Noc bude večná 1/2

13. června 2016 v 14:09 | Elizabeth |  Poviedky
Po dlhej dobe je tu niečo z mojej poviedkovej tvorby. Len nedávno som túto poviedku dokončila, hoci som ju mala rozpísanú už od februára. Rozdelila som ju na dve časti, pretože je pomerne dlhá. Je temná, ale dala som do nej všetko. Som rada, že sa mi v hlave nápad uchoval a že som bola schopná ju po tak dlhom čase dokončiť.
Dúfam, že sa vám bude prvá časť páčiť. :)


Bola hlboká noc. Clara sedela na svojej rozhádzanej posteli v izbe, ktorú neznášala. Cez hrubé oceľové mreže, ktoré boli pevne pripevnené z vnútornej strany okna, pozerala do jesennej noci. Fúkal prudký vietor a do starých okenných tabúľ udierali holé konáre javora, ktorý stál v parku a jeho listy poletovali všade naokolo - modrosivé lístočky v mesačnom svetle - po celom parku za liečebňou. Clara však túto liečebňu pre psychicky chorých volala "Mučiarňa".


Odtrhla oči od víchrice vonku a rozhliadla sa po izbe. Vedľa jej postele pod oknom - respektíve vedľa jej nočného stolíka - bola ďalšia posteľ, kde spala jej "spolubývajúca". Vychudnutá žena - úplne ako kosť a koža - spala skrútená s paplónom v náručí, tvárou ku stene. Bola to anorektička - volala sa Cathy. Raz Cathy rozprávala o tom, ako často sem chodievala. Od puberty, kedy sa u nej anorexia prejavila, sem chodila na dlhú liečbu. Vravela, že niekedy sa zdalo, že sa zlepšuje, avšak po nejakom čase strávenom doma, spadla znovu na dno a skončila tu. Teraz, keď tu bola aj Clara, tam bola Cathy už asi mesiac a pol. Tieto dve ženy sa spolu neustále rozprávali a Clara ju vnímala ako jediného človeka, ktorého zniesla vo svojej blízkosti. Bola veľmi príjemná, dobre sa s ňou rozprávalo. No, možno až na neustále opakovanie toho, že je "nechutne tučná", ako vravievala.

Clara odvrátila pohľad od spiacej Cathy a pokračovala vo svojej obhliadke izby v mesačnom svetle. Napriek tomu, že sa v liečebni snažili pacientom ako-tak pomáhať, prostredie vyzeralo, akoby sa snažili o pravý opak. Clara by sa vôbec nečudovala, keby zistila, že táto liečebňa - celkovo budova - tu stojí už dobrých päťdesiat rokov. V izbe boli len holé biele steny. Z vonku opadávala omietka. Okná boli tak staré a krehké, že sa ich každý z personálu bál otvoriť. Nábytok - ak sa to tak dalo nazvať - bol väčšinou škaredý, nefarebný, popísaný čudnými nápismi. Zásuvky v nočných stolíkoch nebolo možné poriadne otvoriť, takže minimum vecí, ktoré tu dovolili ste si mohli dať jedine do mini skrinky pod zásuvkou, alebo do "normálnej" skrine.

Teraz, vo svetle mesiaca vyzerala izba zvláštne. Na stenách sa odrážali nepravidelné tvary striebristého svetla. Nebolo to po prvýkrát, čo Clara nemohla oka zažmúriť. Tieto dlhé noci len sťažka prežívala a bála sa zaspať, kvôli jej nočným morám. Keď zaspala, začali sa jej snívať všetky desivé veci, ktoré buď zažila, alebo to boli divné obrazy, ktoré boli hrozivé. Často kričala zo sna a vtedy prišla nočná sestra. Zobudila ju, pichla jej akúsi injekciu s priezračnou tekutinou a Clara v okamihu zaspala. Spala pokojne až do rána bez jedinej nočnej mory. Povedali by ste si: "No tak to je fajn, nie?" Nie. Keď sa po tejto injekcii prebrala, bola tak otupená a malátna, že nedokázala robiť nič. A jej schopnosti boli akoby preč. Navyše vedela, že týmto spôsobom ich chcú ovládať. A ona sa nechcela dať manipulovať. Nikdy.

