Květen 2015

Zrkadlá

23. května 2015 v 11:12 | Elizabeth |  Poézia
Zdravím,
Rozhodla som sa po dlhom čase prispieť sem básničkou. Mám pre vás prichystanú ešte jednu, ale navštívila som Klub Snílkov a všimla som si tému týždňa. Múza ma dokopala, aby som začala písať a čosi z toho vzniklo. Téma je "Zrkadlá" a tak som na to niečo vymyslela. Ale čo najskôr sa tu určite objaví aj druhá báseň Hviezdy vo veršoch. :)

Okrem toho, rozpísala som recenziu na Sukubu 3, ale stratila som papierik, kde som si písala poznámky ku knihe. Ach. Môj. Bože. :D

No nič, nech sa páči, čítajte. :) Potom komentujte, či sa vám páči, aký ste z nej mali dojem a tak. Čo si myslíte, o čom je.

Pokus o drabble: Netvor

18. května 2015 v 21:02 | Elizabeth |  Poviedky
Ahojte,
to čo som urobila včera večer ma štve. Mala som sa narodiť ako blíženec, to by mi väčšmi sedelo. Bola som po víkende nejako divne naladená, no dnes ma Múza kopla dosť silno, takže som sa pokúsila o niečo nové. Ani mi to samej nenapadlo, keby mi niekto v súťaži nespomenul, že by som to mohla skúsiť. A mne napadlo: "jasné že mohla!" A tak som do toho šla.

Uvádzam, že to je len pokus, takže ak sa to nebude na drabble podobať, tak sa ospravedlňujem, nikdy som to ešte neskúšala písať, je to moja prvotina, čo sa týka tohto.

No pokiaľ sa vám to bude páčiť, budem v tom pokračovať. :)

A ešte niečo o nápade: je to nápad pôvodne na poviedku, no uvedomila som si, že by bola dosť krátka a tak som si povedala, že to skúsim dať do drabble. A napadlo mi to po prečítaní prvej knihy zo série Upíri z Morganwille. Mimochodom, dočítala som už aj Pod kupolou a tak sa tešte na tri recenzie. :)

Nebudem to však obkecávať, nech sa páči, pustite sa do čítania a odpusťte mi včerašie excesy. :D (Elizabeth sa nikdy nepoučí... - ale snáď niekedy áno... :D).

Život sa mení, dizajn sa mení

17. května 2015 v 20:39 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím vás v nedeľný večer,

mám pocit, že to nebolo tak dávno, čo som písala občasník, a pritom to je už skoro mesiac. Tak málo článkov som za ten čas napísala? Tak málo?! Nemusíte mi hovoriť, že s aktivotou si nemám lámať hlavu, je to len... akési konštatovanie toho, že život sa strašne mení. Znenazdajky sa otočí o niekoľko stupňov a ja len zostávam "čumieť" s výrazom nejakého hlupáka, čo to ešte nepochopil. A napriek tomu, že som si hovorila, že tento článok nesmie vyznieť nostalgicky, myslím, že tak nakoniec vyznie.

Aj keď som vlastne nechcela písať o tom, že často myslím na to, aké to s blogom bolo. Ako vidíte, zmenila som dizajn blogu, pretože to chcelo zmenu a v kútiku mojej dušičky som dúfala, že ma to nakopne. No, neviem, či to splnilo účel, pretože som bola už skôr rozhodnutá písať tento článok. Vraví sa, že v jednoduchosti je krása, a tak som sa tým inšpirovala.

Ale späť k tomu, čo som začala. Občas ma zistenie, ako málo píšem prinúti zamyslieť sa nad tým, ako to bolo predtým a čo všetko sa zmenilo. Potom som zistila ako to zrejme je.

Keď napríklad začínate s blogom na základnej, tak je to v pohode, nemáte toľko povinností. Na základnej som nebola obľúbená a vtedy som sa zaujímala viac o svoj virtuálny život. Ale keď nastúpite na strednú, život sa začína meniť. Mení sa keď máte veľa povinností, keď maturujete, idete an VŠ. Stále sa to mení. Váš život sa zmení aj keď dospejete. A myslím, že tieto zmeny úzko súvisia s blogom. Mnohým klesá aktivita keď sa dejú tieto zmeny.

Z toho človiečika, čo visí na kábli od internetu a má radšej svoj internetový život ako ten reálny sa stal človek, ktorý žije reálne. Alebo skôr začína žiť reálne. A je to fantastické a všetko... len si uvedomujem, že všetky zmeny sú príčinou toho, že som málo aktívna. Že blog často zanedbám. Dokonca že zanedbávam písanie ako také. Ale ja nechcem, aby to zaniklo. Dúfam, že nezanikne.

