Březen 2015

Úsvit

26. března 2015 v 17:37 | Elizabeth |  Poézia
Zdravím!
Hlásim sa vám zase s ďalšiou súťažnou básňou. V nedeľu by som chcela napísať recenziu a mám pár nápadov na ďalšie články a tiež na tému týždňa. Rozhodla som sa však dnes vám ukázať moju tretiu báseň, ktorú som posielala do súťaže Poetický Púchov. Súťaží je ešte dosť, no zatiaľ mám jednu báseň vhodnú na súťaž, takže po tejto sa tu na nejaký čas básne neobjavia, len tie na prianie chcem dokončiť.
Zajtra veľa času na blog nebudem mať a v sobotu je to veľké vystúpenie na súťaži, tak mi držte palce! :) Mám aj stres, ale až tak sa to na mne neprejavuje (aspoň zatiaľ).
Už to nebudem obkecávať, nech sa páči, prečítajte si báseň, ktorá sa vymyká mojej zvyčajnej tvorbe, ale tiež si myslím, že je dobrá. Posúďte sami.

Leť

24. března 2015 v 17:16 | Elizabeth |  Poézia
Zdravím vás aj dnes, milí moji.

V poslednom čase som si zvykla písať krátky úvod, než prejdem k básni. A tak si hovorím, že kým mám čo povedať, tak to písať budem.
Než sa dostanem k párslovnému zhodnoteniu ďalšej súťažnej básne, ktorú vám dnes prinášam, chcem spomenúť, že blog má konečne kabátik, ktorý mu dokonale sedí. Design sa ku blogu a ku mne hodí a vyjadruje blog. Hoci si to nechceme niekedy priznať aj vzhľad je dôležitý - a myslím, že tento sa dokonale podaril, takže touto cestou ďakujem Gaz za takýto skvelý design.
Nuž, mám tu druhú súťažnú báseň. Ako som spomínala, najviac si myslím, že sa mi podarila báseň Cudzincovi, no táto, ktorú vám dám prečítať, nie je zlá. Myslím, že je dobrá. A poslednú, ktorú uvidíte ešte tento týždeň, sa bude jemne (alebo viac?) vymykať mojej zvyčajnej básnickej tvorbe. Tak príjemné čítanie! :)

DESAŤTISíCOVÁ JARNÁ SÚŤAŽ!

23. března 2015 v 18:46 | Elizabeth |  Súťaže na blogu
Zdravím vás, milí čitatelia!
Nedávno som sa pozerala na Toplist a ukázalo mi necelých tridsať návštev do dosiahnutia tak skvelého počtu 10 000 návštev. Nikdy som takéto číslo nedosiahla, sami viete, že som prechádzala z blogu na blog. Dokonca ani na mojom prvom blogu som nemala toľko návštev. Aj keď ten blog fungoval len rok, tento sa dožije už dvoch rokov. To slovo dožije mi pripadá divné, akoby to bol nejaký starček. :D

Ale nie je a ja som sa rozhodla, že pri tejto príležitosti - dosiahnutí 10 000 návštevnosti - zorganizujem MALÚ DESAŤTISíCOVÚ JARNÚ SÚŤAŽ. Zdôrazňujem slovo "malú", pretože skutočne pôjde o malú súťaž. Ak očakávate nejaké knižné či iné ceny, musím vás sklamať. O ceny sa však skutočne hrať bude.

Touto súťažou chcem vám - mojím čitateľom či už pravidelným, či menej pravidelným - ukázať, že som vám nesmierne vďačná za toto číslo a aj za to, že ste sa zo m§a ešte nezbláznili, prežili so mnou krízy a moje dizajnové či prezývkové excesy, ktorým sa teraz už vyvarujem (však ste si všimli, že už celý rok mám jednu a tú istú prezývku? A viete čo? Nezmením ju už nikdy!).


Čo sa týka obrázku, zabudla som dodať to slovíčko "malá". Nevadí. :D Názov súťaže nie je originálny, to sama uznávam, al nevedela som čo vymyslieť. Nuž, nebudem to obkecávať, prejdem rovno k veci.

