Srpen 2015

Jozef Karika - Strach

26. srpna 2015 v 11:18 | Elizabeth B. |  Recenzie kníh
Strach (Jozef Karika)Autor: Jozef Karika
Názov: Strach
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 328
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014

Anotácia
Mysteriózny triler plný hrôzy od populárneho slovenského autora!

Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo - vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal.

Autor bestsellerov Jozef Karika v hrôzostrašnom príbehu s nadprirodzenými prvkami prináša aj citlivé rozprávanie o tom, ako naše životy ovplyvňuje detstvo a všetko, čo sme ako deti zažili.

"Pri písaní mi nešlo iba o dynamický príbeh - chcel som čitateľom naservírovať aj poriadnu dávku strachu. Pokiaľ som po dopísaní kapitoly sám nespal pri zapnutom svetle, nebol som spokojný. Naopak, keď sa mi podarilo samého seba poriadne vydesiť, bral som to ako známku úspechu," prezrádza autor.

Kniha z môjho pohľadu
Nuž, začnem asi tým, že som si na ňu už veľmi dlho brúsila zuby a keď som ju prvý krát zazrela v najnovších knihách na bux.sk, nemohla som sa dočkať, kedy bude k dostaniu v knižniciach. Samozrejme ma zaujala obálka, vyzerá tak... strašidelne. Ale keďže nie som tá, ktorá posudzuje knihy podľa obalu, pustila som sa do anotácie a rozhodla som sa tohto autora vyskúšať.

Ide o príbeh muža, ktorý sa po rokoch vráti do svojho rodného mesta a bytu. Je tuhá zima a v ňom to vyvoláva spomienky na čosi strašné, čo sa udialo. Stretáva sa s priateľmi, ktorí zažili to isté čo on a zrazu však zmizne dieťa.

Všetci štyria priatelia (Hana, Oto, Bohuž a hlavný hrdina Jozef) zrazu vedia, čo to znamená a snažia sa tomu prísť na koreň. Avšak tá cesta je sprevádzaná strašidelnými vecami a dostávame sa pod kožu až do ich desuplných spomienok.

Nuž, čo sa týka slovenských autorov a autoriek, vždy som nejako... skeptická, no tento krát som sa presvedčila o tom, že aj slovenský autori dokážu písať veľmi pútavu, napínavo a desivo. A keďže moje očakávania neboli veľké, bola som celkom prekvapená a šokovaná. Štýl písania mi celkom sadol od začiatku - jemná melanchólia s akou začína a potom tie nostalgické záblesky minulosti meniace sa na desivé výjavy prežitých zážitkov.

Páčilo sa mi to neustále tajomno - autor hneď neprezradil čo sa udialo, ale nechával čitateľa v napätí, aby mohol robiť len akési dohady. Dej začal gradovať už od prvých odsekov a zrazu som nevedela ako - ocitla som sa na strane 152 a to som to čítala len chvíľu.

Autor opisuje psychické reakcie a doslova rozpitváva strach do morku kostí. Ocitli ste sa v mysliach postáv a najradšej by ste spali so zažatým svetlom. Kniha sa volá Strach a strach je hlavnou pointou - tým, čo chce autor v čitateľovi vyvolať a aj to, čo cítia postavy. A to robí knihou neskutočne hlbokou a perfektnou.

Koniec bol dokonale napínavý, hororový, desivý, fantastický. Stačilo k tomu dodať hororovú hudbu z filmov a vznikla by dokonalá atmosféra. Navyše pokiaľ máte dobrú predstavivosť ako ja, strach vás ešte viac dostane. Zrazu som mala pred očami výjavy z tej knihy a z predstáv hlavného hrdinu.

Na Goodreads som tohto autora v krátkej recenzii označila za slovenského Stephena Kinga. Možno si bude mnoho z vás myslieť, že toto tvrdenie je prehnané, no ja ho nehodlám zmeniť, pretože som to takto skutočne vnímala. Kniha ma chytila za pačesy a vtiahla do Strachu. A ja to neľutujem!

