Duben 2016

Knižné okienko: Apríl 2016

29. dubna 2016 v 17:38 | Elizabeth |  Knižné okienko
Už je tu koniec apríla a už sa blíži mesiac, ktorého sa momentálne obávajú všetci maturanti. Ja tento článok píšem v časovej tiesni. Ale našťastie som to tak nejako stihla. Chcem vás ale upozorniť, že v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch bude tento bog viac opustený, pretože maturita sa predsa len blíži a ja ešte nemám niektoré témy. Vo štvrtok som mala praktickú maturitu, tá mi nakoniec šťastne vyšla, no ešte nie je koniec. Netreba sa predčasne radovať.


Ale dnes budem písať o knihách. Apríl bol taký všelijaký, no s knihami to nebolo tak zlé, aj keď som mala viac čas čítať počas vyučovania cez prestávky a voľné hodiny ako doma, pretože len čo som si ľahla do postele, nebola som schopná čítať, len som zaspala ako medveď. Tak, poďme sa pozrieď na moju celkovú knižnú bilanciu.

PREČÍTANÉ KNIHY: Tento mesiac sa mi podarilo prečítať štyri knihy čo sa týka ich celkového obsahu. Fyzicky ich je päť. Prečo? Rozčítala som Mechanického anjela dostala sa ani nie do polovice a usúdila, že ma kniha ničím nezaujala a nemám na ňu náladu. Ohodnotila som ju jednou hviezdičkou na Goodreads, ale recenziu na ňu písať nebudem. Okrem toho som ale prečítala Neslyšno od Richelle Mead (recenziu tu niekde máte), potom som prečítala Sprevádzačku od Mirky Varáčkovej, Rezistenciu od Veroniky Roth a nakoniec Half Bad od Sally Green.

PRÍRASTKY: V apríli som do knižnice prijala štyri knihy. No krása. Dve sú z Levných knih, jedna je z akcie v kníhkupectve a tá štvrtá je výhra. Takže z Levných knih mám Červený vrch od Jamie McGuireovej, ktorý práve čítam a Nespavost od J. R. Johannson. Z akcie v normálnom kníhkupectve mám Half Bad od Sally Green, ktorý som už prečítala. Vyhrala som zbierku básní od Françoisa Villona Básně, ktoré sú v češtine a vyhrala som túto knihu za prvé miesto v Abdoňáckej súťaži Marec, mesiac knihy či básne.


KNIŽNÉ PREKVAPENIE: Hm, nevedela som sa rozhodnúť medzi Sprevádzačkou, Half Bad a Neslyšnom. Nakoniec to vyhráva Neslyšno, pretože napriek mnohým negatívnym recenziám je kniha perfektná a prekvapila ma, doslova šokovala.

KNIŽNÉ SKLAMANIE: Rozhodne Mechanický anjel od Cassandry Clare. Mrzí ma to, ale ja som sa na knihu ani len netešila, nič ma v nej nemotivovalo k tomu, aby som pokračovala v čítaní, A nebolo to len mojou náladou, pretože ani teraz nemám potrebu čítať to. Škoda.

RE-READING NA TENTO MESIAC: Nebol žiadny, stále sa chystám do knižnice po ďalšie diely HP, no časovo mi to vôbec nevychádza. Mimochodom, úlovky z knižnice budú až po maturite, teraz na to nemám fakt čas a mám pár vlastných kníh, ktoré chcem čítať a tak netreba iné.

MÁJOVÝ TO-READ LIST: Chcem dočítať Červený vrch, ktorý je zatiaľ dosť zaujímavý a potom sa chcem pustiť do Nespavosti, medzitým by som rada čítala Básně. Samozrejme to bude ťažké, pretože sa musím učiť. Nedávam si teda veľmi veľké nádeje, že prečítam tieto knihy počas mája, je možné, že to nestihnem.. Ale aspoň mám nejaký cieľ.

Mimochodom, recenzie na zvyšné knihy doplním keď budem mať dostatok času, no je možné, že aj to bude po maturite. Momentálne na to fakt nemám toľko času, koľko by som chcela a potrebovala.

A to je pre dnešok všetko, napíšte mi do komentárov vaše zhrnutie mesiaca, či už knižné, alebo iné. Píšte aj či ste niečo z tohto čítali, aký máte na tieto knihy názor a čo sa chystáte čítať.
Majte sa krásne a čítajte. :)
Eliz.

