Prosinec 2015

Veronica Roth: Divergencia

19. prosince 2015 v 11:18 | Elizabeth Blacková |  Recenzie kníh
Autor: Veronica Roth
Názov: Divergencia
Originálny názov: Divergent
Názov série: Divergencia
Diel: prvý
Väzba: pená
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012

Anotácia
Chicago, ďaleká budúcnosť. Beatrice Priorová žije v spoločnosti rozdelenej na päť frakcií. Na rozhodovacej ceremónii si všetci šestnásťroční vyberajú frakciu, ktorej zasvätia zvyšok života. Beatrice má len dve možnosti: zostať so svojou rodinou, alebo ju navždy opustiť, aby mohla byť sama sebou. Rozhodnutím napokon prekvapí všetkých vrátane seba. Zmení si meno na Tris a usiluje sa obstáť v tvrdej konkurencii, aby si vybojovala miesto v novom živote. Hľadá skutočných priateľov a zamotáva sa do vzťahu s chvíľami neodolateľným, inokedy neznesiteľným chlapcom. Keď Tris objaví sprisahanie, ktoré môže zničiť jej navonok dokonalú spoločnosť, záhadná schopnosť jej buď pomôže zachrániť ľudí, ktorých miluje, alebo...

Kniha z môjho pohľadu
Keď som sa dopočula o prvých dystópiách ako je táto Divergencia a Hry o život, tak som si nebola istá, či je to moja šálka kávy. Či sa mi to bude páčiť, ak si to požičiam, alebo kúpim. Raz som si chcela požičať Hry o život a nedarilo sa mi. Ubehlo však viac času a asi som postupne zmenila názor. Siahla som teda po Divergencii s tým, že to skúsim znova.

Príbeh hovorí o dosť ďalekej budúcnosti, kedy svet vôbec nie je taký, aký ho poznáme dnes. Boli vytvorené rôzne kasty (ak to tak môžem nazvať) aby bol vytvorený "mier". Beatrice je členkou sebazaprenia, avšak nastáva deň, kedy sa ukáže, kam vôbec patrí. Keď v testoch vyjde, že je divergentná, ani netuší, čo to znamená, no vie, že jej ide o život.

Nakoniec si vyberie Neohrozenosť. Spoznáva ich zvyky a neskôr aj napriek tomu, že ju ostatní podceňujú, stáva sa skutočnou neohrozenou vo svojom srdci. Spoznáva chlapca menom Štyri, ktorý skrýva tajomstvo a tak ďalej a tak ďalej...

Postava Tris (Beatrice) mi okamžite sadla. Je sympatická a mám pocit, že je v niektorých veciach taká ako ja. Štyri ma takisto okamžite uchvátil a uaaaaaaaaa. :D Ale je fajn, ako má autorka vypracované ich charaktery, pretože má pekne určenú ich minulosť, ich osobnosť.

Okrem postáv sa mi páčil aj ten námet a rozpracovanie všetkých kást. Celkovo je všetko perfektne premyslené, nikde nič nechýba, netrčí, skrátka všetko o do seba zapadá, aby ste ma správne pochopili. Dej ako taký je skvelý, čtivý, napínavý a proste hneď ako som začala čítať prvú stranu, okamžite som sa dostala do deja a nevedela som prestať čítať. Skvelá práca, skutočne.

Po dočítaní knihy som sa začala analyzovať, do ktorej kasty by som asi patrila a prišla som na to, že by som bola zrejme divergentná.

Už sa teším na druhý diel, no budem si musieť ešte nejaký čas počkať, pretože momentálne je kniha rezervovaná v knižnici pre niekoho iného...

A ešte mi povedzte: no, kto by si Štyri nezamiloval? :D Dúfam, že nie som jediná...


Moje záverečné hodnotenie


Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha

15. prosince 2015 v 10:37 | Elizabeth Blacková |  Recenzie kníh
Autor: Patrick Rothfuss
Názov: Pomalé skúmanie ticha
Originálny názov: The Slow Regard of Silent Things
Názov série: Príbeh Kráľovraha
Väzba: brožovaná
Počet strán: 176
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2015

Anotácia
Novela zo sveta jednej z najobľúbenejších fantasy ság súčasnosti!