Spomínala som, že nejaké ceny predsa len budú. Aké?
Hm, viete, že nemám veľa vlastných kníh a tie, ktoré mám, sú pre mňa veľmi cenné. Navyše taký balík dosť stojí... Lámala som si nad tým včera večer hlavu a nakoniec som sa pre maličké ceny rozhodla. Čo teda môžete vyhrať? Báseň - spešl pre vás. A ako bonus pre vás mám prekvapenie. Navyše - keby aj chcem urobiť knižnú súťaž, ochudobnila by som Čechov a to skutočne nechcem. Takto je súťaž pre všetkých. :) Čiže ste mohli pochopiť, že básne a prekvapenia budem posielať poštou. Možno na to niekedy v budúcnosti narazíte a poviete si: "Hej, toto som vyhral/a u Elizabeth!". :D

Ako to bude prebiehať?
Dlho som uvažovala aj nad tým, aký dlhý čas vám nechám na prihlásenie. Najprv som mala mesiac, napokon som sa to rozhodla zmeniť. Čas na prihlásenie máte do 12. 4. 2015 do polnoci. A ja do 15. 4. vyberiem výhercov. Výhercovia budú traja.

Zaujalo vás to a ste čitateľ môjho blogu, alebo blog aspoň raz za čas navštívite? Tak mi do komentárov vypíšte tieto veci:
1. Prezývku
2. Blog (nemusíte mať)
3. E-mail
4. Sledujete Facebookovú stránku? (nebojte, nebudem za toto napríklad strhávať "body", je to len môj číry záujem).
5. Odpovedzte na otázku: Ktorý deň v mesiaci bol blog založený? (možete to nájsť v archíve)
6. Ďalšia otázka: Čo by ste chceli, aby sa na blogu objavilo?
7. A posledná otázka: Aká bola moja prezývka na začiatku tohto blogu? (Opovedajte správne, inak sa do losovania súťaže nezaradíte - odpoveď možno nájsť v prvých článkoch na blogu)

Troch výhercov si vylosujem klasickým spôsobom - napíšem si všetky mená na papieriky, dám do nádobky, premiešam a vylosujem. Je mi jasné, že by som mohla použiť random.org, ale som radšej za klasický spôsob.

Tak do toho! Teším sa na všetkých, ktorí sa zúčastnia!

PS: komentáre budú moderované, aby ste od seba nemohli odpisovať. :D

Vyhodnotenie súťaže a Púchov

21. března 2015 v 12:58 | Elizabeth
Zdravím vás,

znovu som riešila dilemu, do ktorej rubriky tento článok zaradiť, pretože z istej časti je fotografický a z istej časti zase o tom, čo som zažila. To len tak na okraj k nedávnej ankete.

Včera som k básni písala, že som celý deň strávila mimo našej dediny. Tri hodiny cesty vlakom do Púchova. No do Brezna cestujeme ešte viac. Keďže nemôžem cestovať sama na také diaľky, šli so mnou aj rodičia a bola som rada, pretože na Trnavskej stanici by som sa asi stratila. Koniec-koncov, to v Púchove takisto, hoci to nie je veľmi veľké mesto. Brali sme to ako taký výlet. Dávno sme spolu nikde (okrme Brezna) neboli a ja som sa z toho tešila, pretože bola sranda. Aj keď ja som strašný stresman čo sa týka ciest, takže som im miestami liezla na nervy ("O koľkej prídeme do Trnavy? A stíhame ten rýchlik?", Ktoré je to nástupište? Určite?!" :D) No niektoré obavy boli na mieste, pretože z Trnavy do Púchova vlaky hrozne meškali (to viete, trochu prerábajú stanicu a tak tam boli pätnásťminútové meškania). Čo sa týka Trnavskej stanice - bola som tam prvý krát - je to hrozný chaos. Keby nám cestou do Púchova ten vlak z Trnavy nemeškal, nestihli by sme ho, pretože sme sa nevedeli vyznať v tabuliach. A ja som skoro chytila infarkt (alebo záchvat úzkosti?). A cestou naspäť sme sa cez dav nemohli dostať na nástupište. :D Ach tá doprava.

