Duben 2015

Ako som bola "pozáhoráčtená"

26. dubna 2015 v 20:21 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Raz som na internete našla odkaz na krátky záhorácky slovník. Na Záhorí síce žijem, ale vždy sa považujem za horehronku. Napriek tomu som nemohla zabrániť tomu, že ma tento dialekt prinútil hovoriť tak isto. Aj keď nehovorím úplne záhorácky ako ostatní, pôvodní.

A preto mi nedalo sa na spomímaný krátky slovník pozrieť. Neviem prečo, keď niekde vidím tieto slovíčka napísané, chce sa mi smiať. Alebo keď počujem rozprávať záhoráka v televízii (ktorú už mimochodom nesledujem tak ako predtým) môžem sa ušúľať od smiechu a vlastne ani neviem prečo.

Čítajúc si vtedy tie klasické záhorácke slovíčka zamyslela som sa, kedy sa moja bezchybná slovenčina začala meniť na "uákanie". Samozrejme, že vplyv prostredia na človeka je nezastaviteľný, ale stále som bola profesormi (na základnej učiteľmi) obdivovaná, pretože som dokázala hovoriť čisto slovensky, čo je v škole nutnosť. :D Keďže aj moja mamka je horehronka, tak my sa dokážeme rozprávať slovensky, aj keď už viac a viac kecáme so záhoráckymi slovíčkami.

Pátrala som vo svojej myslá, no nevedela som nájsť moment, kedy som začala používať záhoráčtinu. Začalo sa to jednoducho spontánne meniť. Hoci nemôžem vrátiť ten čas a už používam toto tvrdé a (bez urážky) nie veľmi pekné nárečie, mrzí ma to, že som tak začala hovoriť. Že som nezostala pri krásnej ľubozvučnej slovenčine, alebo hoci aj nepoužívala stredoslovenské nárečie, ktoré je také... peknô (pekné). Ale celkom sa bavím na tom, ako si stredoslováci často o záhorákoch myslia (keď tam prídu), že sú z Čiech. :D Áno, je to dosť podobné a niektoré slovíčka sú odvodené z nemčiny (depich = koberec).

Aby som vás v tento nedeľný večer trošku pobavila, alebo hoci len ukázala ako sa tu hovorí, dám vám sem zopár klasických, používaných slovíčok.

blékat = plakať
cinter = cintorín
de = kde
bačorina = mláka
čut = počuť
dojde = príde
dzi, dzite = poď, poďte
eném = len
ešče = ešte
doleva = doľava
fčil, fčikéky = teraz
oné = to
túcit = tĺcť
friško = rýchlo
furt = stále
í, jedzá = je, jedia
ít = ísť
jet = ísť na vozidle
kerý = ktorý
kouo/kolo = bicykel
konc = úplne, celkom
kúsat = hrýzť
ludé = ľudia
ňekdo = niekto
poštár = vankúš
poščat = požičať

Aby som to nejako doviedla do konca - nie som rada, že na mňa prostredie vplývalo tak, že som pstupne začala používať nárečie. Ale dnes s tým už nič neurobím, som skôr rada, že stále viem hovoriť čisto slovensky a samozrejme tak aj písať. Bola som pozáhoráčtená a nie som na to príiš hrdá, no žijem tu a tak ak to k tomuto okoliu patrí, musím sa adaptovaSlovenčina je nádherný jazyk a toto nárečie ho úplne zabíja.

Momentálne môžeme ďakovať Štúrovi a tomu, že Bernolákova slovenčina neobstála, pretože on bral za základ práve toto trnavské nárečie. A takisto môžeme byť vďační za to, že nehovoríme maďarsky (pod vplyvom maďarov, ako kedysi). To by som sa asi zbláznila. :D



Hovorí sa vo vašom okolí nejakým nárečím?
Aké sú také najpoužívanejšie slovíčka?
Čo si myslíte o tomto záhoráckom nárečí?

Potrebujem vydýchnuť...

23. dubna 2015 v 18:53 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím,
iste ste si všimli, že moja aktivita je slabá a je to smutné. Je pomaly koniec apríla a ja som publikovala päť článkov? No dobre, s týmto to bude šesť. Ak to nakoniec nevzdám. Hoci, možno sa blíži svetlá chvíľa, keďže ma moje vnútro nútilo nazrieť na blog a tá čiarka v textovom poli blikala tak presvedčivo... S otázkou: "Azda chceš aby ťa chuť prešla úplne?". A tak som tu. Mala som chuť zmeniť tu niečo, ale je mi ľúto sa tej nádhernej grafiky zbaviť, takže sa nič meniť nebude (to ste si vydýchli, čo? :D).