Ako som spomínala, myslím, že mnoho blogerov má podobný problém. Niektorí to vydržia, iní nie. Už som si občas povedala: "má to ešte zmysel? S takouto aktivitou?", ale potom mi to došlo: má, pretože ak by to skončilo, zomrela by časť mňa samej. Musím to vydržať a znovu nájsť to potešenie zo všedných vecí blogavého sveta. Nájsť znovu Mäzu, dostatok času a chuti. A písať. To je to, po čom teraz túžim.

To som chcela napísať a to tu je. A vyjadrím sa ešte k tomu reálnemu životu. Začala som športovať. Nie beh, ale ten... nordic walking. Snažili sa mi prehovoriť do duše a podarilo sa im to. A tak začínam. A darí sa mi. Vážne sa cítim lepšie, hoci na mne ešte nie je nič vidno. Aj to mi momentálne uberá z voľného času, takže preto, je tu cez týždeň prázdno.

Navyše zajtra je uzávierka jednej súťaže, do ktorej som poslala cez školu básne, takže mi držte palce, nech sa podarí aj táto. :) Ja tomu verím, dokonca mám pocit, že to dopadne ešte lepšie ako Poetický Púchov. :D 30-teho mája ideme vystupovať na MDD a od prvého nastupujem na prax, takže to bude veľmi zaujímavé, ale víkendy som vaša. :) Budem sa snažiť postupne plniť to, čo mám v plánoch.

Zatiaľ hasta luego. :)
Elizabeth B.

Báseň na prianie: Atramentové prázdno

16. května 2015 v 13:32 | Elizabeth
Okej, môžete sa na mňa skutočne hnevať (a najmä ^aW), ale skutočne som... sa v tom všetkom stratila. Zložka nápadov v mojej hlave je plná a stále sa plní, ale nie a nie niečo robiť a uvoľniť v nej miesto. Je toho veľa čo mám na srdci, no je toho veľa čo mám v realite, čo ma drží ako nejaký vyčnievajúci drát za tričko.

Skutočne ma to mrzí, ale snažím sa to napraviť a myslím, že ako prví si zaslúžia články tí, ktorí si u mňa napísali o básničku a ja som... to nebola schopná urobiť.

Táto báseň je pre ^aW na tému "rozliaty atrament" a preto sa báseň volá Atramentové prázdno. Dúfam, že ešte nie je neskoro... :)

Ododnes sa to pokúsim napraviť až kým nezverejním, čo mám, nebude tu nič nové. Aj keď možno áno. :D Plánujem filmovú rubriku. Ale o tom neskôr, teraz je tu už báseň po viac ako... troch mesiacoch...

Atramentové prázdno

V jednu noc
pod hviezdami
sedí básník čo stratil
lásku svojej Múzy.

Ach, kam len sa podela,
nepredvídateľná,
skadká Múza.
A jeho trýzni pocit viny,
že vytratili sa z veršov rýmy.

Nechal ju ujsť,
svoju nádej žiarivú!

Čo teraz hviezdy jasné?
Uplakané oči sklopil
celkom prázdne.

Znovu
- už hádam po stý raz! -
vzal papier, pero.
A atramentová slza
tíško kvapla na papier.
A ďalšia.
Až sa zo sĺz stal potôčik
na papieri, ktorý nikdy
nepobozkali slová básnika.

Zostal mu len
rozliaty atrament
a
hviezdy,
čo ticho žiarili do prázdnoty.

Day 01 - your favorite song

9. května 2015 v 10:29 | Elizabeth
Tak, ako som včera pri úvodnom článku do tejto výzvy sľúbila, píšem dnes prvý deň. Téma je "jednoduchá" - tvoja obľúbená pieseň.
Naschvál som dala slovo jednoduchá do úvodzoviek, pretože pre mňa tak jednoduchá nebola, navyše si myslím, že pre mnohých ľudí nie je jednoduché vybrať len jednu obľúbenú pieseň. Najmä keď máte obľúbenú kapelu, od ktorej milujete všetky skladby. Dnes ráno som vstala dosť skoro a tak som počúvala skladby v mojom mobile a uvažovala nad tým, ktorú mám vybrať.

Počúvala som jednu za druhou. Vyzeralo to asi takto: "Vyberiem Imaginary... nie, Going Under... alebo žeby Even in death?"