Hlboko pod univerzitou sa nachádza Podsvet, ponuré, nehostinné miesto. O sieti rozpadávajúcich sa prastarých chodieb a opustených miestností vie iba hŕstka ľudí. V samom srdci zabudnutého bludiska, uprostred rozľahlých tunelov Podsveta, ktosi žije. Dievča.
To záhadné stvorenie sa volá Auri.
"... ak sa chcete dozvedieť viac o Auri, táto kniha vám má čo ponúknuť. Ak milujete slová, záhady a tajomstvá, zaujímate sa o Podsvet a alchýmiu a túžite nazrieť za oponu môjho sveta...
… potom je tento príbeh možno práve pre vás."

Pomalé skúmanie ticha je krátky, nežný pohľad do Aurinho života, do jej každodenných súkromných dobrodružstiev. Veselé a zároveň znepokojujúce rozprávanie ponúka jedinečnú príležitosť pozrieť sa na svet Aurinými očami a dozvedieť sa viac o jej tajomstvách. Patrick Rothfuss nám otvára dvere do sveta jednej z najtajomnejších postáv slávnej trilógie Príbeh kráľovraha. Novela Pomalé skúmanie ticha je príbehom zlomeného dievčaťa pokúšajúceho sa prežiť v zlomenom svete.

"Tento príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí.
Som jeden z vás. Nie ste sami. V mojich očiach ste všetci nádherní."
Patrick Rothfuss

Kniha z môjho pohľadu
Napriek tomu, že som sériu Príbeh Kráľovraha nečítala, rozhodla som sa požičať si v knižnici túto knižôčku.

Príbeh sa odohráva v akomsi Podsvete. Hoci mi to v prvých stránkach pripadalo zvláštne, celkom som sa potom aklimatizovala a začalo sa mi to páčiť. Príbeh hovorí o Auri, jednej z vedľajších postáv série Príbeh Kráľovraha.


Auri je nežná bytosť, ktorú som si hneď zamilovala. V tejto knihe nenájdete žiadnu priamu reč či rozhovory. Len jej prúd myšlienok, pocitov. Dej je rozprávaný tak pekne, že som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Keďže je knižka tenučká a nemá ani dvesto strán, prečítala som ju doslova na jeden hlt.

Páči sa mi celá tá zvláštnosť prostredia, príbehu a aj celkovo postavy Auri. Tak zvláštnu knihu som dosiaľ nečítala a pocítila som okamžitú túžbu prečítať si celú sériu. Mimochodom, páčila sa mi výrok autora v anotácii: "Tento príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí. Som jeden z vás. Nie ste sami. V mojich očiach ste všetci nádherní."

Auri mi skutočne pripadala zlomená. Celý svet bol taký zlomený. Naopak keď ste to čítali, pôsobilo to ako taký balzám na dušu. Na vašu zlomenú dušu.

Čo viac môžem o tejto knihe povedať? Zvláštna, zlomená, nežná, no nádherná kniha, ktorá ma len posunula k tomu, aby som vyhľadala túto sériu a začítala sa do nej. Neľutujem toho, že som po tejto knihe siahla.

Moje záverečné hodnotenie


Stužková, veľa povinností, málo inšpirácie

6. prosince 2015 v 17:59 | Elizabeth Blacková |  Občasník
Dobrý podvečer,

dlho som sa tu neukázala. Mrzí ma to, ale nedokázala som to nijako ovplyvniť. Nebol čas, chuť, nápady. Napísať za mesiac štyri články s dobrým pripojením na internet... to je fakt málo. Som maturantka a hoci ma to bolí, blog musí ísť bokom popri škole.