Neviem, čo to s tým mojím blogovaním je. Kúsky voľného času mám, a ani tie neviem využiť. Cítim sa z toho tak frustrovaná, že mi to nedá nerozoberať to, nemyslieť na to. Viem, že bloger sa zrejme dostáva do bodu, kedy jeho aktivita nie je taká, ako na začiatku, ale čo ak sa to stratí úplne a...? NIE, TO NEDOPUSTÍM! Veď ona tá chuť sa zas vráti. Musí.


Je toho zrazu strašne veľa a fakt sa potrebujem poriadne nadýchnuť a vydýchnuť. Tu písomka, tam test, tam toto, hentam hento. S písaním som tiež príliš nepohla, pretože monentálne syslím básničky na súťaž, o ktorej mi dala vedieť naša slovenčinárka. Sotva som vysyslila básničky pre výhercov, ktorým sa ospravedlňujem, budem posielať až na budúci týždeň v stredu, keďže mi chýba adresa od jednej výherkyne (už som poslala mail), tak to pošlem potom naraz. Takže všetky poviedky sú pozastavené a ja dúfam, že to je len dočasné.

Už som spomínala aj na Facebookovej stránke Elizabeth´s Lost Paradise, že nápady na články mám, ale neviem sa akosi k ničomu dokopať. Tie články určite budú, len to chce trošku čas. Je toho skutočne veľa. A myslím, že sa nebudete čudovať, keď poviem, že to "skutočne veľa" má na svedomí škola. :D Ale tak čo narobím...

Keď už sme pri tej škole, pozerala som sa na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a pozdáva sa mi. Usúdila som, že hoci mám sen byť psychologičkou, nie je to povolanie pre mňa, pretože ja nie som veľmi komunikatívna. Empatická a schopná psychicky pomôcť áno, ale komunikatívna vôbec. No a na tejto univerzite je žurnalistika, takže si chcem dať vo štvrtom ročníku prihlášku na túto školu (teda aspoň tak zatiaľ zvažujem). Ale budem si podávať aj na psychológiu, aby ste si nemysleli, že to ani neskúsim. :) Ono sa to možno zdá byť ďaleko ale nie je. Tento školský rok utečie už veľmi rýchlo, prázdniny sa len mihnú a je tu štvrtý ročník - stužková, vysoké školy, maturity...

Veľmi sa však teraz teším, že už je jar a teplo. Už mi tá zima liezla na nervy. :D Už zase nosím krátke tričko a mejkapujem ruky. :D Čo som si navarila, to si musím zjesť.

No a ešte okrem tohto už mám termíny praxe - od 1. do 5. júna. A budem praxovať u nás v školskom klube detí. A priznám sa, že sa na to aj trochu teším. Budem s nimi robiť rôzne aktivity, ktoré som sa naučila a tak dúfam, že budú zvládnuteľní. :D

A čo a týka mojej nálady - cítim sa fajn, až na to, že sa skutočne potrebujem trošku zastaviť, vydýchnuť si, začať znovu viac písať. Lenže ma čaka toho ešte viac, keďže sa blíži koniec roka a ja som si trošku pokašľala slovenčinu... :D A aj kvôli praxi.

No, ale inak som v pohode až na tú frustráciu z toho blogovania...

Tak to je všetko, podeľte sa so mnou, ako sa máte vy? :)
Hasta luego, priatelia!

VYHODNOTENIE DESAŤTISÍCOVEJ JARNEJ SÚŤAŽE!

18. dubna 2015 v 16:43 | Elizabeth |  Súťaže na blogu
Zdravím!
Viem, mala som tento článok napísať už pätnásteho či šestnásteho, ale akosi som toho mala veľa, všetko sa nakopilo a nemala som čas, navyše som ešte dorábala prekvapenia (kto sleduje facebook, už dávno vie. :D). Ale píšem to teraz a strašne sa teším na vyhlásanie výhercov.


Dovolím si uviesť taký malý detail: do súťaže sa zapojili len traja z vás. Už som to spomínala v poste na facebooku, že ma to trošku mrzí, no som aj napriek tomu rada, že sa zapojil aspoň niekto. Takisto si veľmi cením odpovedí, ktoré uviedli súťažiaci na otázku čo by na blogu uvítali. Inšpirovalo ma to. :) Po skončení súťaže som vylosovala poradie a spísala básničky určené víťazom.