Moje hodnotenie

Margaux Fragosová - Tiger, tiger

23. srpna 2015 v 11:11 | Elizabeth B. |  Recenzie kníh
Tiger, tiger (Marguax Fragosova)Autor: Margaux Fragosová
Názov: Tiger, tiger
Originálny názov: Tiger, tiger
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 349
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2011

Anotácia
Margaux Fragosová sa jedného letného dňa na blízkom kúpalisku stretne s Petrom Curranom. Ona má sedem, on päťdesiatjeden rokov. Peter ju aj s matkou pozve na návštevu do svojho domu a malé dievčatko tam nájde rajskú záhradu s exotickými zvieratkami, hrami a hračkami a čarovný dvor so záhradou. Jej duševne chorú matku starostlivosť o Margaux zaťažuje, a preto je Petrovi vďačná, že jej dcéru zahŕňa pozornosťou a vytvára pre ňu žiarivý imaginárny svet, takmer taký, ako vytvoril Lewis Carroll pre Alicu.

Po čase Peter na seba rafinovane preberá úlohu kamaráta, otca i milenca Margaux. Šarmantný manipulátor zasahuje do všetkých aspektov jej života a pretvára ju z dieťaťa sršiaceho fantáziou a láskou na izolovanú mladú ženu na pokraji samovraždy. No keď má Margaux dvadsaťdva rokov, Peter - chorý a zničený pocitom viny - si siahne na život.

Lyrický, hĺbavý a očarujúco jasný príbeh Tiger, tiger živo ilustruje hojivú silu spomienok a odhalenia tajomstiev. Pozoruhodné spomienky Margaux sú pohľadom do duše mladého dievčaťa padajúceho voľným pádom do bezodnej priepasti. Autorka ich tlmočí čitateľovi vrátane rodičov a tých, čo prežili zneužívanie. Úprimne vykresľuje, ako pedofil svoju obeť očarí a pripúta si ju k sebe.

Jej kniha šokujúcich spomienok na ukradnuté detstvo vyvolala medzinárodnú senzáciu. Predáva sa v osemnástich krajinách.

Kniha z môjho pohľadu
Knihu som po prvý krát zazrela v knižnici v Skalici, ale bola som pomerne skeptická. Nevedela som, či si ju vziať, alebo tam nechať. Nakoniec som na ňu narazila v dedinskej knižnici a považovala som to ako za malé znamenie.

Táto kniha má zaujímavú a peknú obálku, ktorá ma hneď zaujala. Úplne ma donútila prečítať si anotáciu a rozhodnúť sa. Vzala som si ju a vôbec som neľutovala.

Je to príbeh Margaux, ktorá sa stretne s Petrom a zdá sa, že tento človek ju veľmi zaujal a je naňho neskôr naviazaná viac ako na svojho otca, ktorý je sebec a idiot (môj vlastný názor). Margaux v ňom vidí skutočného otca. Vytvárajú si spolu imaginárny svet.

No keď má Peter na Margaux sexuálne nároky, naivné malé dievčatko povolí. Neskôr si však uvedomí, že Peter jej vzal celé detstvo a dôver v ľudí a hlavne mužov. Peter si to neskôr, keď je starší uvedomí a rozhodne sa pre radikálny čin.

Kniha je perfektne spracovaná. Spomienky na seba krásne naväzujú a autorka detailne opisuje veci, ktoré s ňou Peter robil a aj stav jej psychiky. Keď sa do príbehu žačítate, okamžite sa ocitáte v mysli malej Margaux a na začiatku sa vám Peter veľmi páči, tak ako jej. Keď ste však svedkom onych aktov, najradšej by ste Petrovi rozbili ústa.

Nedá sa tu hovoriť o rozpracovaní nejakých postáv, keďže kniha je založená na faktoch, ale ten štýl, ktorým autorka príbeh píše vás skutočne vtiahne. Zrazu ste to naivné malé dievčatko, ktorému Peter hovorí, že tie veci sú normálne. Kniha ma tak pohltila, že som mala chuť do nej skočiť a Petra prinajmenšom zaškrtiť. Je to celkom bolestivé, pokiaľ sa viete dostatočne vcítiť do Margaux a pokiaľ vás kniha fakt vtiahne ako mňa.