Cestou zo stanice sme v Púchove narazili na túto malú ale krásnu kaplnku. Fotka je fotená ocovým mobilom, pretože som nechala doma aj mobil aj foťák (šikovný sklerotik :D)

Náhodný knižný projekt 5. deň

15. března 2015 v 13:51 | Elizabeth |  Náhodný knižný projekt
Dnes oficiálne ukončujem Náhodný knižný projekt poslednou časťou. Je to druhý projekt, ktorý som na blogu dokončila. :D Ale nebojte sa, stále tu máme projekty, ktoré majú čas na vyplnenie. Ako som už spomínala, hnevá ma, že som nestihla Hrejivú výzvu, no rada by som si to tu ako projekt ponechala a plnila aj po termíne.

Mám tu poslednú knihu z vybranej pätice. Tento krát je to celkom hrubá kniha, ale za to úžasná. Na blogu môžete nájsť aj recenziu.

Gillian Flynnová - Stratené dievča

- Náhodne otvor knihu na nejakej strane a napíš prvú vetu.
Švihne prstami, akoby sa chcel zbaviť niečoho lepkavého.

- Náhodou zalistuj v knihe napíš meno prvej postavy na korú narazíš.
Nick (Hlavná postava, manžel stratenej Amy.)

- Náhodne si vyber jednu stránku a vypíš z nej 5 prídavných mien
Nesprávny, hlboký, prekríženými, kuchynskej, mŕtva.

- Náhodne si vyber akúkoľvek vetu z knihy a napíš ju odzadu.
?alitsiz ot mos oka ,eteiV

- Náhodne skús poprehadzovať písmená v mene autora a vytvor tak nové meno.
Nilialg Flnyn

Tak, projekt je teda oficiálne dokončený. Ak vás zaujal, stále sa ho môžete zúčastniť na blogu Casion. :)

Mňa čaká teraz pomerne zaujímavý týždeň, ale už sa veľmi teším na piatok. Okrem toho básne, ktoré som do súťaže posielala sa po vyhodnotení objavia aj na blogu! :)

Prajem vám peknú nedeľu,
Elizabeth

Malý splnený sen

12. března 2015 v 19:37 | Elizabeth |  Občasník
Celý týždeň tu bolo ticho. Ani som nekomentovala, ani som nepísala. Bolo tu prázdno a tma. A cez deň bolo vidno len čiastočky prachu poletovať v slabom slnečnom svetle, ktoré sem presvitalo cez malý otvor nádeje, že sa sem niekto vráti...

Isteže tu bola nádej, že sa sem vrátim. Neopustila by som tento blog. Je fakt, že sa mi už príliš nepáči adresa, ale nechcem blog opustiť, napriek tomu.

Týždeň som tu nebola a trochu ma to mrzí, avšak neberiem to ako nejaký prehrešok. Netreba prispievať každý deň, aj keď by som možno rada. Ani neviem, čo bolo dôvodom tejto odmlky. Nápadov mám stále dostatok, len nebola chuť a... Však to poznáte, každý bloger okrem blogového života musí žiť aj ten reálny. Aj keď by sme radšej žili nejaký snový. Musíme vnímať aj realitu. Ja sa musím priznať, že som žila reálne. Už som sa naučila žiť v realite. Aj keď snílkom som samozrejme byť neprestala. Nie je deň, kedy by som nesnívala len tak s otvorenými očami. Vo vlastnom svete. Je to úžasný relax. A nemám rada, keď ma niekto vyruší. :D

Za týždeň, čo som tu nebola sa udiala jedna dokonale úžasná vec. Spomínala som to už aj na facebookovej stránke blogu, ale spomeniem to aj tu. Získala som tretie miesto v básnickej súťaži! Ak si pamätáte, spomínala som vám ju. No a tak som v utorok večer išla skontrolovať e-maily, že či mi náhodou niekto nepísal. A tam som našla pozvánku na vyhodnotenie s výsledkovou listinou. Keď som našla svoje meno, takmer som zabudla dýchať. Letela som za mamkou s notebookom a veľmi som sa tešila. Splnil sa mi tým totiž môj malý sen. Už predtým som sa snažila v súťažiach, no nikdy to nevyšlo. A vtedy som sa vzdávala. No teraz sa chcem zapojiť do ďalších súťaží. Takže v piatok 20. 3. cestujem do Púchova na vyhodnotenie a veľmi sa teším, pretože tam možno bude aj nejaký worshop. Bude to zaujímavé.