Clara skončila v tejto liečebni pol roka po osemnástych narodeninách, keď sa po prvýkrát prejavili jej schopnosti. Vtedy prvýkrát uvidela zablúdenú dušu - ducha. Rodičia jej nikdy neverili. Bola jedináčik, kládli na ňu privysoké nároky. Ale o tom to vôbec nebolo. Vždy jej hovorili že také veci predsa neexistujú. No Clara vedela svoje. Napokon ich prestala presviedčať o svojej pravde. Duchov videla pravidelne. Najhoršie bolo, že v ich dome zomrel jej štrnásťročný brat. Aj jeho videla, čo by nebolo samo o sebe najhoršie. Horšie bolo zmieriť sa s tým, že nevie nájsť pokoj a že napriek tomu, že vidí jeho smutný úsmev, nie je skutočný - hmatateľný. Bolelo ju to. Často sa s ním však rozprávala, pýtala sa, prečo je tu. No on vždy hovoril o tom, že ju túžil vidieť a spieval akúsi pieseň.

"Jedného dňa slnko zapadne,
temnota svet ovládne.
Tma všetko pohltí.
A toto malé proroctvo
sa naplní."

Bolo to síce len pár veršov piesne, no ako celkom to bolo pomerne desivé. Clara nechápala čo toto celé znamená. Pýtala sa svojho brata, ale on len znovu a znovu začal spievať slová. Mohla to chápať ako nejaké proroctvo? Keďže sa snažila s bratom komunikovať, bolo jasné, že si to rodičia niekedy všimnú. Tak sa aj stalo. Jedného dňa prišla domov zo školy a zazrela vo svojej izbe zbalenú batožinu. Nechápala čo sa deje. Zbadala pri nej priehľadný obraz brata, ktorý sa tváril dosť znepokojene. Rodičia sa bez jej vedomia rozhodli dať ju do liečebne. Bola síce plnoletá, mohla sa rozhodnúť sama, no oni jej nedali na výber. Odvtedy ubehlo päť rokov a Clara cítila, že do tejto liečebne nepatrí. Nie je blázon, je len obdarená schopnosťami, ktoré iní nemajú.

Noc bola veľmi dlhá a Clara sa cítila beznádejne. Čakala na deň ako na spásu. S pohľadom na mesiac sa strácala vo svojich myšlienkach. Cathy sa nepokojne pomrvila na posteli a otočila sa na druhú stranu tvárou ku Clare.

Napokon pri zatvorených dverách izby zbadala jemný, modrosivý záblesk. Rozhliadla sa po celej izbe a vedela, čo sa deje. Nikde sa neodrážalo svetlo, mesiac kreslil tvary na stenu pri Cathynej posteli. Je tu.

Z modrosivého záblesku sa pomaly stávala šmuha a o chvíľu na to sa začala formovať na dievčenskú tvár, kučeravé striebristé vlasy. Začalo sa formovať jej útle telo v jednoduchých šatách. Jej oči, ktoré mali kedysi určite krásnu farbu, teraz sivé, sa upierali na Claru, ktorá sa už netrávila šokovanie, pretože po záblesku to očakávala. Priehľadná postava sa priblížila.

"Ty si Clara?" ozval sa jej jemný hlások. Dievčina sa tvárila vážne, či jej skutočne nesedelo. Bola by nádherná, keby bola živá a usmievavá.
"Áno," odpovedala pošepky. "A kto si ty?"
"Beatrice."
"A prečo si za mnou prišla?"
Beatrice sa chvíľu zamyslela. "Prišla som ti povedať, že proroctvo sa naplní pri zatmení slnka, ktoré bude o tri dni."
Clara na ňu zmätene pozrela. "Čo? Proroctvo...? Zatmene slnka...? Počkaj, počkaj, čo to má všetko znamenať?"
"Ty nepoznáš proroctvo?" Beatrice si prekrížila ruky na hrudi a bola šokovaná. Zvraštila čelo, no nevyzerala nahnevaná, skôr sklamaná a šokovaná zároveň.