Veľkým plusom hodnotím aj to, že Peter a Margaux nie sú jediní, okolo ktorých sa točí celý dej. Rázne v ňom vystupuje jej matka a otec, ktorý má síce niekedy svetlejšie dni, no inak som ho nenávidela tak ako Petra. Jej matka je naopak psychicky chorá, no veľmi dobrá duša, ktorú otec celkom zničil svojím správaním.

Knihu odporúčam, pretože je autentická, úžasná, detailná ale drsná. Na to slovo "drsná" nemôžem zabudnúť, pretože skutočne je veľmi drsná. V jednej chvíli nadávate na Petra či otca Margaux a v druhej chvíli je vám z toho do plaču. A pokiaľ ste empatický človek, kniha vás zasiahne. Skutočne.

Moje hodnotenie

Kim Newman - Anno Dracula (Romanus Von Rayne)

21. srpna 2015 v 9:39 | Romanus Von Rayne |  Recenzie kníh
Romanus ma poprosil, či by som nezverejnila jeho recenziu. A tak je tu - podarilo sa mi to vtesnať do svojho programu recenzných restov. :)


Anno Dracula (Kim Newman)Ja nerobím recenzie na knihy, ale táto vám proste nesmie uniknúť, pokiaľ máte radi skutočných upírov. A nie tie preromantizované, zhumanizované kreatúry, ktoré si dnešná mainstreamová spoločnosť predstavuje pod slovom upír.

Píše se rok 1888 a královna Viktorie se znovu vdala; tentokrát se jejím chotěm stal valašský kníže, neblaze proslulý jako hrabě Dracula. Jeho degenerovaná pokrevní linie zachvacuje Londýn, neboť stále více a více obyvatel města na Temži se rozhoduje pro upíří existenci. V bezútěšných uličkách Whitechapelu masakruje upíří dívky zabiják známý pod přezdívkou "Stříbrný nůž". Při pátrání po sadistickém vrahovi se setkává věčně mladá upírka Genevieve Dieudonné s Charlesem Beauregardem z klubu Diogenes, a společný cíl je přivádí stále blíže k tomu nejkrvežíznivějšímu vládci, jaký kdy usedl na anglický trůn.
Anotácia Martinus.sk


Ide o knihu Anno Dracula. Ako ste sa už dovtípili, Dracula, známy tiež ako Vlad Tepeš, či Vlad napichovač čo je mimochodom reálna historická postava, sa po porážke Helsingom a jeho partiou presťahoval do Londýna aj so všetkými svojimi dvoranmi a ovládol ho. Potom nechal nájsť čo najviac Helsingových privržencov a dal ich ponapichovať na tupé koly. Na čele s Helsingom, Harkerom a inými. Tých čo mali väčšie štastie poslali do Devils dyke, pracovného tábora kde sa zvyčajne zomieralo vyčerpaním. Skončil tam napríklad Bram Stoker.
Ako už bolo povedané, upíri vládnu. Zmenil sa režim. Teplokrvní sa musia prispôsobiť svojim pánom. Cez deň sa spí, v noci bujnie život. Či skôr to, čo z neho pod Draculovou tyraniou ostalo. Dekadencia sa rozmáha, prekvitá zdegenerovaná gothkultúra. Uctievanie smrti, démonov a podobných. Dracula si podmanil aj Cirkev a násilím ju spojil s Vampirizmom. Takže v kostoloch sa bežne spievajú žalmy typu: ,,Príď Panna bolestná a zbav nás cností!"

Listina obľúbených blogov

20. srpna 2015 v 13:02 | Elizabeth B. |  Ostatné
Rozhodla som sa vytvoriť takúto listinu, pretože sa tie stránky v menu kopia a nechcem, aby to menu bolo strašne dlhé. Všetky moje obľúbené blogy a stránky tu nájdete a ja ich priebežne aktualizujem.

Ešte dodávam, že nespriateľujem, len pridávam do obľúbených.

A blogy sú v abecednom zozname.




