O ČOM TO CELÉ BLOGOVANIE VLASTNE JE?

11. dubna 2015 v 13:39 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Včera na sociológii sme robili ankety. Každá sme mali vymyslieť tému a na ňu päť otázok. Ako ma poznáte, hneď mi napadla téma blogy a blogeri. Vymyslela som päť otázok a pýtala sa. Aby som neopisovala všetko, z čistej taktnosti stačí, že napíšem, že jedna odpoveď ma po niekoľkých hodinách rozležania v hlave prinútila napísať tento článok. Pýtala som sa, čo si myslia o blogovaní ako o činnosti. Než rozoberiem to, o čom si myslím, že blogovanie skutočne je, poviem, že väčšina zo spolužiačok sa do toho trafila. V podstate aj tá odpoveď, ktorá ma prinútila toto písať. Len z trochu iného pohľadu.

Ak sa teda chcete dozvedieť, o čom blogovanie je, nech sa páči, čítajte ďalej. Budem potom rada za vaše komentáre a názory, pretože každý bloger to môže vnímať inak. Sto ľudí, sto chutí. Sto pováh a osobností.

Gillian Flynnová - Ostré predmety

8. dubna 2015 v 18:45 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Ostre predmety (Gillian Flynn)Autor: Gillian Flynnová
Názov: Ostré predmety
Originálny názov: Sharp Objects
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 271
Vydavateľatvo: Ikar
Rok vydania: 2008

Anotácia
Noninárka Camille Preakerová sa vracia do rodného mestečka Wind Gap v štáte Missouri, aby tam napísala reportáž o zmiznutom desaťročnom dievčatku. Krátko po jej príchode však malú Natalie nájdu uškrtenú, navyše s vytrhnutými zubami. Podobný prípad sa stal aj pred rokom. Vtedy niekto zavraždil deväťročnú Ann, vytrhal jej zuby a mŕtve telo hodil do miestneho potoka. Obe vraždy majú pre Camille pomerne osobný charakter - aj jej totiž pred niekoľkými rokmi zomrela chorľavá mladšia sestra.

Camille sa oboznamuje s okolnosťami oboch vrážd a spoznáva rodiny obetí, pričom si čoraz naliehavejšie uvedomuje, že všetko je inak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V hlave sa jej rojí množstvo otázok: Môže mať detektív Willis pravdu, keď tvrdí, že vrah nepochádza z Wind Gapu? Alebo sa potvrdia slová náčelníka Vickeryho, že ide o miestneho obyvateľa? Ako je možné, že matka, s ktorou si Camille nikdy nerozumela, nezmenila vzhľad dcérinej izby ani niekoľko rokov po jej smrti? Prečo sa jej druhá nevlastná sestra Amma správa najskôr bezohľadne a vzápätí milo? Je normále že v trinástich rokoch sa hrá s domčekom pre bábiky a o pár minút už sexuje s chlapcami? A prečo vlastne musela zomrieť jej mladšia sestra Marian? Camille s hrôzou odhaľuje rodinné tajomstvá, pred ktorými sa márne pokúšala utiecť do Chicaga...

O autorke
GILLIAN FLYNNOVÁ je autorkou bestselleru New York Times pod názvom Tmavé miestaGillian Flynnová (Dark Places), ktorý sa stal Obľúbenou knihou recenzentov New Yorker, Najlepším letným čítaním Weekend Today, Najlepšou knihou týždňa Publishers z roku 2009 a Obľúbeným beletristickým dielom Chicago Tribune; a román Ostré predmety, ktorý získal Dagger Award, bol nominovaný na cenu Edgar ako Najlepší románový debut, ako najlepšiu knihu ho vybrala Asociácia amerických kníhkupcov, cenou Objav roka ho odmenila spoločnosť Barnes & Noble. Flynnová pracovala ako publicistka a kritička pre Entertainment Weekly, jej práce boli preložené do dvadsiatich ôsmich jazykov. Žije v Chicagu s manželom a synom.

Kniha z môjho pohľadu
Keďže ma kniha Stratené dievča od tejto autorky úplne nadchla, rozhodla som sa siahnuť aj po tejto knihe. Prečítala som ju jedným dychom a vôbec neľutujem.

Camille je novinárka Chicagských novín a keď ju šéf pošle robiť reportáž o vraždách, ktoré sa dejú v jej rodnom meste, je zdesená, pretože sa tam nerada vracia. Samozrejme má rodinu, ale radšej sa od nej drží ďalej, čo sa dá povedať aj o druhej strane.

