Nutné prežívanie v spoločnosti

26. ledna 2016 v 17:16 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Existencia v spoločnosti ma momentálne vytáča. Nikdy som nebola spoločenský typ, avšak niekoľko krát som sa márne pokúšala socializovať s tým, že by som skutočne mala nadväzovať vzťahy. Vštiepovali mi to do hlavy všetci ľudia v mojom okolí. Jediný človek ma chápal a tým bola moja mamka, ktorá skrátka tvrdila, že taká už som. Nevadilo jej to.

Ale to nie je to, o čom sa chystám písať.

V súčasnosti, kedy ste nútení chodiť do školy (alebo do práce), je skrátka istý pobyt v spoločnosti nevyhnutný. Jedine že by ste sa učili či pracovali doma. Ja som proste samotár, ktorý sa najlepšie cíti vo svojom súkromí v tichu. HLAVNE V TICHU. Veľakrát sa ma snažili pretvoriť. Ale nešlo to. V tomto období som asi úplne alergická na ľudí.

Viete, keďže nemám na výber a musím chodiť do školy, zvykla som si zmieriť sa s tým, že na trávenie času osamote mi veľa času nezostáva z celého dňa. Zvykla som si na ľudí, ktorých stretávam každý deň. A niektorí sú skutočne "celkom fajn" - ako zvyknem hovoriť. Avšak všetky vzťahy a rozhovory upadajú do stereotypu a čím viac si uvedomujete, že do konca tohto "humbuku" vám zostávajú len štyri mesiace, tým viac máte na ľudí nervy a chcete aby vypadli z vášho života hneď. A to vám tí ľudia normálne nevadia.

Neviem čím to je, skrátka som momentálne taká. Keď sa ku mne niekto priblíži mám chuť ho poslať preč so slovami: "Dajte mi radšej pokoj." Namiesto toho mu milo odpoviem na otázky, milo sa s ním rozprávam. Vyprodukujem silený úsmev a goodbye. Nemám chuť rozprávať sa s nikým "z vonku". Nemám chuť sa zapájať do rozhovorov, nemám chuť to počúvať. Skrátka sa uzavriem vo svete knihy, ktorú neprestajne čítam, alebo začnem s tým svojím typickým filozofovaním a potom sa neviem vytrhnúť. Potom sa stáva, že po mne niekto niečo chce a ja nič. Ani obraz ani zvuk. A potom zrazu: "Hovoril/la si niečo?" :D

go away, introvert, and please imageTakže ak toto bude čítať niekto z môjho okolia, prosím o odpustenie, proste si ma nevšímajte. :D Ja som už raz taká.

Aby som to vzala teraz z trochu iného konca, som typická pozorovaním ľudí. Pozorujem ich, počúvam ich rozhovory a uvažujem nad nimi. Niekedy sa mi nedá uzavrieť sa a vtedy čítam knihu len tak naoko. V skutočnosti počúvam rozhovory. Viem, že to môžete považovať za špehovanie, ale ja to tak neberiem. Ja uvažujem o rôznych veciach a o desať minút ani neviem, nad čím som to uvažovala.

Za celý deň vypočujem množstvo rozhovorov. Tak potom rozhoberám ľudí, ich životy, uvažujem nad tým, čo si človek musí vytrpieť a dokedy je to schopný zniesť. Počúvam to všetko, hoci celkom nechcene a cítim sa, akoby to všetko rozprávali mne. Vciťujem sa, uvažujem. Akoby tým spôsobom prenášali veci na mňa. Vždy som na to bola citlivá. Potom prídem domov neskutočne unavená. Unavená z tých vstrebaných pocitov. Myslím, že ak by som mala schopnosť telepatie, vybuchla by mi o chvíľu hlava.

Preto vyhľadávam ticho a aspoň relatívnu samotu. Vstrebávanie tých rôznych pocitov a rozhovorov sa vždy snažím z mysle nejako vytesniť. Nie vždy to ide tak dobre. A asi vám to príde divné, asi som ja sama divná, no odjakživa si to na sebe všímam. A ak cítim v človeku bolesť, je to ešte ťažšie. Najmä ak ide o mojich blízkych.

Akýmsi divným spôsobom sa mi podarilo spojiť dve veci do jedného článku, no chcela som vám len porozprávať o mojom vzťahu k spoločnosti a o tom, že moja socializácia do sveta moderných ľudí je nemožná. Mimochodom, vždy som si viac rozumela s dospelými.

Asi som skutočne divná...

Aký vzťah k spoločnosti máte vy?

Máte občas takéto alergické obdobia?