NEAKTÍVNE BLOGY




Zberatelia duší 1/2

19. srpna 2015 v 16:12 | Elizabeth B. |  Poviedky
Hello everybody!
Na dnešný upršaný deň som si pre vás prichystala poviedku, ktorú som písala aj do Abdonu. Je to dlhšia poviedky, i keď som nedávno tvrdla, že to bude niečo ako Angels can fly, či Zrkadlo, brána do fantázie. Ale je to o niečo dlhšie a kvôli dĺžke som sa to rozhodla rozdeliť na dve časti, pretože viem, že dlhé texty odrádzajú čitateľov. :D Dúfam, že tento článok vás neodradí.

Nebudem to viac obkecávať, pretože poviedka je sama o sebe dlhá, pustite sa do čítania a komentujte. Pekný deň prajem. :)


Volám sa Alex a žijem vo svete, ktorý sa postupne rozpadáva. Neznamená to apokalypsu. Nikde nenájdete trosky budov, či zrútené štáty a krajiny. Všetko je navonok v najlepšom poriadku.

Jedného dňa však svet ovládli akési sily, ktorým ľudia hovoria Zberatelia duší. Tieto sily, alebo bytosti, oberajú ľudí o duše a tým sa stávajú silnejší a silnejší. Postupne ovládajú čoraz viac miest a ľudia, ktorým ukradnú duše sú len akýmisi prázdnymi schránkami - stále žijú, no sú to bábky Zberateľov - robia všetko automaticky. Nerozmýšľajú a ani sa s nimi nedá obyčajne zhovárať. Robia len to, čo im prikážu.

Nikto nevie, odkiaľ sa tu Zberatelia vzali. Niekto tvrdí, že existovali už veľmi dávno, no boli slabí a ich svet zanikal. Teraz sa však znovu objavili a kvôli nevšímavosti a doslova nezaujatosti ľudí, sú znovu silní. V poslednom čase ku Zberateľom pribúdajú ďalší, ktorých si "vycvičili" na to, aby sa k ním mohli pridať. Pokiaľ nejakého Zberateľa stretnete, zistíte to podľa čierneho plášťa a blýskajúcich sa červených, či zelených očí. Ich oči sú jasnejšie podľa toho, koľko duší okradli. Podľa toho akí sú silní. Okrem očí majú teda ľudskú podobu, avšak majú schopnosti, ktorými vás dokážu zraziť k zemi.

Naopak okradnutého človeka spoznáte podľa prázdneho pohľadu - ich oči sú celé čierne a nemajú dúhovky - a takmer nehybného postoja. Nenájdete v ňom ani kúsok citu. Takýchto ľudí nájdete už tisícky. Sú všade. Niektorí žijú svoje predošlé životy, no zároveň žijú úplne inak. Iní sa zasvätia Zberateľom a pomáhajú im.

Ja patrím k tým, ktorí o dušu ešte neprišli - a takých je veľmi málo. Som však stále hľadaná, pretože moju dušu Zberatelia vnímajú ako poklad. Nechápem prečo. Bolo mi však vysvetľované, že to má svoj dôvod. A to tento: odmalička žijem aj svojím imaginárnym svetom. Trávim tam veľa svojho reálneho času. Zberatelia práve toto vnímajú ako to najlepšie, čo môže ľudská duša dať, pretože v imaginárnom svete môžete mať čo chcete a svoje schopnosti. A práve to chcú.

Klam

17. srpna 2015 v 19:17 | Elizabeth B. |  Poézia
Pekný večer prajem,
nedávno som písala o básni, ktorú som napísala v tej chvíli, keď som si myslela, že spadnem na kolená a nebudem vedieť vstať. Nakoniec som sa z toho však vypísala a vznikla z toho táto báseň. Bolo to pre mňa pomerne ťažké, pretože som skutočne bola na hrane priepasti. Stačil by krok, a už by som padala.