V mestečku Wind Gap sa dejú hrozné vraždy malých dievčatiek a Camillin šéf sa rozhodne, že ich noviny o tom musia informovať ako prvé. Camille nemá na výber a vydáva sa do svojho rodného mestečka. Postupom času sa snaží zistiť nové informácie, no musí kvôli tomu čosi podstúpiť. A detektív, ktorého tam privolali sa s Camille neskôr zblíži a stane sa jej čiastočným zdrojom informácii. Nie však natoľko, aby niekto prípad vyriešil.

Camille sa dostáva do hĺbok rodinných tajomstiev a zisťuje, že ich rodinu akosi spojuje temnota, zatiaľ čo navonok vyzerajú ako úžasná a harmonická rodina. Je zdesená, pretože odrazu príde na všetko a nedokáže uveriť tomu, že na to neprišla skôr.

Ako som spomínala, kníha ma nadchla. Páči sa mi hlavná postava Camille, má dokonale premyslený charakter (nie že by ostatné postavy nemali, ale ona ma očarila). Je mi v mnohých veciach podobná.

Zamýšľala som sa nad tým, ako to popísať - tú kompozíciu z môjho pohľadu. Zhrniem to asi tak: začiatok bol pomalší, dozvedela som sa niečo a po niekoľkých stranách sa to celkom prekrútilo a nevedela som, kto hovorí pravdu. Podozrievala som. Potom sa začal dej stupňovať a obracanie stránok sa zrýchlilo a všetko to nahromadenie podozrievania zrazu vybuchlo v čosi úžasne opísané z pohľadu hlavnej postavy a keď som knihu zatvorila, vydýchla som si a zostala pozerať do prázdna. Potom som vypúlila oči a povedala: "To fakt?" To fakt.

Takže, aby som to napísala konkrétnejšie, kniha ma šokovala, vybuchovala som napätím a pbracala stránky rýchlosťou blesku. Keď sa ma niekto spýta akú knihu som čítala od Flynnovej a či sa mi páčila, tak aj po päťdesiatich rokoch začnem hovoriť o tejto, pretože ten pocit z tej knihy vo mne zostane navždy.

Kniha nemala ani hluché miesta, všetko dokonale zapadalo do deja. Na prebale knihy je pod anotáciou napísané:
"Keď poviem, že ide o úžasný debutový román, bude to málo..." STEPHEN KING
A ja si myslím, že keď už to pochváli majter hororu, tak kniha skutočne stojí za to - ako odkaz tým, ktorí váhajú, či si túto knihu prečítať.

Moje hodnotenie:


Zdroje:

-------------------------------------------
Čítali ste túto knihu, alebo sa ju chystáte čítať?
Navnadila vás recenzia na prečítanie?
Ak ste ju čítali, čo si o nej myslíte vy?

Rozhovor s Marjou Virtanen

5. dubna 2015 v 13:49 | Elizabeth
Zdravím vás, ľudia! Prajem vám krásne prežitie veľkonočných sviatkov. :)
Po dlhom, dlhom, dlhom čase tu mám rozhovor s blogerkou, ktorú nájdete medzi mojimi obľúbenými. Píše zaujímavé články, číta knihy, má rada hudbu... A viac vám prezrádzať nebudem, dočítate sa to v rozhovore s Marjou Virtanen z blogu the-black-butterfly.blog.cz.

Ešte čosi - mám ďalšie fotografie, ktoré sa tu čoskoro objavia, takže sa máte na čo tešiť a takisto plánujem konečne dokončiť tú recenziu. Takisto mám dvoch čakateľov na báseň na prianie, takže sa všetko snažím plniť, hoci sú prázdniny, nie vždy sa človeku niečo chce robiť, tak buďte trpezliví. :)


1. Môžeš trochu predstaviť seba a svoj blog?
Můj blog je zaměřen hlavně na mé myšlenky, tvorbu, jakési výlevy a postřehy. Je to v podstatě taková součást mé maličkosti. Jinak sebe představuji jako věčně zamyšleného snílka, který leží v knihách, kdykoli je to možné, mám však také ráda příjemnou společnost, metalovou hudbu, skandinávské země a přírodu.

2. Len tak mimochodom, tvoj blog rada navštevujem - a máš ho už od 2012, no bloguješ už dlhšie. Je niečo, čo ti celé blogovanie dalo?
Jelikož nebloguji tak často, jak bych sama chtěla (je to vidět na aktivitě), tak můžu akorát říct, že mě to naučilo zaměřovat se na delší články, na podstatu a obsah daného článku (aby to mělo hlavu a patu), protože nemohu po tak delší časové odmlce napsat něco krátkého a nicneříkajícího. Proto se spíše zaměřuji na "kvalitu" článku.