Slovákom starostlivosť o životné prostredie nič nehovorí

16. dubna 2016 v 15:55 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Kráčam tak po jednej z dedinských ulíc, slniečko svieti, tráva je zelená, kde-tu kvitnú púpavy a sedmikrásky... Keď tu zrazu zbadám, že po oboch stranách trávy sú roztrúsené papieriky (toaleťáku). Nadávala som, no kráčala som ďalej. Keď com sa však vracala, vzala som sáčok a pozbierala ten bordel zo zeme zase nadávajúc. Myslela som na to, že keby zistím, kto to urobil, celý ten sáčok papierikov by som mu porozsýpala po obývačke a som zvedavá, či by sa mu to páčilo.

Keď sme deti, rodičia by mám mali vštepovať do hlavy, že prírodu a životné prostredie treba CHRÁNIŤ a nie NIČIŤ! Ja keď som raz ako malá zahodila do trávy žuvačku, začala mi mamka hovoriť, že sa to nemá robiť a vysvelila mi prečo. Odvtedy som nič nezahodila do prírody. Keď žuvačka v ústach zhorkne, vydržím a zahodím ju do smetiaka - rovnako ako aj ostatné veci. Toto sú hodnoty, ktoré by mal mať každý z nás. Lenže u nás na Slovensku sa asi ľudia nevedia vpratať do kože a musia všetko rozhadzovať navôkol. Ľudia, veď už aj zvieratá sú niekedy čistotnejšie! :D

Ja som z toho neskutočne rozhorčená, pretože takýmto spôsobom ľudia ničia prírodu, ničia to, čo ich živí. Veď nejaké plasty a aj žuvačky - to sa v prírode rozkladá neskutočne veľa rokov. Ako je ale možné, že toľkým ľuďom chýba takáto hodnota, aby si chránili životné prostredie? Na otázku existuje niekoľko možných odpovedí. Po prvé: možno sa to nenaučili - rodičia im nedali možnosť zistiť takúto zásadnú vec. Nenaučili ich to. Po druhé: rodičia deťom možno vysvetlili chránenie životného prostredia, ale i tak to nedodržujú. Po tretie: je im to asi úplne fuk, či budú mať z čoho žiť.

Ľudia majú zrejme rozdielne hodnoty aj čo sa týka miesta, kde žijú. Predstavte si, napríklad v severských krajinách nenájdete na zemi ležať ani jeden papierik. Tam sa ľudia neodvážia rúbať stromy, aby si dokázali postaviť svoje super moderné sídlo. Prispôsobia sa prostrediu a priestoru, aby ochránili prírodu. Rozdiel však môžeme badať aj v susednom Rakúsku. Raz som tam prišla a myslíte že v meste boli niekde smeti po krásne pokosenej tráve? Nie! Bolo tam krásne čisto.

Ale prečo sme my Slováci takí bordelári (teda nie všetci, myslím, že sa tu nájde pár výnimiek)? Možno je to bývalým režimom, ktorý ľuďom nedával žiadnu motiváciu, aby sa naučili vážiť si prostredia. Takéto práce boli z donútenia a nikdy človek nemá rád to, čo musí robiť. Neviem...

Alebo si tu ľudia vôbec nevážia? Lenže čo z toho potom vzíde? Už dnešná mládež je zdegenerovaná, netrápi ich životné prostredie. Keď si však nebudeme prírodu vážiť, môže sa stať, že to jendoducho neznesie a skončí to katastrofou. Už teraz sa toho deje veľa. Možno si niektorí myslia, že príroda je azda večná, že hravo zvládne všetky naše excesy. No, úprimne, kto si toto myslí, je u mňa idiot. Myslieť si že keď idete dajme tomu z obchodu a pozahadzujete obaly z neviem čoho do trávy, že sa to zázrakom zastrčí do koša, alebo že to zmizne v tráve? NAŠA PRÍRODA NIE JE SMETIAK!

Mali by sme si vážiť to, čo nám dáva, či už je to pôda, voda, alebo čokoľvek iné. Musíme si vážiť aj tie krásy, ktoré sú pre nás často pohladením na duši. Aspoň pre niektorých. Hádam to pre tých ostatných nič neznamená? Ja osobne milujem jar a jeseň. Veď v tieto obdobia je príroda maliarom a jej paleta je azda neobmedzená. Ja na jeseň zbieram listy, ostatní na mňa divne pozrú a krútia hlavou. Teším sa ako malé dieta z kvetov - obyčajné púpavy či sedmikrásky mi vyčaria úsmev na tvári. A to nikto nevidí? Že okrem toho, že nám príroda pomáha, má aj krásy? A nikto si neuvedomuje, že keď príroda pomáha nám, aj my by sme mali pomáhať prírode?