Mám v rezerve ešte kopec ďalších básní a niektoré z nich si budete môcť prečítať v septembrovom Abdone. Ešte som nevybrala ktoré to budú, ale bude ich tam dosť. A plánujem napsíať krátku poviedku, dúfam, že to ešte stihnem. A poviem vám pravdu, že pôvodne som mala v pláne zverejniť dnes tretí deň 30 days song challenge, ale... Dva týždne som sa nevyspala, existujem len ako chodiaci zombie. Vonku krásne, ale fakt krásne prší a dnes už neurobím nič. Robila som si maturitný test z angličtiny a myslím, že by som celkom obstála... dúfam. A tak len čo vám sem prepíšem túto báseň, vleziem do postele, otvorím knihu a nechám sa ňou uspať.

Tak sa majte krásne, ak sa vám dá, píšte básne. Vybehniťe do daťďa a nechajte sa ním čičíkať. Je to nádherné. :)
Tak a tu už je báseň.

Klam

Sekundy uväznené v minútach
ma delia od zistenia,
že rany sa veľmi pomaly hoja.
A spútaná strachom,
zmáčaná slzami minulosti,
cítim TO.

Zasiahnutá šípom myšlienky,
cítim ako sa otvárajú rany
na mojej temnotou zbrázdenej duši.
Sú to
tísícky rán ani tisícky príbehov.

Slzy na mojej tvári
zanechávajú ryhy
a odkrývajú moju masku
zo svetla,
pod ktorou drieme temnota
a klam zvaný svetlo
sa ju snaží zahubiť.

Len...
Či to nie je márne?!

Erik Axl Sund - Havranie Dievča

16. srpna 2015 v 10:25 | Elizabeth B. |  Recenzie kníh
Havranie dievca (Erik Axl Sund)Autor: Erik Axl Sund (Jerker Eriksson, Håkan Axlander Sundquist)
Názov: Havranie Dievča
Originálny názov: Krakflickan
Názov série: Slabosť Victorie Bergmanovej
Diel: prvý
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 408
Vydavateľstvo: Ikar (edícia svetových bestsellerov)
Rok vydania: 2014

Anotácia
Kriminálna komisárka Jeanette Kihlbergová už v praxi zažila všeličo, ale keď ju zavolajú k najnovšiemu prípadu, musí pozbierať všetky sily. V kríkoch neďaleko stanice štokholmského metra sa nájde telo malého chlapca. Mumifikované, zohavené, s početnými ranami, telo, ktoré sa bránilo útoku, dokým vládalo, ako keď v ringu bojujú na život a na smrť cvičené psy. Chlapec je pravdepodobne cudzinec "bez minulosti", ktorý zdanlivo nikomu nechýba, a tak prípad má pre jej nadriadených i prokurátora len nízku prioritu. Jeanette sa nevzdáva, ale stôp je málo a vyšetrovanie sa komplikuje. Hromadia sa však aj problémy v súkromnom živote - manžel je neúspešný umelec a ťarcha financovania rodiny ostáva na nej.

Psychoterapeutka Sofia Zetterlundová vyšetruje dvoch klientov: Samuela Baia, detského vojaka zo Sierry Leone, a Victoriu Bergmanovú, ženu v strednom veku, ktorú v detstve týrali a zneužívali. Dvaja rôzni ľudia s rovnakým problémom - u oboch badať znaky závažnej poruchy osobnosti. Jeanette a Sofia riešia tú istú otázku: Akému veľkému utrpeniu môže človek vystaviť druhého človeka, skôr než sám prestane byť človekom a stane sa monštrom? Obe ženy sa zblížia, možno až priveľmi. Dokonca sa jedného dňa vyberú s Jeanettiným synom Johnom do lunaparku a zlo sa opäť priblíži, je celkom blízko...


Kniha z môjho pohľadu
Túto knihu som vyhľadávala pomerne dlho. Až raz sa objavila v dedine v knižnici spolu s Greenovkou a ja som ju musela mať.