Všetky tieto piesne sú dokonalé a sú to moje obľúbené piesne, no nakoniec som nevybrala ani jednu z nich. Vybrala som tú, pri ktorej ma sila Amyinho hlasu v istej časti piesni privádza k slzám.

Či si, milý čitateľ, Evanescentný fanúšik, či nie, predstavujem Good Enough.


Ďalšia výzva: 30 days song challenge

8. května 2015 v 19:02 | Elizabeth
Ahojte,
dlhší čas som pozorovala, že rubrika "Hudobne naladená" zapadá prachom. A keďže nechcem túto rubriku rušiť len preto, že nemám dostatok nápadov, napadlo mi čosi, čo by rubriku mohlo značne oživiť a znovu jej dodať lesk. :)

Nie je to dávno, čo som bola na blogu Marji Virtanen kvôli rozhovoru a zbadala som túto výzvu. Najprv som to nebrala tak do úvahy, vravela som si, že ktovie, či to budem vedieť splniť. Preložila som si témy a nechávala to prejsť hlavou. Neskôr som si povedala, že to predsa len skúsim. Vytvorila som si taký vlastný obrázok, ktorý bude túto výzvu na mojom blogu symbolizovať. Takže môžem povedať, že sa do výzvy zapájam. :)

Tak, a teraz vám predstavím témy, na ktoré budem vo svojej mysli hľadať piesne. :)

day 01 - your favorite song - Evanescence: Good Enough
day 02 - your least favorite song - IMT Smile: Cesty 2. triedy
day 03 - a song that makes you happy - Imagine Dragons: It´s Time
day 04 - a song that makes you sad - Depeche Mode: Higher Love
day 05 - a song that reminds you of someone - Guns ´N´ Roses: Knockin on Heavens Door
day 06 - a song that reminds you of somewhere - Dario G: Sunchyne
day 07 - a song that reminds you of a certain event - Evanescence: My Last Breath
day 08 - a song that you know all the words to - Evanescence: Imaginary
day 09 - a song that you can dance to
day 10 - a song that makes you fall asleep
day 11 - a song from your favorite band
day 12 - a song from a band you hate
day 13 - a song that is a guilty pleasure
day 14 - a song that no one would expect you to love
day 15 - a song that describes you
day 16 - a song that you used to love but now hate
day 17 - a song that you hear often on the radio
day 18 - a song that you wish you heard on the radio
day 19 - a song from your favorite album
day 20 - a song that you listen to when you're angry
day 21 - a song that you listen to when you're happy
day 22 - a song that you listen to when you're sad
day 23 - a song that you want to play at your wedding
day 24 - a song that you want to play at your funeral
day 25 - a song that makes you laugh
day 26 - a song that you can play on an instrument
day 27 - a song that you wish you could play
day 28 - a song that makes you feel inspired and creative
day 29 - a song from your childhood
day 30 - a song that makes you want to help the world, help the environment, end poverty, help society...

Bonus days:
day 31 - a song that you listen to when you travel
day 32 - a song that your mother/father likes
day 33 - a song that you can sing
day 34 - a song from your favourite movie
day 35 - a song that make you feel successful
day 36 - a song that you feel is yours because not many people know it.
day 37 - a song with no lyrics
day 38 - a song that you always want to put on a playlist

To sú všetky témy. Pôjdem postupne, ale určite to nebudem plniť každý deň, pretože cez školu a kopec povinností s tým spojených, sa to proste nedá. Jedine ak by som chcela byť po desiatej večer hore a to ja už dávno potrebujem spať (to viete, zaužívaná rutina). :D

Je však možné, že s prvým dňom prídem už zajtra. Téma je obľúbená pieseň a ja si musím dôkladne premyslieť, ktorú na tento prvý deň určím. :)

No a ešte čosi: nebojte sa, že k tomuto projektu budem zverejňovať v článku len video a koniec. To nie, chcela by som pieseň opísať, napísať prečo sa hodí na danú tému a tak. Tak dúfam, že sa mi to podarí splniť. Držte palce! :)

Pekný sviatočný deň,
praje Elizabeth B. (nie, žiadna zmena prezývky, len normálne som Elizabeth Blacková a tak som si povedala, že konečný pozdrav obohatím o detail. :))

Svet je plný materialistických ľudí

4. května 2015 v 19:34 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Väčšinou má každý článok dôvod, prečo je zverejnený. Napredovala tomu nejaká vlna inšpirácie. Tento článok nie je výnimkou, avšak z taktnosti som sa rozhodla pomlčať o tom, ako som dostala nápad na spísanie tohto článku.