3. Kvalita víťazí nad kvantitou. Na blogu máš aj tvoje ručne robené náramky, čo táto činnosť pre teba znamená?
Hlavně odpočinek. Pustím si hudbu a pletu - je to pro mě antistresová činnost a mám radost z toho, když se podaří vzor, který jsem chtěla. Navíc dělám to, co mě baví - a nikdo mě při tom neomezuje.

4. To je na tvorení celkovo to najlepšie - sloboda. A pletieš niekedy náramok pre niekoho?
Náramky v podstatě pletu vždy pro někoho, jelikož ráda dělám druhým radost. :) Sama náramky nenosím, takže je vždy porozdávám.

5. Je niekto, koho považuješ ako za svoj vzor?
Je zde hodně lidí, které bych považovala za svůj vzor, ale na vyjmenování je to převelice dlouhý seznam. :D

6. A čo spisovatelia? Ktorý spisovateľ je tvoj najobľúbenejší a prečo?
Těch je také více - Například Stephen King, G.R.R. Martin, J.K. Rowling, J.R.R. Tolkien a jiní .. Jde o to, že jejich knihy jsou čtivé, vytváří (nebo vytvářeli) jedinečné příběhy a jsou vzorem pro mnohé spisovatele.

7. To je pravda. Venuješ, alebo venovala si sa aj ty písaniu? Alebo zostávaš v pozícii čitateľa?
Dříve jsem se více věnovala tomu psaní, ale dneska se to spíše přehouplo v to, že jsem čtenářka, jelikož nemám moc nápadů, co bych mohla vymyslet.  Samozřejmě, někdy mě nějaké krátké povídky napadnou, ale to opravdu jen málokdy.

8. Teraz zase niečo z iného súdka - okrem metalu máš rada vážnu hudbu. Prečo?
Protože je jedinečná, geniální a nedivím se, že je pro mnohé metalové žánry inspirací. A když ji slyšíte naživo, je to jako sen. Jakoby ta hudba vyprávěla nějaký příběh a je krásné, že žije i v dnešním 21. století, že přežila tolik století ... Jen je škoda, že někteří ji považují za "trapnou" a "hudbou pro seniory".

9. Úplne súhlasím. Posledná otázka - je niečo, čo chceš odkázať čitateľom?
Žijte život takový, jaký chcete vy sami, jelikož pouze vy jste strůjcem svého štěstí. Nenechte se v ničem omezovat.

A také: Krásné Velikonoce! :)

Tak, to je všetko. Dodám len, že sa mi veľmi páči psledná odpoveď, pretože je skutočne pravdivá. Nuž, ak vás blogerka zaujala, neváhajte a navštívte jej blog, začítajte sa. :)
Prajem príjemnú nedeľu. :)

Jar, nestrácaj nádej

2. dubna 2015 v 21:02 | Elizabeth
Zdravím vás, večerní pocestní, čitatelia.

Blog mal opäť malú odmlku. Plánovala som recenziu, mám ju aj rozpísanú, ale akosi nie som schopná ju dopísať. Mám správne slová, no nemám správnu formu. Keďže som dnes nafotila zopár fotiek, rozhodla som sa aj v takúto večernú hodinu zverejniť pre vás článok s týmito fotografiami.

V sobotu sme mali to divadlo a dopadlo to parádne, ak budem v najbližšom čase písať občasníkový článok, istotne sa tam dostane fotka. Bolo to zaujímavé stáť na takom pódiu a ja som si to osobne užila, hoci som strávila celú sobotu mimo domu, keď som mala chuť písať Tajomstvá (dnes sa mi to však podarilo dohnať).

Začali sa prázdniny a bola som na krátkej prechádzke do obchodu a mala som fotografickú náladu. :D Tak sa poďte pozrieť, čo z toho vzniklo.
Za svet si neviem spomenúť ako sa toto volá, ale veľmi sa mi to páči, Je to takmer jarná klasika, ale neviem ako sa to volá. :D Viem, pozadie nie je extra jarné a prírodné, ale keďže to máme doma, tak to takto vyzerá, no koniec-koncov, myslím si, že to nie je zlé. Dúfam, že sa zlepší počasie, chcem ísť odfotiť zlatý dážď a už sa teším, keď začne kvitnúť sakura, to je ešte krajšie ako čokoľvek iné!
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------