Ľudia, Slováci, spamätajte sa, prosím, kým sa ešte dá.

Tento článok som písala v pomernom rozhorčení, takže sa ospravedlňujem ak to bolo príliš a navyše nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca, takže viem, že na Slovensku je aj pár rovnako zanietených ľudí. A áno, na Slovensku žijem a možno sa vám bude zdať, že je to divné, že takto hovorím o Slovákoch, lenže som z takých ľudí znechutená, hoci sú to rodáci.

Čo si myslíte o tejto téme vy?

Chránite prírodu?

Separujete?


Richelle Mead: Neslyšno

7. dubna 2016 v 18:53 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Domino, 2016
248 strán

Anotácia
Ve světě bez zvuku slyší jedna dívka, jak ji cosi volá…

Dívka jménem Fej žije v horské vesnici, kterou sesuvy kamení zcela odřízly od světa. Přežití vesničanů zajišťuje jediné lano, po němž jim přes zrádné skalní stěny posílají jídlo lidé z údolního království.

Naprostá závislost není však to jediné, co Fejinu vesnici sužuje: kam až paměť sahá, zdejší lidé neslyší. Jako by takovéto prokletí nestačilo, začínají nyní ztrácet i zrak. Také zásilky jídla přicházející lanovkou se začínají tenčit... Nadcházejí časy zkázy; obyvatelům horské vsi hrozí tichá temnota a smrt hladem.

Pak ale jedné noci probudí Fej drásavý hluk. Vedena zvuky, něčím do té doby naprosto neznámým, se Fej vydává na velkolepou výpravu - sestupuje po nebezpečně strmé hoře do tajemného království Pej-kuo, kde nalezne neuvěřitelnou pravdu o své vesnici i lásku, která ji navždy změní život.

______________________________________

Fej je čínske dievča, ktoré žije v dedine, kde nik nepočuje a často sa stáva, že ľudia prichádzajú aj o zrak. Fej je umelkyňa, ktorá ani vlastne nevie, čo to zvuk znamená a čo to vlastne je niečo počuť.

Dedina v podstate žije na veľkej hore a so zemou dolu ich spája len lanovka, kde im posielajú jedlo. V dedine saa ťažia kovy, avšak keď ľudia začínajú slepnúť, výroba sa spomaľuje a tým ubúdajú aj dodávky jedla. Fej však nadobudne schopnosť, ktorú nik iný nemá a preto sa so sympatickým Li Wejom vyberie na nebezpečnú výpravu na záchranu dediny.

V prvom rade musím podotknúť, že na Goodread som zatiaľ našla veľa negatívnych recenzií, ktoré označujú knihu ako nudnú. Ja vás však musím vyviesť z omylu. Kniha vôbec nie je nudná, je zaujímavá, napínavá, skrátka aj teraz sa presvedčite, že Richelle Mead je dobrá autoarka a že to s písaním vie.

Teší ma, že je autorka schopná písať príbehy aj o inom druhu fantastiky a nie len o upíroch a sukubách v modernej dobe. Čínske legendy a mystické bytosti sú samy o sebe veľmi zaujímavé a to, že sa autorka pustila do niečoho odlišného - už len to si zaslúži obdiv. Samotná Fej je veľmi zaujímavá, je to skutočne taká kombinácia Rose a Sidney.

Môže sa vám to zdať nudné len v tom prípade, ak nemáte záujem o opisy miesta, o opisy toho, keď Fej cíti, že sa s ňou niečo deje. Opis zvuku je tak dobre spracovaný, že z toho bolo skutočne uveriteľné, proste ste to cítili s Fej a skutočne ste verili, že niečo počuje prvýkrát. Postava Li Weja bola takisto veľmi zaujímavá, pripadal mi celkom sympatický. Celkovo to prostredie je pekne opísané, proste dokonalosť.

Okrem toho to bolo krásne vyvážené, tak ako to mám ja rada - istá porcia romantiky a akcie. To všetko sa spojilo do skvelej knihy.