Ďalším malým snom je, že moje vlasy už pomaly dosiahli pása. Chýba možno ešte pár centimetrov, ale už to nie je tak veľa ako predtým, čiže si neskôr môžem odfajknúť predsavzatie, ktoré som si na začiatku roka dala.

Hrozne sa teším z toho výsledku súťaže, cítila som, že to vyjde a vyšlo to. Cítim sa v týchto dňoch úžasne, aj keď často unavene. Mám toho veľa, no skutočne sa cítim tak, ako nikdy predtým a som možno aj šťastná. Založila som si denníkový občasník. Cítim, že bude lepšie. Áno, život má tienisté stránky, ale ja mám pocit, že som schopná ich prekonať.

A tiež ma teší, že sa blíži jar. Je síce pravda, že sa nám teraz trochu ochladilo, ale už na budúci týždeň bude teplo. :) V utorok idem aj do Senice, tak len dúfam, že bude pekne.

Chcem vás tiež oboznámiť o tom, že prológ, prvá a druhá kapitola pripravovanej poviedky Tajomstvá sú už hotové, no ešte stále sa nedočkáte zverejnenia. Vravím si, že si dokončím isté resty na blogu a až potom. Hnevám sa ale na seba kvôli Hrejivej výzve, pretože ju nestihnem dokončiť. Pri tom, čo ma ešte čaká bude málo času. Keby sa dalo, chcela by som vo výzve pokračovať aj po termíne. Témy sa mi páčia a som schopná na ne niečo vymyslieť, len som akosi nestíhala.

A ešte k tomu vyhodnoteniu, ktoré bude dvadsiateho - po tom dni by som chcela napísať niečo ako hodnotiaci článok, ak tam bude aj ten workshop.

Ďalší článok sa tu objaví hádam cez víkend,
pekný večer praje
Elizabeth.

Gillian Flynnová - Stratené dievča

5. března 2015 v 19:27 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Stratene dievca (Gillian Flynnova)Autor: Gillian Flynnová
Názov: Stratené dievča
Originálny názov: Gone girl
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 408
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2013

Anotácia (martinus.sk)
Z MANŽELSTVA SA MÔŽE STAŤ NAOZAJSTNÝ ZABIJAK.
NAJVÄČŠÍ LITERÁRNY FENOMÉN ROKA 2012 - PREDANÝCH VIAC AKO DVA MILIÓNY VÝTLAČKOV!

Jedna z najvychvaľovanejších autoriek napínavých bestsellerov New York Times Gillian Flynnová doviedla toto tvrdenie do krajnosti. Román o totálne skrachovanom manželstve nepustíte z rúk, kým ho nedočítate. Denník Chicago Tribune vyhlásil, že táto kniha "vás vtiahne do deja a drží v moci ako čistá, ale nebezpečná droga." Jedovatá zmes duchaplnosti a lahodne mrazivého príbehu vytvárajú triler, ktorý vám trhá nervy a predovšetkým vás mätie každým zvratom svojho deja.

V jedno teplé letné ráno sa v severnom Carthage v Missouri chystajú Nick a Amy Dunnovci osláviť piate výročie svadby. Darčeky sú už takmer zabalené a stôl v reštaurácii rezervovaný, keď z prenajatého McMansion na rieke Mississippi zmizne Nickova inteligentná a krásna manželka. Manžel roka Nick chvíľu sníva o sklone a tvare Aminej hlavy, ale pasáže z jej denníka prezrádzajú, že toto perfekcionistické alfa dievča dokáže každého vyviesť z miery. Pod narastajúcim tlakom zo strany polície a médií - ako aj Aminých rodičov, ktorí svoju dcéru bezmedzne milujú - predvedie náš zlatý chlapec nekonečný rad klamstiev, podvodov a iných prejavov nevhodného správania. Nick je vyhýbavý a rozhodne krutý - ale naozaj zavraždil Amy?

Keď začnú Nicka navštevovať policajti, každý v meste rozmýšľa, či dobre pozná svojho milovaného partnera. S dvojčaťom Margo po boku Nick potvrdí svoju nevinu. Ale ak Nick nezabil svoju peknú ženu, kam sa podela? A čo bolo v striebornej darčekovej škatuli, ukrytej v zadnej časti spálňového šatníka?

