Múze

3. března 2015 v 16:12 | Elizabeth |  Poézia
Už je to veľmi dávno, čo som napísala báseň. Po "Bezcitnej" nastala dlhá odmlka čo sa týka básnenia. Venovala som sa všetkému možnému, čo mi šlo, len nie básne. A tak nejako som sa nespoznávala. Sto krát som si dávala otázku, či na písanie básní musím byť depresívna. Odpoveď však sami poznáte: nie. No aj tak to nešlo. Neudiali sa inšpiratívne veci a moja chyba je, že aj keď som nápad mala, prokrastinovala som. To je môj aktuálny problém. No potom som si uvedomila, že inšpiratívna vec sa predsa len akosi udiala aj proti mojej vôli: Múza odišla od básní. A tak to tu máte. Kratšia, ale aspoň nejaká. Dúfam, že sa mi do konca marca/března podarí dopísať básne na prianie, už dlho čakáte, viem.

Myslela som si, že keď sú tie jarné prázdniny budem schopná robiť aspoň niečo, no celé dni len prokrastinujem. :D Ale nie stále, včera sa mi náhodou podarilo napísať celú prvú kapitolu a začiatok druhej kapitoly novej poviedky Tajomstvá. Ešte vás však chcem držať v napätí a nedám ju sem hneď. Zvláštne, že teraz píšem viac poviedky ako básne. Pritom som bola viac básnický typ. A možno ešte som, len potrebujem inšpiráciu.

Už kecám dlho, viem. Nenechajte sa odradiť, prečítajte si po dlhom čase moju kratšiu báseň. :)

.::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::.


Múze

Noc skláňa sa nad mojou
skľučujúcou prázdnotou
a hľadiac na tmavé nekonečno,
pýtam sa či je prázdnota len
mojou praranojou.

Zmietajúc sa v agónii,
čakám na osudný dotyk, srdce dokorán.
No kamsi zmizla v hmle zabudnutia.
Vzala verše z mojich básní
a moju vieru v slová pochovala.

Utop ma, prosím, radšej v atramentovej rieke snov!
Chcem znovu cítiť prúd a dotyk slov
ani sĺz padajúcich na papier.

Zahub to ticho, čo sa mi vysmieva,
daj znovu veršom silu cítiť a prežívať.
Veď to je to jediné, čo mi tu zostalo.
Po smútku, apatii a nočných morách.

Vráť sa múza, čo dávala si život veršom!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andrea Andrea | Web | 4. března 2015 v 12:52 | Reagovat

Zdravím tě Elisabeth. Musím napsat jedno. Nikdy na mě z článku nedýchla taková upřímnost, otevřenost, klid a jemnost. Krásně se mi četl. Nejen článek o tvých pocitech, ale i báseň. Báseň je otiskem autora, a tato je nádherná, tak prosebná a čistá. Krásná práce. Smekám.

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 4. března 2015 v 12:59 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi pekne, veľmi si to cením. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------