Čo sa týka celku - zo začiatku som knihe dávala štyri hviezdičky z piatich, ale koniec bol ako výbuch, bol nadprirodzený, fantastický, nádherný. Chcela som dať 4 hviezdičky, pretože sa mi tam zdalo málo toho fantazijna, no koniec to napokon perfektne vykompenzoval a kniha ma úplne šokovala. Wow efekt ako vyšitý. Richelle znovu nesklamala, napriek tým recenziám som strašne rada, že ju mám doma a že som si ju mohla prečítať len pár dní po vydaní. Aby som nezabudla, toto je samostatná kniha, no živo si viem predstaviť aj druhú časť. To však záleží len na autorke.

Koniec-koncov, na knihe som nenašla nejaké negatívum. Získala si ma za tému, za prostredie, postay, za zápletku a celkový dojem bol fantastický ako sa na Richelle Mead patrí. Stále u mňa platí to, že jej knihy doslova žeriem a že ju obdivujem.

Klobúk dole a teším sa na ďalši takéto literárne počiny autorky. :) A to, že sa mi páči viac anglický názov knihy (Soundless), to vôbec neuberá na mojom hodnotení, pretože preklad, je proste preklad. Ale to Soundless je také nádherné...


Day 07: A song that reminds you of certain event

3. dubna 2016 v 10:38 | Elizabeth
Zdravím,
keďže je nedeľa, po dlhšom čase sa posúvame vpred v tridsať dňovej výzve s piesňami. Uvažujem nad tým, že by som si články do tohto projektu rozpísala aj dnes na ďalšie týždne, aby som mala potom menej roboty a mohla článok len zverejniť, postarať sa o jeho propagáciu.

Dnes to má byť pieseň, ktorá mi pripomína nejakú udalosť a tento rkát to bude udalosť mojich pätnástych narodenín, pretože v ten večer som mala v mysli jednu pieseň, ktorá ma s týmto dom úzko spojuje aj napriek tomu, že to je takmer šesť rokov. Najprv som uvažovala, že sem dám Modern Talking, ktorú si spájam so stužkovou, lenže tá pieseň sa nenachádza v mojom playliste a je to len taká "jéj, hrajú Modern Talking!", nepotrebujem ju počívať často

No, ale vráťme sa k udalosti pätnástych narodenín, ktoré boli veľmi smutné, hoci skvelé zároveň. Vtedy som bola zamilovaná a niekto mi vtedy dosť ublížil. Ale to tu rozmazávať nebudem, pretože by som tým začala rozrývať svoje rany, ktoré sa ešte i tak nezahojili. Venujme sa proste len tej piesni.

A tento krát to bude opäť niečo Evanescentné. :)


Evanescence: My Last Breath

Je to jedna z mojich obľúbených piesní i keď ma spája s udalosťou, na ktorú z istej časti nerada spomínam. Hoci, samozrejme, celé narodeniny neboli úplne zlé, len môj psychický stav bol celkom na dne.

Pokiaľ si správne spomínam, tak túto pieseň napísala Amy Lee pri páde Dvojičiek. Teda nie priamo pri páde, len sa tým zrejme inšpirovala. Ja túto pieseň milujem. Má nádherný a hlboko emotívny text, ktorý poznám hádam celý. My last breath je z albumu Fallen, ktorý väčšina považuje za najlepší a ja samozrejme súhlasím, avšak mne osobne sa páčia všetky hudobné počiny Evanescence.

"Holding my last breath..."

V podstate už ani neviem, čo ďalej písať, pretože Evanescence je proste Evanescence a aj keď momentálne mám obdobie oddychu a nepočúvam ich toľko, tak je to proste moja najobľúbenejšia kapela a tejto nálepky sa nikdy nezbaví. A napriek tomu, čo mi pieseň pripomína mi na druhú stranu niekoľko krát pomohla zabudnúť na realitu okolo seba, stačio začať si spievať text piesne a pri refréne som sa vykričala, vyplakala a bolo mi lepšie. Preto pre mňa piesne od Evanescence znamenajú tak veľa.

Viem, že dnes to je dosť kratšie než obvykle, no myslím, že k tomu niet viac čo dodať, keďže sa nechcem rýpať v minulosti, ktorá je pre mňa bolestivá a cez ktorú som sa ešte vždy nepreniesla.

Akú pieseň by ste sem dali vy?


Knižné okienko: Marec 2016

1. dubna 2016 v 17:10 | Elizabeth |  Knižné okienko
Zdravím vás pri marcovom knižnom okienku a prajem pekný bláznivý prvý apríl. :)
Rozhodne nie som jedna z tých, ktorí píšu na prvého apríla článok o tom, že rušia blog a je to vlastne žart. Ja také žarty nemám rada, takže ich nerobím. I tak verím, že ste to veľmi neschytali žartíkmi (mňa ešte nikto dnes nenapálil... :D).


