Březen 2016

Day 06: A song that reminds you of somewhere

6. března 2016 v 16:28 | Elizabeth
Zdravím,
je nedeľa a to po novom znamená 30 days song challenge. Minulú nedeľu som síce vynechala, no nemala som ani len štipku času robiť niečo s blogom. Týždeň bol tiež poriadne zaplnený testami a v piatok som mala SOČ-ku. Dopadla prekvapivo celkom normálne, S úľavou som zistila, že na praktickej maturite budem mať čo rozprávať celú pol hodinu. Dokonca je moja prezentácia ešte dlhšia. :D

No dosť už o maturitách, som z nich aj tak vyklepaná až-až. A zároveň mi to akosi nedochádza, že sa blížia.


No nič. Dnes to bude o piesni, ktorá mi pripomína miesto. Na túto úlohu - asi ako na jednu z mála - som vedela okamžite odpoveď. Táto pieseň je pieseň môjho detstva a zároveň mi pripomína moje najobľúbenejšie miesto.

Ktorá pieseň to je?


Sunchyne od Dario G. Keď som bola malá a žili sme ešte v Brezne, v tom našom krásnom bytíčku, táto pieseň sa popri Depeche Mode u nás počúvala dosť často. Strašne som si ju obľúbila. Keď ju hrali, predstavovala som si, ako idem niekam autom a popri ceste vidím stromy. Preto som túto pieseň volala Stromy. Neskôr som na mamku volala: "Mami, pusti mi Stromy!"

Keď som túto pieseň počula, proste som sa cítila tak uvoľnene, akoby som sa po dlhej dobe vrátila domov - na ten skutočný domov. Preto mi Stromy - teda Sunchyne - pripomína môj domov - Brezno a náš byt, m§a ako malé dievčatko, ktoré zaspávalo pri zvuku vysávača.

A teraz? Mám túto pieseň v telefóne, keď ju začujem v rádiu, okamžite pridávam hlasitosť a prestanem robiť danú činnosť. Oddávam sa spomienkam a raz som pri tejto piesni prezerala staré fotografie. Neraz pri tejto piesni aj plačem. Ale vzápätí si spomeniem na tie krásne chvíle a na tvári sa mi objaví úsmev.

Evanescence je pre mňa emotívna kapela, no emócie, ktoré ja osobne cítim z tejto piesne, aj keď to asi nie je jej pôvodný zámer, sú silnejšie ako čokoľvek iné. Akoby som bez tejto piesne nemohla byť tým, kým som teraz.

Rada ju počúvam a v mysli sa prechádzam po našom starom byte, vidím tam ešte môj starý prútený kočík, veľké hnedé skrine, sekretár, u ktorého som sa usadila keď sa vysávalo v obývačke a kývajúc sa zozadu dopredu som pomaličky zaspala.

Vždy som mala rada hudobný vkus mojich rodičov a zdieľala/zdieľam ho s nimi. Som vďačná, že som počula túto pieseň a že ma v spomienkach spája s miestom, ktoré je teraz úplne iné a v ktorom žije iná rodina.

Teraz mi tak napadlo, že ste asi čakali celých tridsať dní len niečo metalovo-rockové, no ja aj keď mám dve najobľúbenejšie kapely, čo sú Evanescence a Depeche Mode, tak počúvam aj staré dobré hity, občas ma vie zaujať aj pieseň z rádií (ale to musí byť sakra dobrá, alebo musí mať dobrý text).

A to je na dnešnú nedeľu všetko, dúfam, že nemáte depku z toho, že je zajtra pondelok (ja sa ju snažím nejako zahnať... :D). A nech sa vám do nového týždňa darí. Netuším, kedy sa ozvem znovu, ale cez týždeň budem drviť testy, takže asi veľmi nie... Jedine cez víkend.

Majte sa zatiaľ krásne.
Elizabeth.

Ursula Poznanski: Erebos

5. března 2016 v 11:17 | Elizabeth |  Recenzie kníh

Fragment, 2013
320 strán

Anotácia
Na jedné londýnské škole si mezi sebou žáci začnou předávat podivné balíčky, jeden se nakonec dostane i ke zvědavému Nickovi. V balíčku je DVD s počítačovou hrou. Hrou napínavou, a hlavně velmi inteligentní. Proč o ní ale nikdo nesmí mluvit a hráči musí dodržovat přísná pravidla?
Pokud neposlouchají nebo se znelíbí poslovi se žlutýma očima, čeká je trest. Na druhou stranu jim hra dokáže splnit i ta nejtajnější přání. Jak je ale možné, že hra o každém všechno ví a neuděluje hráčům úkoly jen ve hře, ale i v realitě? Co hra vlastně chce? A jak ji může Nick zastavit?

Ursula Poznanski mi aj touto druhou knihou jasne dokázala, že som urobila správne, keď som po nej siahla. Po ľahkom šokovaní z knihy Saeculum som vedela, že sa musím pustiť do čítania knihy Erebos. A rozhodne to neľutujem.

"Vstup,
nebo se vrať.
Toto je Erebos."

Už od začiatku bol dej tajomný, zaujímavý a pekne postupne gradoval. Ľahko som sa začítala a a potom som sa už nevedela odtrhnúť. Krásne opisy, dobré prepojenie reálneho života knihy s hrou. Veľmi oceňujem celý nápad, pretože sa to fakt skvele čítalo, myslím, že to bolo originálne.

Hlavnú postavu som si celkom obľúbila, no najradšej som mala Emily a ak ste knihu čítali, možno si domyslíte prečo. Knihe veru nechýbala veľká dávka akcie, nadprirodzena a tajomna. A zároveň tam bolo čosi reálne. Je síce pravda, že mi to čítanie šlo celkom pomaly, no to nebol problém knihy, aôe môj. Mala som zase jednu z knižných kríz. No postupom času, ako dej naberal na obrátkach, som knihu čítala viac a viac až bol zrazu koniec a mne bolo smutno. Vážne smutno.

"Pak ho démoni pustí. Vzduch kolem něj zpívá, má pocit, že slyší své jméno.
Padá dál a dál a dál. Ještě vidí maličký zbytek světla,
rozeznává své ruce, které ze strachu natáhl před sebe."

Znovu raz to bola kniha s tým milovaným "wow" efektom. A ak má kniha takýto efekt, tak je proste perfektná. Po prečítaní som zostala sedieť, mlčala som a vo vnútri to vrelo, pretože som bola šokovaná z konca, celkom ma pohltili zvraty, ktoré boli náhle, ale perfektne opísané a spracované. Atmosféra bola perfektná a koniec takisto. Priznám sa, že by sa mi páčilo, keby sa autorka v tomto príbehu rozhodla nejakým spôsobom pokračovať.

Tráviť čas s touto knihou bolo skvelé a som veľmi rada, že ju mám doma, že ju nemusím nikomu vrátiť, a že si ju môžem prečítať ešte X miliónov krát. Proste nemám už ani slov, pretože je to skrátka skvelá kniha a ja autorku aktuálne zaraďujem medzi svojich obľúbených autorov. Good job!

------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------