Ste introvrt či extrovert?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 clody clody | Web | 26. ledna 2016 v 18:12 | Reagovat

no nemám rada spoločnosť hlavne falošnú , pretože to ú ľudia ktorí berú enregiu a nemáme z nich nič :/

2 Morena Morena | E-mail | Web | 26. ledna 2016 v 22:04 | Reagovat

Veľmi pekný článok o tvojom postoji k spoločnosti :-)
Nikto ti tento názor nemôže brať. Máš na to právo. Koniec koncov, 100 ľudí, 100 chutí.
Z môjho pohľadu, bola som odmeraná k spoločnosti, ale teraz sa viem s ľuďmi porozprávať a nevadí mi to. Vyslovene to však nevyhľadávam. Oveľa radšej mám svoj kútik v dome, kde si pekne čítam, prípadne sa vzdelávam. :-P  :-)

3 Casion Casion | Web | 27. ledna 2016 v 9:49 | Reagovat

Ja som rada v spoločnosti, ale musím mať aj chvíle len a len pre seba, kedy si v pokoji a samotne vypočujem hudbu alebo si čítam. Niekedy jednoducho nemám náladu na rozhovory a podobne, takže ťa v mnohých ohľadoch chápem :-)

4 Angela Angela | Web | 27. ledna 2016 v 9:49 | Reagovat

V tvém článku jsem se docela našla, napsala jsi to moc dobře a výstižně. :-)Záleží na tom, jak je mi daná společnost příjemná, třeba můj školní kolektiv na střední mi od začátku připadal moc fajn, ale trvalo mi hrozně dlouho, než jsem se mohla vyjádřit a komunikovat. Taky jde o to, jak jsem zrovna naladěná - občas ráda prohodím pár slov, ale pak mám období, kdy jsem na každého nepříjemná a vysílám vražedné pohledy, aby mi dal každý pokoj. Občas mám chuť říct svůj názor, ale častěji jsem taky přemýšlivý pozorovatel. Zdá se mi, že si na společnost čím dál víc zvykám, i když pořád v sobě introverta nezapřu a mám ráda ty chvíle, kdy můžu být sama s knihou a nikdo mě neruší.

5 Elizabeth Elizabeth | Web | 28. ledna 2016 v 16:37 | Reagovat

[1]: To súhlasím.

[2]: Aj ja sa s nimi občas dokážem pozhovárať, no nikdy to nebude akoby som bola komunikatívna. Ja som väčšinou ten, čo počúva.

[3]: To je fajn, koniec-koncov je druh spoločnosti, do ktorej chodím radšej, ale nie je to veľmi často. Najradšej som sama len s rodinou.

[4]: Presne tak, súhlasím. :)

6 Ann Taylor Ann Taylor | Web | 29. ledna 2016 v 11:01 | Reagovat

Jo, to je mi dost známé. Vyloženě mi nikdy nevadilo sedět ve škole, ať už tam zrovna byl nebo nebyl někdo, s kým jsem se bavila, nebo v kavárně, v čekárně nebo kdekoli jinde, ale jakmile jsem v obchodě nebo na ulici... v úterý večer jsem šla do kina a sotva jsem vlezla do Olympie, už jsem pocítila ty známé touhy jako najít někde pod stánkem bombu a hodit ji všem do xichtu nebo popadnout samopal nebo něco podobnýho. Prostě takový to náhlý uvědomění ve chvíli, kdy se kolem shluknou lidi: "Nenávidím lidi..." :D
A ticho je něco, co potřebuju hodně. I když nemusí jít o absolutní ticho. To samozřejmě upřednostním, ale nevadí mi "provozní" hluk. Nevadí mi rány od řemeslníků, hluk aut, silný vítr, burácení vody, otřesy pračky... ale hrozně mi vadí, když furt musí někdo kecat. Takže televize a ukecaná společnost je něco, co fakt nechci :D

7 Elizabeth Elizabeth | Web | 29. ledna 2016 v 19:43 | Reagovat

[6]: Ja neznášam aj davy ľudí, každý sa na mňa tlačí a ja potrebujem viac priestoru. A s tým tichom to mám tak isto, tiež nemám rada, keď niekto stále kecá, už mám chuť niekedy zvolať: "Buď už ticho!!!" :D

8 Rowena Rowena | Web | 1. února 2016 v 1:22 | Reagovat

Presne poznám tieto pocity. Lenže čo mnohí netušia je, že to, či sme extrovert alebo introvert, si so sebou nesieme od narodenia a je to v génoch. Introvert má iné krvné dráhy do mozgu, ako extrovert... a aj tak bude niekto tvrdiť, že sa to dá zmeniť. Nedá. Mne mamka povedala, že ma ani nechceli pustiť do škôlky do 1. ročníka základky, lebo vraj som bola nespoločeská. To by som bola asi doteraz v škôlke. :-D Desí ma, že aj psychológovia sú a túto tému VEĽMI málo informovaní. Ja som posledné roky s ľuďmi rada, ale záleží s ktorými, školu som neznášala. Introvert môže byť šťastný a komunikatívny medzi ľuďmi, ale to ho nerobí extrovertom, lebo tak či tak ho spoločenské kontakty vyčerpajú. Extrovertov zas vyčerpáva, keď sú sami. Lenže tým, že spoločnosť je plná extrovertov, nikto nevidí tú druhú stranu. Introverzia nie je psychická choroba. Takisto môžu byť extroverti utiahnutí v kúte, keď majú sociálnu fóbiu (zažila som takého človeka). Je to celá veda a skoro hodinu som o tom kecala na maturitnej práci, tých posudzovateľov tam skoro porazilo. :-D

9 Rowena Rowena | Web | 1. února 2016 v 1:26 | Reagovat

[8]: *ZO škôlky...
*sú NA túto tému...
chybička se vloudila, nabudúce by som to po sebe mohla aj čítať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------