Marec je mesiac knihy. Rozhodne sa mi v knihách darilo lepšie než v krátkom februári. A týka sa to aj prečítanýc kníh, ale aj prírastkov do knižnice. Marec bol zložitejší, pretože som mala prvé maturity, no moje čítanie to zatiaľ nijako neohrozilo. Tak sa na to poďme pozrieť. :)

PREČÍTANÉ KNIHY: za marec som prečítala päť kníh, čo ma celkom teší. Je to taký môj priemer. Minulý mesiac to síce boli len tri knihy, ale február bol krátky, takže možno to bolo aj tým. Nuž, tento mesiac som prečítala Harryho Pottera a Tajomnú komnatu od J. K. Rowlingovej, ktorú mám z knižnice (to mi pripomína, že si musím zájsť po ďalšie diely). Prečítala som tiež ďalšiu Greenovku a to Poučku o podsate predvídateľnosti Katherín, ku ktorej sa vyjadrím neskôr. Prečítala som aj Adaptáciu od Mirky Varáčkovej - čo je slovenská dystópia. Jednu mini knižôčku, ktorú som vyhrala na anglickej olympiáde za štvrté miesto a to je The lost world od Sira Arthura Conana Doyla a nakoniec svoju obľúbenú knihu od Stephena Chboskyho - Charlieho malé tajomstvá. Mimochdom na fotke zase chýba kniha od Greena, pretože som ju už vrátila do knižnice.

PRÍRASTKY: Tento mesiac sú to dve knihy, ktoré podľa mňa vydajú za desať kníh, pretože sú moje poklady. Teda o jednej z nich ešte neviem, či je pokladom, ale je to moja obľúbená autorka, tak hádam áno. V marci som si teda kúpila knihu Charlieho malé tajomstvá, ktoré som už spomínala a mali ste tu aj taký malý, prvý a asi posledný unboxing a v utorok som si kúpila v Čechách Neslyšno od Richelle Mead, čo je momentálne novinka. A to sa mi stalo len vďaka tomu, že som dostala nejaké peniaze k Veľkej noci. :D

KNIŽNÉ PREKVAPENIE (najlepšia kniha): Rozhodne to je Adaptácia od Mirky Varáčkovej, pretože som tak perfektnú knihu neočakávala. Iste, mala svojich pár múch, no ako kniha bola skvelá, a rozhodne je prekvapením. Viac sa môžete dozvedieť v recenzii. Ale samozrejme aj Charlieho malé tajomstvá, o ktorých dokonalosti netreba viac slov - i keď to nebolo prekvapením, ale najlepšou knihou mesiaca.

KNIŽNÉ SKLAMANIE (najhoršia kniha): Tento krát to bola bohužiaľ kniha Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín od Johna Greena. Skrátka mi nesadla. Viac takisto v recenzii.

RE-READING TOHTO MESIACA: Bol to HP a Tajomná komnata od Rowlingovej a milované Charlieho malé tajomstvá.

APRÍLOVÝ TO-READ LIST: Práve čítam Mechanického anjela od Cassandry Clare, ktorý ma až tak nezaujal, ale ešte sa k tomu vrátim, skončila som na nejakej deväťdesiatej strane. Mám rozčítanú tiež Rezistenciu od Veroniky Roth a nakoniec som sa pustila aj do Neslyšna od Richelle Mead. Mimochodom na Soudless (teda Neslyšno - mne sa páči viac ten anglický názov a to nemám nič proti českým slovám) som čítala pár negatívnych recenzií, som zvedavá ako dopadne u mňa, no zatiaľ je to skvelé, nedokážem sa odtrhnúť. No a nakoniec chcem prečítať aj Sprevádzačku od Mirky Varáčkovej. Tieto knihy sú také najpodstatnejšie.


Tak to je momentálne všetko - ja sa ospravedlňujem, že článok píšem už v aprílovom dni, no nemala som tento týždeň na výber, pretože som toho mala strašne veľa. Polepším sa. :)

Píšte mi do komentárov vaše zhrnutie mesiaca, čo ste prečítali, čo vás zaujalo, čo ste si kúpili a píšte aj svoje knižné tipy. :)
Majte sa krásne.
Eliz.. :)
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------