Dej začal v prvých stránkach tajomne a pomaly. Musím však priznať, že som sa pri prvých stránkach dosť nudila. Zoznamujeme sa tu s komisárkou Jeanette Kihlberkovou, ktorá vyšetruje záhadné vraždy. Zároveň sa jej život prepája so životom Psychoterapeutky Sofie Zetterlundovej, ktorá sa zaoberá zaujímavými prípadmi a snaží sa pomáhať svojim klientom. Avšak ona sama si dosť zažila a po čase sama nezvláda svoje spomienky a ani tiahu príbehov klientov, ktorým pomáha.
Jeanette to tiež nemá ľahké, nemôže prísť na to, kto pácha tieto hnusné vraždy. Zárovveň nám autori dávajú možnosť nahliadnuť do spomienok a minulosti, ktorá neskôr objasňuje dej.

Priznám sa, že som na túto knihu mala veľmi veľké očakávania a tie sa splnili. Ako som spomínala, začiatok bol pomerne rozpačitý a mala som chuť knihu odložiť, no neskôr dej naberal na tempe a rojilo sa množstvo otázok, na ktoré som spolu s hlavnými postavami hľadala odpovede.

Keď som prekonala tú prvotnú nechuť čítať túto knihu, prevracala som stránky tak rýchlo, že som na to celkom zabudla. Chcela som vedieť, čo sa bude ďalej diať, či niekto objasní nejakú vec v prípade vrážd. Alebo či Sofia niečo nové objaví o svojich klientoch. Bola som v napätí a nedokázala som sa od knihy odtrhnúť.

Čo sa týka postáv, obľúbila som si Sofiu, ale aj Jeanette, no skôr viac asi Sofiu. Čo je tak trochu zvláštne... Nuž, poznáte to, keď už tušíte, kto je vrah a nakoniec to je úplne inak? Presne toto sa mi stalo v prípade tejto skvelej knihy. Bola som z toho konca celkom šokovaná.

Autori skvele udržovali tajomnú atmosféru, ktorú na konci vystriedal totálny dejový výbuch, ktorý vás normálne odhodil desať metrov ďaleko a pozerali ste na tú knihu ako na atómovú bombu a zároveň ste túžili vedieť viac. Po dočítaní som nadávala na to, že momentálne nemám k dispozícii druhý diel, pretože chcem vedieť čo bude ďalej.

Kniha je označená ako najdrsnejšia severská krimi a skutočne je drsná. Pokiaľ máte radi podobný žáner, tak do tejto knihy choďte. A hlavne na konci dýchajte, lebo odpadnete. :)

Hodnotenie


O knihách, písaní knihy a detailoch zo života

15. srpna 2015 v 12:08 | Elizabeth B. |  Občasník
Zdravím vás, milí čitatelia. :)

Nie je to tak dávno, čo som písala občasník. Dnes som však pocítila akúsi túžbu znovu sa rozpísať mimo recenzii. Mám ich ešte pár chystaných, ale zostávajú dva týždne prázdnin, takže by som si mala švihnúť.

Tento víkend je u nás vcelku chaotický, pretože - tak ako každý rok - sa u nás konajú hody, alebo slávnosti, alebo ako chcete. Skrátka - krčmy majú večer diskotéky (a verte tomu, že tých krčiem je tu viac ako obchodov) a pred domom (na furbalovom ihrisku) vyhrávajú kolotočiari. Je to celkom fajn. Keď som bola malá túto príležitosť som si vedela veľmi užiť, no už malá nie som a tak to neberiem ako druhé vianoce. Ale v podstate sa na to ľudia chystajú podobne - v nedeľu je klasickým jedlom rezeň a zemiakový šalát. Kolotoče sú navyše celkom drahé, takže sa uspokojím s krásnym výhľadom na dedinu a s trochou ľadovej triešte či cukrovej vaty.


