Zberatelia duší 2/2

22. října 2015 v 7:32 | Elizabeth B. |  Poviedky
Ahojte,
zabudla som na to, že som ešte nezverejnila druhú časť Zberateľov. Pokiaľ ste čítali októbrový Abdon, tak tam sa poviedka objavila, ak nie, máte ju tu. Nech sa vám páči. :)

Inak odmlka medzi týmito časťami bola dlhá, to priznávam, ale keby náhodou tak si prečítajte prvú časť. A ešte čosi: mám nápad na novú poviedku, ale ešte je otázne, či ju zrealizujem, keď mám tak málo času a ešte ani neviem, či bude kapitolová, alebo len jednorázovka. Uvidím, ale ak mi to vyjde, mohla by som vám tu o tom porozprávať v občasníku, keď sa vrátim. :)


Prebrala som sa v akejsi holej miestnosti. V kúte blikala neónová žiarovka a pod sebou som cítila čosi tvrdé, zrejme to bol stôl. Nechápala som, ako je možné, že ešte stále žijem. Mala sa zo mňa stať prázdna schránka ako väčšina ľudí na svete. Ale cítila som. Aj keď nie v takom rozsahu ako obyčajne. Z časti vo mne prevládala prázdnota.

Čo sa teda stalo?

Dvere v miestnosti sa otvorili a vošla osoba v plášti. Preľaknuto som sa odtiahla, no potom som zbadala, že jej nežiaria oči. Trochu som sa upokojila no svoj zrýchlený dych sa nedalo upokojiť. Postava sa ku mne otočila a zložila si kapucňu.

"Vyľakala som ťa?" spýtala sa ospravedlňujúco. "Prepáč."

"Kde to som?"

"V hlavnom stane Odporcov," povedala. Bola to útla žena s blond vlasmi a milou tvárou. Mala dušu. V ruke držala malý hrnček, z ktorého sa parilo. "Našli sme ťa v tom rozpadnutom dome. Zberatelia z teba už vysávali dušu, no podarilo sa nám to aspoň z časti zabrániť."

Posadila som sa s nechápavým výrazom. "Z časti?"


Žena sklopila pohľad k hrnčeku. Smutne povedala: "Si... napoli Zberateľka."

Preto tá prázdnota. Zosunula som sa zo stola, na ktorom som predtým ležala a prešla som k malému zrkadlu zavesenému pri dverách. Ryšavé vlasy mi padali cez jedno oko. Tvár som mala takmer mŕtvolne bledú. Odhrnula som si prameň vlasov a zbadala svoje ľavé oko. Bolo celé čierne. Bez náznaku farby.

Otočila som sa späť k nej. "A Setha ste nenašli?"

"Nie. Stal sa Zberateľom. Už sa ho nedalo zachrániť." Podávala mi hrnček vriacej kávy. "Vypi to. Pomôže ti to postaviť sa na nohy."

Pocítila som bodnutie pri srdci a cítila som ako mi po pravom líci steká slza. Cítila som, že to bola moja vina. Mohol sa ešte skrývať, ale ja som ho priviedla do mojej fantázie. Bola to chyba. Avšak v kútiku duše som túžila po pomste.

Poslúchla som a napila sa kávy. Bola horúca, ale cítila som, ako sa do mňa vlieva energia. Posadila som sa na stoličku pri stole a žena si tiež sadla. "Som Kelly. Inak dnes večer máme akciu, bolo by fajn, keby si šla s nami. Ak sa teda cítiš dobre."

"Akú akciu?" spýtala som sa so záujmom a položila som hrnček na stôl.

"No, sme Odporcovia Zberateľov, takže sa chystáme... na Lov," zasmiala sa a odhalila rad krásnych bielych zubov. "Máš niečo z ich sily, takže toho dokážeš veľmi veľa."

"Ak je šanca na pomstu, som za."

Kelly sa uškrnula a vzápätí jej radostne zaiskrili oči. "Myslela som si to."

