Celý týždeň tu bolo ticho. Ani som nekomentovala, ani som nepísala. Bolo tu prázdno a tma. A cez deň bolo vidno len čiastočky prachu poletovať v slabom slnečnom svetle, ktoré sem presvitalo cez malý otvor nádeje, že sa sem niekto vráti...Isteže tu bola nádej, že sa sem vrátim. Neopustila by som tento blog. Je fakt, že sa mi už príliš nepáči adresa, ale nechcem blog opustiť, napriek tomu.
Týždeň som tu nebola a trochu ma to mrzí, avšak neberiem to ako nejaký prehrešok. Netreba prispievať každý deň, aj keď by som možno rada. Ani neviem, čo bolo dôvodom tejto odmlky. Nápadov mám stále dostatok, len nebola chuť a... Však to poznáte, každý bloger okrem blogového života musí žiť aj ten reálny. Aj keď by sme radšej žili nejaký snový. Musíme vnímať aj realitu. Ja sa musím priznať, že som žila reálne. Už som sa naučila žiť v realite. Aj keď snílkom som samozrejme byť neprestala. Nie je deň, kedy by som nesnívala len tak s otvorenými očami. Vo vlastnom svete. Je to úžasný relax. A nemám rada, keď ma niekto vyruší. :D
Za týždeň, čo som tu nebola sa udiala jedna dokonale úžasná vec. Spomínala som to už aj na facebookovej stránke blogu, ale spomeniem to aj tu. Získala som tretie miesto v básnickej súťaži! Ak si pamätáte, spomínala som vám ju. No a tak som v utorok večer išla skontrolovať e-maily, že či mi náhodou niekto nepísal. A tam som našla pozvánku na vyhodnotenie s výsledkovou listinou. Keď som našla svoje meno, takmer som zabudla dýchať. Letela som za mamkou s notebookom a veľmi som sa tešila. Splnil sa mi tým totiž môj malý sen. Už predtým som sa snažila v súťažiach, no nikdy to nevyšlo. A vtedy som sa vzdávala. No teraz sa chcem zapojiť do ďalších súťaží. Takže v piatok 20. 3. cestujem do Púchova na vyhodnotenie a veľmi sa teším, pretože tam možno bude aj nejaký worshop. Bude to zaujímavé.
Ďalším malým snom je, že moje vlasy už pomaly dosiahli pása. Chýba možno ešte pár centimetrov, ale už to nie je tak veľa ako predtým, čiže si neskôr môžem odfajknúť predsavzatie, ktoré som si na začiatku roka dala.
Hrozne sa teším z toho výsledku súťaže, cítila som, že to vyjde a vyšlo to. Cítim sa v týchto dňoch úžasne, aj keď často unavene. Mám toho veľa, no skutočne sa cítim tak, ako nikdy predtým a som možno aj šťastná. Založila som si denníkový občasník. Cítim, že bude lepšie. Áno, život má tienisté stránky, ale ja mám pocit, že som schopná ich prekonať.
A tiež ma teší, že sa blíži jar. Je síce pravda, že sa nám teraz trochu ochladilo, ale už na budúci
týždeň bude teplo. :) V utorok idem aj do Senice, tak len dúfam, že bude pekne.
týždeň bude teplo. :) V utorok idem aj do Senice, tak len dúfam, že bude pekne. Chcem vás tiež oboznámiť o tom, že prológ, prvá a druhá kapitola pripravovanej poviedky Tajomstvá sú už hotové, no ešte stále sa nedočkáte zverejnenia. Vravím si, že si dokončím isté resty na blogu a až potom. Hnevám sa ale na seba kvôli Hrejivej výzve, pretože ju nestihnem dokončiť. Pri tom, čo ma ešte čaká bude málo času. Keby sa dalo, chcela by som vo výzve pokračovať aj po termíne. Témy sa mi páčia a som schopná na ne niečo vymyslieť, len som akosi nestíhala.
A ešte k tomu vyhodnoteniu, ktoré bude dvadsiateho - po tom dni by som chcela napísať niečo ako hodnotiaci článok, ak tam bude aj ten workshop.
Ďalší článok sa tu objaví hádam cez víkend,
pekný večer praje
Elizabeth.
Casion | 
Dorka Jeseňská | 
Za prvé - hrozná omluva ze to, že jsem zmizela! Za druhé - to, co popisuješ v článku se přesně dělo mně. Jen to nebyl týden, ale dlouhý měsíc. Mám teď milion nápadů a musím jen začít psát a zase se dostat do těch kolejí. Pak už to půjde snadno. Za třetí - gratuluju! Moc, moc ti to přeju, už proto, že mě se nikdy nic takového nepodařilo a taky proto, kolik pro tebe básně znamenají.
Doufám, žes na mě úplně nezapomněla, a taky doufám, že už zase budu pravidelně navštěvovat tvůj blog a začítat se do tvých básní! :) Zdraví sw