Nechcem písať o tom, že materializmus je veľmi zlý, pretože, samozrejme, na materiáloch záleží. Chce to len trochu pouvažovať nad tým, ako veľmi. Isté "materiály" k životu potrebujeme. Potrebujeme peniaze, pretože si chceme kúpiť napríklad novú práčku. Potrebujeme práčku, pretože stará už odchádza. Súvisí to a je to samozrejmosť, pretože svet už nie je taký, ako pred mnohými rokmi, keď ste museli s prádlom odkráčať k potoku a drhnúť.

Ľudia si však neuvedomujú, že to zabezpečenie materálnych vecí je na nás a tým pádom sme my - naše vlastnosti, sny, nádeje, naše šťastie, láska, zdravie -, dôležitejší ako to, čo môžeme držať v rukách. Všetko záleží na nás. Naše šťastie máme v rukách my sami. A hoci niekto by mohol prísť s poznámkou, že šťastie môže byť vtedy, keď držíte v rukách vec, po ktorej ste túžili, musím tvrdiť to, že šťastie nie je len o tomto.

Priznám sa, že nemám rada materialistických ľudí a ich poznámky. Napríklad urobíte dobrý skutok, ke´d pomôžete staršej pani s taškou. A materialista sa vás spýta: "A dostal/a si za to niečo?" Aj mne, keď som získala to tretie miesto v súťaži, ktosi sa ma spýtal, že či niečo dostanem. JA SOM TO NEUROBILA PRE HMOTNÚ ODMENU, ALE PRE DOBRÝ POCIT NA DUŠI! Toto na tom neznášam, pretože materialisti si nedokážu uvedomiť, že nezáleží na tom, že niečo vyhrám, okrem diplomu, alebo že budem mať niečo hmotné z toho, že som niekomu pomohla. Záleží na tom, či to bolo z mojej strany prosociálne (teda čo sa týka tej pomoci s taškou), alebo na tom, že ja som z výhry mala dobrý pocit, lebo sa mi nič podobné ešte nepodarilo. Im záleží na tom, čo budem po tom mať v rukách. Zlý prístup. Je fakt, že niektorí ľudia skrátka nemajú prosociálne správanie v povahe, ale prečo dnes kope ľudí záleží viac na peniaoch, hmotných veciach ako na sebe samých, láske, šťastí či zdraví?

Možno je dôvodom doba kráčajúca dlhými krokmi vpred. Ľuďom záleží na tom, aby mali najnovší iPhone či čo to vôbec je, aby kráčali s dobou. A to speje k tomu, že sú ľudia materialistickí. Je to poznať aj v týchto najnovších mobiloch. Ja by som tiež chcela Sony Xperiu, ale skrátka si to tak ľahko dovoliť nemôžem a viete čo? Netrápi ma to. Je pre mňa viac dôležité, že som zdravá, že sa mi darí v písaní, že moja rodina je zdravá, že mám pár dobrých priateľov, že mám vás, čitateľov. A najmä to, že sa po rokoch cítim šťastná. TO je skutočne dôležité. To, že mám starší mobil, ktorý by mnoho ľudí teraz nazvalo "sh*t" (s prepáčením za výraz), je nepodstatné v porovnaní s tým, čo mám po psychickej stránke. Alebo ten pocit, keď niekomu uvoľním v autobuse miesto.

http://weheartit.com/entry/172646548/search?context_type=search&context_user=valeria_huarcayamauny&page=2&query=happiness+is+importantČo z toho vyplýva? Mám starší mobil, no netrápi ma to. Na miesto toho mám rodinu, dobrých priateľov, strechu nad hlavou a niečo, čo ma napĺňa a je mojím zmyslom života.
Odkaz materialistom: Pozrite na to, čo máte. Nie veci, ale ľudí a svoje šťastie. Nezabúdajte na to, že mnohí nemajú ani to. Nezabúdajte ani na to, že ak niekoho stratíte, bude vás to bolieť viac ako strata telefónu. A preto s blízkymi vyplňujte svoj voľný čas. Nerobte veci pre odmeny, ale pre dobrý pocit, pre toho dotyčného, ktorý vám bude vďdačný. Zabudnite na najnovší iPhone. Pozrite sa vôkol seba a všímajte si to, čo pre vás znamená najviac. A som si istá, že na iPhone zabudnete. :)

Čo si myslíte vy o materialistoch?
Ako vnímate samých seba?
Poznáte materialistických ľudí?

Zdroj obrázku sa vám zobrazí po kliknutí
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------