::: ::: ::: ::: ::: :::

Neskôr sme s ďalšími Odporcami vyrazili na Lov. Zistila som, že všetci Odporcovia boli dobrí v tvorení vlastnej fantázie a celkom som k ním zapadala. Až na to, že som bola spolovice prázdna.
Napohľad sme sa nelíšili od Zberateľov - mali sme na sebe dlhé čierne plášte, tváre skryté v kapucniach.

Odporcovia ma naučili ako sa brániť a ako možno Zberateľa zabiť. Všetko funguje len prostredníctvom fantázie prenesenej do reality. Vytvorili sme si vlastné zbrane, ktorými bolo možné Zberateľa zahubiť, pretože reálnymi zbraňami to možné nebolo. Slúžili nám dýky, meče ba aj pištole, ale - no napriek podobnému vzhľadu - fungovali celkom inak.

Prišli sme na miesto, kde bolo veľa Zberateľov. Najprv sme sa medzi nimi nenápadne prechádzali a potom sme začali útok. Boli sme dobrí. Bolo nás asi desať a Zberateľov len päť. Všetko šlo ako po masle. Krok za krokom som dýkou začarovanou magickými silami prebodávala prázdne telá Zberateľov so žiariacimi červenými očami.

Za rodinu a za Setha.

Kelly stála vedľa mňa keď prichádzali ďalší Zberatelia a medzi nimi bol aj Seth. Premeriaval si ma zelenými očami, ktoré žiarili menej ako tým ostatným, no napriek tomu ma tým pohľadom prebodol. Väčšina Odporcov sa však už stiahla a vedľa stále len Kelly. Seth sa ku mne blížil. Mal za úlohu dokonať moju premenu na Zberateľku.

Vrelo to vo mne. Moja duša zvádzala boj s temnou prázdnotou a nevedela som, kam sa mám prikloniť. Mám sa zveriť prázdnote a zahodiť city? Alebo zostať pri vedomí a radšej utiecť. Vôbec som nevedela, ktorá časť vo mne prevažuje. Tá prázdnota zo všetkého najviac túžila po krvi. Skutočné JA však chcelo na Setha prehovoriť a dúfať, že sa stane zázrak.

Kelly na mňa kričala: "Zabi ho, inak ťa premení!"

Neviem ako dlho som tam stála a čakala, či sa niečo začne diať. Seth sa približoval a zázrak sa neudial.

Pretože zázraky neexistujú.

Vytiahla som dýku z puknutej ľudskej schránke ležiacej podo mnou a s revom i slzami v oku som sa pustila za Sethom. Vyrazila som vpred a dýka sa z ľahkosťou zaborila do Sethovej hrude. Vytiahla som ju a pozorovala, čo sa deje.

Seth sa zrútil k zemi a okolo rany sa tvorila puklina. Oči mu pohasli. Telo sa rozpadávalo ako rozbitý pohár života. Vyčerpane som vydýchla a pocítila akúsi úľavu.

Hneď na to som počula Kellin krik. Zberatelia sa na ňu rútili v húfe a tak som neváhala a snažila som sa jej pomôcť. Rútilo sa na nás viac a viac Zberateľov. Túžili po našich schopnostiach. A my sme túžili po pomste.

Sotva som stíhala Zberateľov zabíjať, stále ich pribúdalo a Kelly skríkla. "Uteč, Alex! Utekaj, dokelu!"

Krátko na to však Kelly prepadla útoku a oči jej potemneli. Zabodla som dýku do Zberateľa, ktorý bol najbližšie aby som sa dostala spomedzi zhluk tiel a neotáčajúc sa za pukajúcou ľudskou schránkou som utekala čo najďalej.

Znovu je čas sa skrývať. Ale tento krát sa nenechám tak ľahko získať. Zázraky sa nedejú a ja som napoly prázdna.

Som niekým, no zároveň nie som nikým.

Prázdnota a život. Tma a svetlo.

Medzi protikladmi je tenká hranica...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 22. října 2015 v 14:54 | Reagovat

Rozhodne pútavé čítanie, koniec mi príde taký pomerne otvorený, čo mám osobne rada :D Ale aj tak mi to nedá, aby som sa neopýtala - nebude pokračovanie? :D

2 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 25. října 2015 v 15:43 | Reagovat

[1]: Koniec som práveže plánovala taký otvorený. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------