Clara neodpovedala, len pokrčila plecami a pokrútila hlavou. Beatrice sa vznášala kúsok nad zemou a prechádzala z jedného miesta v izbe na druhé a zdala sa jej nervózna. Akoby jej niekto narušil plány.
"Myslela som, že ti to tvoj brat povedal ešte pred tým, než ťa sem priviezli. Stratili sme priveľa času na záchranu. Temnota pohltí svet a ľudské duše sa budú pomaly rozpadávať, umierať tak ako bude umierať celá Zem. Kráľovná temnôt bude znovu vládnuť a to už nás nezachráni nik. My mŕtvi budeme musieť slúžiť temným silám a kto sa jej nepodvolí, navždy bude bdieť na pomedzí života a smrti. To je celé proroctvo."
"Kráľovná temnôt?" spýtavo pozrela na nespokojnú Beatrice. "Počkaj, brat mi spieval raz jednu pieseň o proroctve, no nič viac mi k tomu nepovedal. Nikdy som tomu textu nerozumela a ignorovala som to."
"To nechápem," roztiahla ruky do zmäteného gesta. Napokon sa však zamyslela: "Možno práve to mala v pláne."

"Takže čo to celé znamená?" spýtala sa znovu Clara a snažila sa, aby nehovorila príliš nahlas, kvôli spiacej Cathy. Beatrice sa zatiaľ upokojila a posadila sa na posteľ ku Clare a začala rozprávať.
"Tak, začalo to dávnejšie, keď sa na svete jednej rodine narodilo dievča, ktoré sa stále dožadovalo pozornosti. Rodičia ho odložili a napokon vyrastalo v detskom domove. Vždy si myslela, že ju všetci nenávidia a že nemá nádej na normálny život. Bola veľmi panovačná a keďže si myslela, že ju ľudia nenávidia, nenávidela aj ona ich. Oddala sa temnotám.
Po čase sa stala Kráľovnou temnôt a ovládla celé podsvetie a aj svet mŕtvych. My sme ju však takmer zničili, no nie natoľko, aby sa už nemohla vrátiť. Na to potrebujeme médium - teba. Keď Kráľovná temnôt vládla, svet upadal. V tom čase ľudia zomierali ako na bežiacom páse, upadal celý systém.
Proroctvo hovorí o tom, že Kráľovná temnôt získa silu so zatmenia slnka a povstane. To zatmenie slnka bude však už večné. Vonku bude tma ako teraz - v noci. Vtedy Kráľovná temnôt obnoví svoju silu a vybuduje si vlastný svet, v ktorom bude kruto vládnuť. A keď nebude slnko, s ľuďmi, ktorých si bude získavať, bude umierať celá naša Zem. Aj príroda. A proroctvo taktiež hovorí, že len ty, ako médium, môžeš Kráľovnú temnôt zastaviť. Spolu s našou pomocou samozrejme."

"A to na svete neexistuje iné médium ako ja?" spýtala sa Clara zamyslene.
"Existuje, ale proroctvo hovorí o tebe, Clare Adamsovej." Beatrice vstala a znovu začala prechádzať po izbe. "Dúfali sme, že tvoj brat ti to všetko povedal a že odtiaľto nejako odídeš. Keď sa nič nedialo a čas sa nám kráti, rozhodli sme sa, že po teba prídem."
"Čo to znamená?"

"Že musíš utiecť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sugr Sugr | E-mail | Web | 13. června 2016 v 18:18 | Reagovat

PO dlouhé době...,
krásné psaní, díky!:-)

2 Casion Casion | Web | 14. června 2016 v 16:48 | Reagovat

Výborný nápad,hoci úvod bol dlhší, ale atmosféra taká super mrazivá a samozrejme ukončenie v tom najlepšom :-P :D :D

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 17. června 2016 v 10:11 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :)

[2]: Ďakujem. :)

4 Nika Nika | E-mail | 20. června 2016 v 6:28 | Reagovat

Super,nemôžem sa dočkať na pokračovanie.😉

5 Elizabeth Elizabeth | Web | 20. června 2016 v 12:10 | Reagovat

[4]: Ďakujem. :)

6 Nika Nika | 20. června 2016 v 17:23 | Reagovat

[5]: nemáš zač😉,kedy bude pokračovanie?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------