dni ubehli tak rýchlo, že tomu Clara nedokázala uveriť. A bol tu, ten osudný deň D, kedy mala zničiť Kráľovnú. Mala strach. Na jej pleciach bola veľká zodpovednosť. Bála sa, že zlyhá. Že sa niečo pokazí a celý svet umrie jej vinou.

Stála so všetkými duchmi z domu vonku. Sam jej dodával odvahu povzbudivými slovami, no ona bola i tak veľmi vystrašená. Keď sa mesiac, ktorý mal prekryť slnko, blížil, vybrali sa všetci na kopec. Skutočne bol samá skala a výstup bol pre Claru zložitý.

Keď sa vyškriabala hore, videla, že mesiac už celkom prekryl slnko a svet zahalila tma. No nebola to taká tma ako býva v noci.

Zbadala samotnú Kráľovnú temnôt. Bola sama, odetá v čiernych, dlhých šatách a plášti. Striebristá, priesvitná, no temná a zlá. Tvár jej zdobil zlovestný úsmev. Všetci z domu ju obkolesili, aj Sam s Beatrice. S Beatrice sa za posledné dni veľmi zblížila a nechcela si ani predstavovať, že o chvíľu zmizne. A takisto aj Sam.

Keď Kráľovná temnoty uvidela Claru a aj ostatných, rozosmiala sa ešte väčšmi. Sam zvolal: "Clara, teraz!"

Kráčala po skalnatej cestičke. V mysli si vybavila svoju silu dotknúť sa duchov. Dotknem sa jej a zničím ju, pomyslela si. Svet bude fungovať ďalej, hoci už nikdy neuvidí svojho brata. Rmútilo ju to. V ceste však pokračovala, nedala na rozpoltenosť pocitov. Vedela, že to musí urobiť. Pozrela sa vôkol seba na všetky striebristé postavy.

Podišla ku Kráľovnej temnôt a položila dlaň na miesto, kde má byť srdce. Pozrela do očí Kráľovnej, no v tých sa nič nezmenilo.

Stále sa chladne usmievala a vtom Claru odhodila aká si neviditeľná sila. Prekotúľala sa popri všetkých duchoch a takmer spadla zo špicatého útesu, ktorý bol neďaleko. Zachytila sa okraja a vytiahla sa hore.

Nechápala, čo sa deje, chcela to skúsiť znovu no Kráľovná temnôt zdvihla dlaň a vyriekla neznáme slová. Z dlane jej vyšľahol akýsi prúd čierneho dymu. Zabodol sa Clare do hrude a ona spadla neďaleko Sama, ktorý sa k nej okamžite sklonil.

"Clara, Clara! Preber sa!" volal. Nedokázal jej však nijako pomôcť, nemohol. On bol mŕtvy a Clara sa pomaly ponárala do večného spánku.

Clara pomaly prestala vnímať, posledné, čo si všimla bolo, ako Kráľovná temnôt začala odriekať zaklínadlo. Chcela sa postaviť, zastaviť ju, no nevládala sa ani len pohnúť, nedokázala ani len dýchať. Upadala do temnoty tak ako celý svet, keď Kráľovná temnôt dokončí svoj krutý plán.

"Noc, volám ťa k sebe, ukáž svoju moc, budem ti slúžiť po tvojom boku. Buď večná, zahub svetlo, svet upadať bude, ó večná noc!" zdvihla ruky k nebu a slnko sa dočista stratilo z oblohy.

Objavilo sa už len strieborné svetlo mesiaca. Bolo po všetkom. Zlyhali všetky plány. Kráľovná temnôt sa skutočne stala kráľovnou. A už ju azda nič nezastaví.

Clara fyzicky zomrela. Stal sa z nej však duch, rovnako ako Sam a Beatrice, ktorí zostali na svete. Neoslobodili sa. A tak mohla zostať s nimi, veriť, že raz azda príde čas a svet budú môcť znovu obnoviť a zachrániť.

Snažili sa veriť, že noc nebude večná. Že raz príde správny čas a budú vedieť ako Kráľovnú temnoty celkom zastaviť a zastaviť aj umieranie sveta.
Prebývali v prázdnom dome pri cintoríne a viera bola všetkým, čo im zostalo.

A všetci vedeli, že Kráľovnej temnôt sa nikdy, nikdy nepodvolia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | E-mail | 8. července 2016 v 11:54 | Reagovat

Super.Mohla si ešte dopísať ako to dopadlo,či ju potom porazili po určitom čase.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------