Zberatelia duší 1/2

19. srpna 2015 v 16:12 | Elizabeth B. |  Poviedky
Hello everybody!
Na dnešný upršaný deň som si pre vás prichystala poviedku, ktorú som písala aj do Abdonu. Je to dlhšia poviedky, i keď som nedávno tvrdla, že to bude niečo ako Angels can fly, či Zrkadlo, brána do fantázie. Ale je to o niečo dlhšie a kvôli dĺžke som sa to rozhodla rozdeliť na dve časti, pretože viem, že dlhé texty odrádzajú čitateľov. :D Dúfam, že tento článok vás neodradí.

Nebudem to viac obkecávať, pretože poviedka je sama o sebe dlhá, pustite sa do čítania a komentujte. Pekný deň prajem. :)


Volám sa Alex a žijem vo svete, ktorý sa postupne rozpadáva. Neznamená to apokalypsu. Nikde nenájdete trosky budov, či zrútené štáty a krajiny. Všetko je navonok v najlepšom poriadku.

Jedného dňa však svet ovládli akési sily, ktorým ľudia hovoria Zberatelia duší. Tieto sily, alebo bytosti, oberajú ľudí o duše a tým sa stávajú silnejší a silnejší. Postupne ovládajú čoraz viac miest a ľudia, ktorým ukradnú duše sú len akýmisi prázdnymi schránkami - stále žijú, no sú to bábky Zberateľov - robia všetko automaticky. Nerozmýšľajú a ani sa s nimi nedá obyčajne zhovárať. Robia len to, čo im prikážu.

Nikto nevie, odkiaľ sa tu Zberatelia vzali. Niekto tvrdí, že existovali už veľmi dávno, no boli slabí a ich svet zanikal. Teraz sa však znovu objavili a kvôli nevšímavosti a doslova nezaujatosti ľudí, sú znovu silní. V poslednom čase ku Zberateľom pribúdajú ďalší, ktorých si "vycvičili" na to, aby sa k ním mohli pridať. Pokiaľ nejakého Zberateľa stretnete, zistíte to podľa čierneho plášťa a blýskajúcich sa červených, či zelených očí. Ich oči sú jasnejšie podľa toho, koľko duší okradli. Podľa toho akí sú silní. Okrem očí majú teda ľudskú podobu, avšak majú schopnosti, ktorými vás dokážu zraziť k zemi.

Naopak okradnutého človeka spoznáte podľa prázdneho pohľadu - ich oči sú celé čierne a nemajú dúhovky - a takmer nehybného postoja. Nenájdete v ňom ani kúsok citu. Takýchto ľudí nájdete už tisícky. Sú všade. Niektorí žijú svoje predošlé životy, no zároveň žijú úplne inak. Iní sa zasvätia Zberateľom a pomáhajú im.

Ja patrím k tým, ktorí o dušu ešte neprišli - a takých je veľmi málo. Som však stále hľadaná, pretože moju dušu Zberatelia vnímajú ako poklad. Nechápem prečo. Bolo mi však vysvetľované, že to má svoj dôvod. A to tento: odmalička žijem aj svojím imaginárnym svetom. Trávim tam veľa svojho reálneho času. Zberatelia práve toto vnímajú ako to najlepšie, čo môže ľudská duša dať, pretože v imaginárnom svete môžete mať čo chcete a svoje schopnosti. A práve to chcú.


Moja rodina sa stala takými prázdnymi schránkami ako väčšina a ja som musela odísť. Teraz sa skrývam na rozličných miestach sveta tak, aby ma Zberatelia nemohli nájsť.

Nedávno som skončila v Anglicku. Našla som jedno mesto a v ňom starý neobývaný dom. V tom meste bolo ešte pomerne veľa ľudí s dušou a skryť sa nebolo vôbec ťažké. Dom, ktorý som si našla sa z jednej časti rozpadal, no mne na tom nezáležalo. Mala som iný svet, v ktorom bola existencia príjemnejšia.

Keď raz za čas svietilo slnko, okolo domu sa potuloval akýsi chlapec asi v mojom veku. Mal čierne vlasy, sivé, hlboké oči a so záujmom pozeral do okien domu. V jeden z tých slnečných dní som sa rozhodla, že sa s ním porozprávam.