Keď sme už u tej školy, v piatok 4. decembra som mala stužkovú. To, že som maturantka teraz nevie len škola, ale aj okolie, ktoré upúta pozornosť zelená stužka pripnutá na mojej bunde. Vždy som si vravela: "Ach, to je tak super, keď tie štvrtáčky nosia stužky! Aj ja už chcem stužku!" A teraz? Niečo ako: "Ach, super, že mám stužku, ale... JA NECHCEM MATUROVAŤ!" Smějící se Všetko má svoje výhody a nevýhody. Ale späť k tej stužkovej - je to len raz za život a ja som si to celkom užila. Krásne šaty, perfektný účes a mejkap. Super program a také dojatie, že som plakala ako malé decko. Čo so mnou, som citlivá. Urobila som prvý krok k dospelosti. A čím som bližšie, tým viac sa túžim vrátiť späť

Už teraz mi je jasné, že stužková je niečo nezabudnuteľné. Tá atmosféra. Vrúcne poďakovanie rodičom, triednej, profesorom. Mimochodom, ak sa vám zdá zvláštne, že mám na sebe farebné šaty, tak sa proste nečudujte. Tyrkysová nie je zlá farba. Ale ak ste odo mňa čakali čiernu, či červenú, poprípade modrú, alebo fialovú, čakali ste správne, pretože som fakt chcela čiernu. No nakoniec ma od toho odhovorili, že "čierna sa na stužkovú nehodí!". Blbosť. Stužková je slávnosť. Na slávnosť je potrebná elegancia. Čierna je slávnostná a elegantná. Tak netuším, čo majú všetci proti. No mám pocit, že tá tyrkysová mi celkom pristala. Pekne to kontrastovalo s mojími vlasmi.

Prišli sme domov asi o tretej ráno. Keď som si mohla vyzuť lodičky, bola som šťastná ako blcha. A ešte viac, keď som sa zvalila do tej svojej (ne)postele (na tento výraz vám neodpoviem). Inak na fotke vpravo môžete vidieť mňa v plnej kráse a moju milovanú mamku, ktorej robili tiež trampoy tie naše lodičky. Hm, keby to bolo prijateľné, všade chodím v converskách. :D

Takže to bol super večer, teším sa na fotky a video. :)

Po slávnostnom ostužkovaní mi ako prvé však padlo na rozum: "Mám stužku. Už bude len horšie..." No, musím spracovať prezentáciu o stáži, začať písať záverečnú prácu a pokúsiť sa pomaličky pripravovať na test z angličtiny, pretože momentálne je to práve ona, ktorá ma trápi. Naposledy mi vyšiel test na pomedzí trojky a štvorky. Slabé na to, že mám (alebo som mala) angličtinu tak rada. Slovenčiny sa vôbec neobávam. Tam mi vyšiel test tuším na dvojku. O týždeň aj niečo ma čakajú prvé dva dni praxe v školskom klube detí a potom 21. decembra ešte jeden deň. Vianoce plánujeme stráviť v mojom milovanom Brezne, nakoľko sme tento rok utrpeli stratu člena rodiny, musíme byť spolu.

Mimochodom, ak ešte nesledujete môj Instagram, šup, šup do toho, odkaz nájdete po kliknutí na logo v záhlaví. Keďže sa zmenila moja mobilná technika, som tam celkom často a pridávam fotky zo života, samozrejme, že tam nájdete aj koláže fotiek zo stužkovej.

No, aby som bola úprimná, nechcem vám nič sľubovať, čo sa týka blogu. Pokiaľ sa mi nevráti inšpirácia a väčšia chuť niečo písať, zostane to asi na báze občasných občasníkov ako je tento. Ja... teda ešte dúfam, že tu zostali nejakí čitatelia, pre ktorých má zmysel to písať. Dúfam, že som vás nestratila...

Chcela by som sem spísať úlovky z knižnice, ale vôbec sa do toho neviem dostať, nechcem sa nútiť. Najhoršie je, že aj akosi málo čítam.

No nič, dúfam, že sa čoskoro uvidíme pri ďalšom článku. Nech to bude čo chce. A mimochodom, ak ste našli v článku nejaké preklepy, tak sa ospravedlňujem, mám pomerne dlhé nehty po stužkovej manikúre a nie som akosi schopná si ísť ostrihať nehty. :D

Posielam Amyin cover piesne With or without you od U2.
Majte sa krásne,
Elizabeth Blacková.

------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------