Hody však nie sú to jediné, čo som chcela v tomto článku spomenúť. Sami ste si asi všimli, že blog sa zmenil. Vďačím za to krásnemu designu od Dincie s názvom Čtenářův koutek, ktorý je skuočne kúzelný a má tak nádhernú atmosféru, že mi bolo jasné, že sa pre tento blog hodí perfektne. Sedí mu ako uliaty! Nemyslíte? Knihy, tajomno, noc. Všetko, čo ma vystihuje. Dlho som hľadala niečo podobné. Touto cestou neskutočne ďakujem. :)

Nadpis však hovorí aj o knihách. Nuž, čítam, aj keď je to v tomto neskutočnom teple ťažké, čítam. Ak ma sledujete na Goodreads, tak môžete vidieť, že mám rozčítané dve knihy - Krvavä Horečku od Karen Marie Moning a Historičku od Elizabeth Kostovej. Historičku som len začala čítať, teraz spočíva na mojom nočnom stolíku a čaká, kým ju zas otvorím. S Krvavou Horečkou pomaly finišujem som z toho celkom na vetvy. :D Knižnica je naďalej zatvorená a ja mám na pondelok termín odovzdania kníh a tak neviem, čo bude. Včera som tam mala napísať mail, ale mám deravú hlavu, takže som na to totálne zabudla. V utorok síce idem do Skalice, ale ktovie, či to bude otvorené...

Aj v minulom občasníku som písala o mojej knihe. Písala som o tom, že ten pôvodný zámer, napísať knihu o svojom živote, nechám tak, pretože to skrátka nejde. Medzi tým som sa v jeden večer pustila do písania knihy Denník Anjela Smrti. Tak ako u poviedky som si pustila inštrumentálnu hudbu a šlo to tak perfektne, že po pol noci mi bolo ľúto končiť, ale musela som ísť spať lebo sa mi už plietli slová a navyše som musela ráno vstávať skôr. Dopadlo to tak, že som celkom dokončila prológ a napísala aj jednu stranu prvej kapitoly. V ten ečer som so sebou bola fakt spokojná, lebo sa väčšinou nezmôžem viac ako na dve strany za deň. Písala sa mi však oveľa lepšie. Žiadne zasekávanie sa kvôli tomu, že spomienka, ktorú práve opisujem otvára ranu na mojej duši, ktorú sa snažím olízať a vlastne ju zahojiť. To je akoby som si znovu rozryla rany na predlaktiach. Denník Anjela Smrti mi vždy robil radosť. Vždy to bol môj únik a vždy som bola rada Rose a rada som letela nad mestom spolu s Davidom. Rada som na sebe cítila svoje krídla. Práve preto som usúdila, že toto je tá správna cesta. A mamka so mnou súhlasila, jej sa DAS-ko páčilo a tiež usúdila, že na jatrenie rán je ešte skoro. Ešte to nie je ani rok.

Fú, vyčerpávajúci odstavec. :D Ďalej chcem aby ste vedeli, že som stále pomerne v poriadku, aj keď som už skoro... spadla, ale vzala som pero, papier a vypísala sa z toho, takže som nakoniec získala rovnováhu a som opäť na nohách. Báseň, ktorú som vtedy napísala sa objaví tu.

Á, ešte som zabudla, chcem vám odporučiť film - Big Eyes. Videla som ho v stredu, keď som chcela byť dlhšie hore, kvôli padajúcim hviezdam (videla som pár spadnúť, bolo to nádherné). Ten film bol fakt úžasný, videla som ho v angličtine s titulkami ale stálo to za to. Mám rada filmy Tima Burtona. Takže pokiaľ máte tiež radi jeho filmy, pozrite si aj Big Eyes.

Myslím, že na dnes kecov stačilo. :) Komentujte ako sa vám páči design a tak celkovo. Ja skáčem do víru zábavy a kolotočov. :D Ale nie, to až zajtra.
Majte sa krásne, uvidíme sa pri recenzii (asi) alebo niečom inom. :)
Elizabeth B.

John Green - Na Vine Sú Hviezdy

12. srpna 2015 v 11:55 | Elizabeth B. |  Recenzie kníh
Na vine su hviezdy (John Green)Autor: John Green
Názov: Na Vine Sú Hviezdy
Originálny názov: The Fault In Our Stars
Väzba: brožovaná
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: Ikar, edícia YOLI
Rok vydania: 2014

Anotácia
Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život. Je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa. Mladík má štýl, chorobu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Kniha z môjho pohľadu
Hneď ako som zaznamenala, že vyšla táto kniha, zaujala ma. Čítala som mnoho pozitívnych recenzií a zdalo sa mi, že napriek tomu, že to nie je tak úplne moja šálka kávy, ale pôsobilo to
na mňa veľmi zaujímavo. Keď som knihu - s touto filmovou obálkou - zbadala v knižnici, musela som ju mať, pretože mi táto jediná chýbala do kôpky zrecenzovaných Greenoviek (samozrejme ešte tá najnovšia kniha).