Vyšla som von z domu, uhladila som si ryšavé vlasy a vydala som sa po kamennom chodníku smerom ku chlapcovi, ktorí práve odchádzal za roh domu. Potichu som sa vykradla za ním a pozorovala som ho. Mal na sebe čierne tričko a džínsy, v ušiach slúchadlá. Odvrátila som sa od neho a chvíľu pozorovala slnko nad hlavou. Na oblohe nebolo ani mráčika. Keď som sa pohľadom vrátila k zemi, chlapec stál predo mnou.

"Ty tu bývaš?" spýtal sa vyťahujúc si slúchadlá z uší. Uprel na mňa svoje sivé oči a roztopilo sa mi srdce. Bol nádherný. Avšak ja som si musela držať odstup.

"A ak aj áno, čo teba do toho?" odvrkla som. "Čo tu vlastne robíš?"

"Len pokoj, nič mi do toho nie je, aj keď myslím, že viem prečo tu žiješ." Vypol na svojom mp3 prehrávači hudbu a pousmial sa. "Chodím sem vždy, keď je pekne. Toto miesto ma niečím láka, možno si to práve ty."

Ďalšie topenie srdca. "Keci. Ako to myslíš, že vieš, prečo tu som?"

Naklonil sa ku mne a pošepol mi: "Zberatelia?"

Mlčky som prikývla. Napadlo mi, že možno vie niečo nové. "Tak poď dnu."

Usmial sa a nasledoval ma do domu. Usadili sme sa na potrhaný gauč a ja som sa napokon spýtala: "Ako to, že ťa ešte neokradli o dušu?"

"Neviem. Ešte sa ku mne nedostali." zasmial sa. "A teba hľadajú však?"

"Uhm."

"Ja som Seth. A ty?" podával mi ruku s úsmevom.

"Alex."


Po tomto zoznámení sa u mňa Seth ukázal ešte veľa krát. Vždy sme boli spolu a jedného dňa som sa mu rozhodla ukázať svoj imaginárny svet. Vzala som ho za ruku a povedala mu: "Záleží len na tebe, čo uvidíš."

Ocitli sme sa vo svete, ktorý som vytvorila pre nás. Bola to krásna, rozsiahla lúka plná kvetov rozličných farieb. Neďaleko bol lesík a o kúsok ďalej zase rieka. Obloha bola jasná, no slnko už pomaly zapadalo. Viedla som Setha k rieke.

"Tak, čo vidíš?" spýtala som sa cestou, aby som sa uistila, že tiež podľahol kúzlu tohto sveta.

"Nádhernú lúku. A blížime sa k rieke!" zvolal nadšene.

"Toto je však len zlomok môjho sveta. Toto ti teraz stačí." Prišli sme k rieke a posadili sme sa na peň spadnutého stromu. Seth sa poobzeral okolo seba a nadšene sa usmieval. Strávili sme nekonečne dlhý čas rozhovormi na rôzne témy. Celkom sme zabudli na Zberateľov a aj na celú realitu.

Až napokon to Seth pokazil. "A zberatelia ťa tu nemôžu nájsť?"

"To neviem. Ale trávim tu väčšinu môjho reálneho času. Tvorím vlastný príbeh a vlastný svet. Zberatelia doň nezapadajú." povedala som pozerajúc na zurčiacu rieku. Nastalo medzi nami ticho a keď som sa otočila k Sethovi, upieral na mňa pohľad. Bolo v ňom niečo nekonečne nádherné. Niečo, čo ma nútilo objať ho. Pokúšala som sa držať si odstup, ale nedarilo sa mi to.

Napokon ma Seth objal, akoby vytušil, že to potrebujem. Alebo že to chcem. Vtedy sa však dokonalá modrá obloha celkom rozpadla na tisíce kúskov a na miesto nej nastala len čierno-čierna tma. Spoza chrta vial chlad a tak sme sa obaja otočili.

Zbadali sme Zberateľa v čiernom plášti so žiariacimi červenými očami. Z plášťa vystrčil ruky s dlhými kostnatými prstami a ukazovákom namieril na mňa.

Tak ma predsa našli... blyslo mi mysľou spútanou strachom.

Seth okamžite vstal a postavil sa predo mňa. Pocítila som oňho strach. Znamenal pre mňa dosť veľa aj keď som s ním nechcela nič mať. Stali sme sa viac než dobrými priateľmi. Sme spriaznené duše.

