Cítim sa zvláštne ako dvadsaťročná

9. listopadu 2015 v 18:10 | Elizabeth B. |  Myšlienkovník
Od dnešného dňa som dvadsaťročná. Nerobím z toho vedu, veď vek je len číslo. Ale predsalen sa cítim... zvláštne. Znejú mi tu tóny piesní Evanescence a cmúľam kúsok veľkej čokolády, ktorú som dostala. Normálne nerodeniny, avšak aj vďaka hláškam "Už si stará" (samozrejme mysleným zo srandy) sa cítim tak inak. Pokiaľ ešte netušíte o čom sa chystám písať, tak vám to objasním: dávate sa do čítania druhého výkecu roka.

Ani neviem, ako ten rok ubehol. Často som toho mala tak veľa, že som nemala šancu uvažovať o tom, kto som, či ako sa vôbec volám. A to nepreháňam. Napriek tomu, že mám narodeniny, cítim sa akosi smutne najmä preto, že na blog posledný rok neprispievam tak, ako by som chcela. Je to vec, ktorá ma rozosmutnieva asi najväčšmi. Blogovanie je činnosť, ktorá ma napĺňa a bez blogu by som nebola kým som. Bez blogu by som svoj život nemohla nazvať životom, ale len akýmsi blúdením v hmle. Možno je to dokonca vec, ktorá ma drží pri živote. Aj keď mám niekedy chuť skočiť z najbližšieho okna (berte to s rezervou), tak si poviem, že čo by sa stalo s blogom? :D Môžem byť však vďačná za to, že dôvod menej častého prispievania na blog nepochádza z nejakej krízy. Mám nápady, mám rozpracované veci, no čas na ich dokončenie a realizovanie mi pomerne chýba. A nehovorím, že to nie je aj moja vina, aj keď je fakt, že väčšinu času mi zaberá škola. Len na dnes som písala 5 písomiek. Mala by som využiť každú voľnú medzierku v čase, aby som sem napísala.
A viem, že sľuby sa sľubujú, aby sa porušili, ale ja vám niečo predsa len sľúbiť chcem: že sa polepším. Budú to ešte ťažké chvíle, pretože ma čaká maturita akopec kravín zo štvrtáckeho kravína (to aby som nemusela vypisovať všetko čo musíme ešte robiť - a ten štvrtácky kravín nie je pomenovanie našej triedy, ale všetkých vecí spojených so štvrtým ročníkom) a vôbec netuším, či sa do maturity náhodou nezbláznim a nezdrhnem na Aljašku (hops, to som nemala prezradiť...), ale dúfam. že to všetko prebolí a ja sa k písaniu na blog vrátim naplno ako predtým. Hoci áno, mohlo by to byť aj horšie.

Aby som však nekecala stále len o škole a blogovaní. Definitívne som odišla z klubu násťročných. Násťroční by si povedali "á, mám dvadsať, som dospelejšia", ale ja si hovorím: "áách, ja chcem byť ešte násťročná!". Neminula ma ani hláška "najlepšie roky máš za sebou", ale zastávam názor, že ako si človek ustelie, tak bude mať. Pripadá mi len zvláštne že som sa zrazu ocitla ako dvadsaťročná. V jednej chvíli človek nedokáže uveriť tomu, že raz bude mať dvadsať, tridsať, či štyridsať. Skrátka si poviete: "ja a štyridsaťročná? To si neviem predstaviť!". A keď to nastane kráčate medzi ľuďmi s vypúlenými očami a vravíte si "ako je možné, že som sa sem tak rýchlo dostala? Hádam som sa ocitla v nejakom časovom klame?".

Celé je to zvláštne. Ani nie to, že by som sa cítila nejako... inak. Ale mám pocit, akoby som sa ocitla mimo skutočný čas a priestor. Akoby to bola len nejaká ilúzia.

Avšak mám pocit, že postupom času sa formujem. Zostávam stále tou istou Elizabeth Blackovou ako minulý rok, avšak o čosi som vylepšená. Akoby ste si pravidelne aktualizovali svoj systém v mobile. Začínam viac uvažovať nad životom, hoci to je zapríčinené pomaly sa končiacou strednou školou. Viete o mne, že túžim ísť na vysokú. Avšak pokryť výdavky spojené s tým je druhá vec. Reálne uvažujem aj nad prácou hneď po škole, hoci by ma to veľmi mrzelo, že nemôžem ísť na výšku hneď po škole, môžem si vysokú urobiť neskôr.

Život sa neskutočne mení a nikdy nevieme, čo sa stane o päť rokov, ba ani čo sa stane zajtra. V hĺbke srdca cítim, že blog a celkovo písanie so mnou zostane nech by sa dialo čokoľvek. Delím sa s vami predsa o svoje nádeje, sny, náladu, pocity, poznatky. Chýbali by ste mi.

Som dvadsaťročná, ale som blogerka a som vďačná, že blog mám. Som vďačná tomu zbesilému pubertiackemu nápadu štrnástky, že chce blog. Keby som nebola dostala ten bláznivý nápad viesť blog, Elizabeth Blacková by neexistovala.

Tak, prajem vám príjemný večer. Ak ste dočítali výkec až sem, gratulujem, teším sa, že ste to prežili. :D
Zdraví bláznivá dvadsiatka Elizabeth B.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 9. listopadu 2015 v 18:17 | Reagovat

Tak v prvom rade prajem všetko najlepšie! :-) Mňa toto čaká o rok a to si už teraz pripadám stará :D :D
Každopádne prajem do života len to dobré a aby sa ti splnili priania a predsavzatia :-)

2 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 9. listopadu 2015 v 18:22 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :)

3 Letiš Letiš | E-mail | Web | 9. listopadu 2015 v 18:48 | Reagovat

Všetko len to najlepšie k narodkám prajem! :) Nič si z toho nerob, ja mám 21 a užívam si život viac ako kedykoľvek predtým..ono je pekné mať 18 či 19, ale zase po tej 20tke máš viacero možností, začínaš byť samostatnejšia a premýľaš inak.. držím ti palce pri maturite a poprípade aj s VŠ či prácou, nech sa rozhodneš akokoľvek nikdy nie je na nič neskoro, práve naopak, si myslím že od 18 do 25-30 máš tie najlepšie roky :)

4 Vlasta Vlasta | E-mail | Web | 9. listopadu 2015 v 20:12 | Reagovat

Všechno nejlepší! :)

5 Charlie Charlie | E-mail | Web | 11. listopadu 2015 v 13:24 | Reagovat

Najhoršie je, keď ťa malé deti začnú zdraviť "Dobrý deň". Vtedy si uvedomíš, že si stará.

6 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 15. listopadu 2015 v 10:03 | Reagovat

[3]: Ďakujem. :)

7 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 15. listopadu 2015 v 10:04 | Reagovat

[4]: Ďakujem. :)

[5]: No to už ma zdravia. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------