Napriek toho množstva lásky a romantických chvíľ sa mi dej veľmi páčil. Nebolo to ako najsladšia kniha na svete, takže to bolo pre mňa znesiteľné. Páčil sa mi práve ten
vtip v niektorých častiach knihy, ktorý ma rozosmial. Práve vďaka tomu sa mi kniha páčila.

Hazel s diagnostikovanou rakovinou sa stretávala s ľuďmi s podobnou diagnózou. V podstate tie sedenia nemala rada, až raz keď sa stretla s Augustom Watersom, zmenila názor.

Najprv boli dobrí priatelia, neskôr sa zbližovali. Veľmi sa mi páčil ich vzťah. Vydali sa spolu na cestu do Holandska a práve tam sa ich vzťah posúvan a ďalšiu úroveň. Avšak ďalšie udalosti sú smutné a Hazel už len smutne spomína na tie najkrajšie chvíle s Augustom.

Nuž, keď som sa do knihy začítala, nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Čítala som neustále. Niekedy som sa dobre zasmiala, niekedy sa mi roztopilo srdce. Myslím, že som to už spomínala, že Greenov štýl je veľmi pútavý a veľmi dobre sa mi čítal. Tak to bolo aj u tejto knihy.

Čo sa týka deja, páčil sa mi. Niektoré časti boli na mňa máličko... sladké, no neskôr to vyvážili skutočne dobré pasáže, ktoré ma nadchli a nemohla som prestať čítať. Avšak musím uznať, že ani tie romantickejšie časti neboli zlé. Bolo na nich niečo symbolické, krásne. Niečo čo ma predsa len zaujalo.

Koniec bol smutný a priznám sa, že moje oči nezostali suché. Nemôžem povedať, že by som bola stále napätá, čo sa bude v knihe diať, ale stránky som obracala so záujmom, čo sa bude diať, na ďalšiu kapitolu so msa tešila.

Keď to zhrniem, kniha sa mi vcelku páčila. Mala som od toho veľké očakávania a táto kniha ich splnila. Som rada, že som si túto knihu mohla prečítať. Zaradila sa medzi moje obľúbené. Myslím, že knihu, hoci je to YA, môžete si ju prečítať aj vo vyššom veku. Ak máte radi podobné príbehy, odporúčam ju. :)

Hodnotenie


Pod rúchom noci

8. srpna 2015 v 22:10 | Elizabeth B. |  Poézia
Dobrý večer prajem,
moja aktivita znovu klesla a tento krát za to nemôže nejaká kríza. To teplo. Je to na nevydržanie, nedá sa dýchať, myslieť, žiť. A hoci noc je chladnejšia, v dome to nie je badateľné. Napriek tomu som si povedala, že vám skrátka musím ukázať báseň, ktorú som napísala včera pri pohľade na hviezdy.

Áno, hviezdy sa vyskytujú v mojich básniach čoraz častejšie, avšak vždy trochu inak. Toto nie je súťažná báseň, ak osom spomínala, písala som ju len včera. Hádam sa vám teda bude páčiť. :)



Pod rúchom noci

Na nočnej oblohe
ligocú sa
tisícky sĺz
ani striebristé odlesky
smútku.

Cítim prenikavú vôňu
papierových kvetov
a slová z pier,
ani brány do mojej duše,
unikajú šepotom
ku hviezdam.

Závoj tmy prikryje
moje plačúce oči.
A s pádom
najjasnejšej hviezdy
unikám.

Smútok prestáva existovať,
utápam sa v slovách.
Vôni fantázie.

Tancujúc
pod rúchom noci
cítim na tele
dotyk temnoty.
Krásnej ako čierny zamat.

Noc je môj svet.
A temnota môj zamatový plášť.
Môj únik do fantázie...
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------