Chvíľu som len mlčky stála za Sethom a pozorovala, čo sa deje. Zberateľ prehovoril: "Seth Lane, musíš patriť k nám. Vydaj nám Alexandru Rosewoodovú a budeš mať všetko, po čom kedy tvoja úbohá duša túžila."

"Nikdy!" zvolal rozzúrene.

Spoza Zberateľa sa však vynorili ďalší a tí ho zmrazili svojimi pohľadmi. Zmietal sa v kŕčoch. Z otvorených úst, z ktorých predtým vyšiel pridusený výkrik stúpal malý, biely obláčik. Jeho oči sa premenili na temnotu. Strácal svoju dušu a zrejme z neho urobia Zberateľa.

"Nie, prosím, nechajte ho!" zakričala som, zatiaľ čo jeden zo Zberateľov, ten, ktorý predtým prehovoril, sa blížil ku mne. Jeho na červeno žiariace oči ma celkom oslepili.

"Je to márne. Jeho dušu už nezachrániš. A ani tú tvoju." Spod kapucne plášťa sa ozval smiech, ktorý pripomínal chichot šialeného klauna z hororu. Ja som sa však otočila a rozbehla som sa k rieke. Na hladine sa objavili kamienky, ktorými som prešla na druhý breh. Utekala som malým lesíkom a skryla sa za hrubý peň stromu. Vydýchla som si. Nikde nikoho.

Keď som sa jemne vynorila spoza stromu, nezbadala som nikoho. To až keď som sa vrátila pohľadom pred seba. Zberateľ ma schmatol za ruku, svojou druhou kostnatou rukou ma chytil za krk. Skríkla som a on uprel svoje červené oči do mojich.

A vtedy nastala tma.


Prestala som... cítiť. Stala som sa prázdnou ľudskou schránkou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Romanus Von Rayne Romanus Von Rayne | Web | 20. srpna 2015 v 10:36 | Reagovat

Úžasná a viac menej i originálna práca. Palec hore!
Aj tvoje práce v Moude sú celkom dobré. Aj keď ten článok o depresiách by som osobne skoncipoval inak. No každý sme iný. Kľudne odkáž že jedného čitateľa už isto máte. :D
Ale prečo taký čudný názov? Moud? Nevieš náhodou?

2 Romanus Von Rayne Romanus Von Rayne | Web | 20. srpna 2015 v 10:40 | Reagovat

Teda, úžasná práca až na tú lacnú lovestory ala holywood.

3 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 20. srpna 2015 v 11:45 | Reagovat

[1]: Ďakujem, o pôvode toho názvu netuším nič, ale myslím, že na tom nezáleží. :D

[2]: Som si toho vedomá, ale je tam len objatie, žiadne bozkávanie - na to som nemala žalúdok. :D Ale v druhom dieli to také nebude. :)

4 Casion Casion | Web | 20. srpna 2015 v 11:47 | Reagovat

Páči sa mi ten námet so zberateľmi duší i vykreslenie celkového prostredia. Len zo začiatku som mala pocit, že Alex je chlapec a nie dievča, neviem, viac s ami to hodilo na chalana :D Ale potom sa to vyjasnilo :D Každopádne dobre sa to čítalo :-)

5 Elizabeth B. Elizabeth B. | Web | 20. srpna 2015 v 11:51 | Reagovat

[4]: Ďakujem. :D

6 Ariven Ariven | Web | 21. srpna 2015 v 19:37 | Reagovat

Zajímavý nápad a líbí se mi, že je výjimečná zrovna kvůli imaginárnímu světu. Také chválím vztah Setha a Alex, působí to na mě tak, že se zkrátka potkali dva lidé, kteří se snaží najít klid a utéct před světem... Vidím v tom něco víc, než přátelství, ale zároveň to vůbec nepůsobí jako milostných vztah. Jak řekla sama Alex, spřízněné duše.
A fuuu, ten konec! Jsem zvědavá, jak uchopíš hlavní postavu bez duše a doufám, že se brzy dočkáme další části :)

7 Elizabeth Elizabeth | 22. srpna 2015 v 20:14 | Reagovat

[6]: Ďakujem. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------