Vďaka svojmu štýlu, ostrému ako britva, a značkovému psychologickému ponoru nám Gillian Flynnová ponúka dynamický, pekelne tajomný a duchaplný triler, ktorým posilňuje svoje postavenie jednej z najskvelejších spisovateliek.

O autorke
GILLIAN FLYNNOVÁ je autorkou bestselleru New York Times pod názvom Tmavé miesta (DarkGillian Flynnová Places), ktorý sa stal Obľúbenou knihou recenzentov New Yorker, Najlepším letným čítaním Weekend Today, Najlepšou knihou týždňa Publishers z roku 2009 a Obľúbeným beletristickým dielom Chicago Tribune; a román Ostré predmety, ktorý získal Dagger Award, bol nominovaný na cenu Edgar ako Najlepší románový debut, ako najlepšiu knihu ho vybrala Asociácia amerických kníhkupcov, cenou Objav roka ho odmenila spoločnosť Barnes & Noble. Flynnová pracovala ako publicistka a kritička pre Entertainment Weekly, jej práce boli preložené do dvadsiatich ôsmich jazykov. Žije v Chicagu s manželom a synom.

Kniha z môjho pohľadu
Čítala som niekoľko recenzií na túto knihu a stále som ju nikde nevedela nájsť. Až napokon sa objavila v nových knihách v knižnici a hoci je riadne hrubá, rozhodla som sa vziať si ju. A neoľutovala som.

Amy a Nick majú osláviť piate výročie svatby. Amy ako darček preferovala akési "hľadanie pokladov" a Nick na mnohé nevedl prísť. Ako manželia si prežili viacero vecí no na prvý pohľad sa zdá, že všetko klape tak, ako má a že ich vzťach je ešte stále plný lásky.

Alebo zdanie klame?

V deň toho piateho výročia Amy zrazu zmizne. Pohroma v dome poukazuje na únos. Začína sa dlhé vyšetrovanie, kto by mohol Amy uniesť. Nick prejavuje aktivitu pri hľadaní svojej ženy no napriek tomu hovorí polícii klamstvá. A lož má krátke nohy...

Postupom času sa podozrenie poriadne obráti na Nicka. No je skutočne páchateľ? Alebo len nevinná obeť? Nevinný nie je, ale myslím si, že obaja môžu tvrdiť, že sú obete toho druhého.

No Amy nám tiež pomáha objasňovať ako to všetko bolo prostredníctvom zápisov z jej denníka. Preto je jasné, že Nick nie je žiadne neviniatko, ale krutý človek. Ukáže sa skutočná pravda o ich manželstve. Pod krásnou škrupinkou ich manželstva sa ukrývala temnota.

Na to, že kniha bola dlhá a niekedy som skutočne nemala chuť pokračovať, ma kniha úplne zaskočila. Druhú polovicu som len hltala. Vypliešťala som oči, pretože som neverila tomu, čo sa skutočne deje. Už dávno som vedela, že nemôžeme dať len na zdanie. Pretože ten, kto vyzerá ako váš partner či priateľ môže byť krutý psychopat.

Ako som tak prevracala stránky, myslela som na to, čo môžem očakávať ďalej, čo ma zaskočí. A potom mi to vyrazilo dych, že som myslieť prestala. Kniha mala miestami dokonalú mrazivú atmosféru až mi skutočne behal mráz po chrbte.

Nemôžem povedať, že by ma kniha nudila. To nie. Len ja som bola lenivá čítať. Čiže tejto knihe nemám čo vytknúť, pretože bola tajomná, napínavá, trochu psychologická a skrátka dokonalá. Páči sa mi tiež autorkin štýl písania, ako som už niekde čítala, skutočne je ostrý ako britva. Knihy tohto žánru až tak často nečítam, ale v tomto prípade ma kniha príjemne prekvapila.

Na záver spomeniem, že od Gillian Flynnovej som si požičala aj Ostré predmety. :)

Moje hodnotenie:


Náhodný knižný projekt 4. deň

4. března 2015 v 16:47 | Elizabeth |  Náhodný knižný projekt
Zdravím,
dnes a aj zajtra sem zavítam najmä kvôli Náhodnému knižnému projektu, pretože by som ho chcela už splniť. Konečne som dočítala Stratené dievča, takže to si v tomto projekte rozoberieme zajtra. Dnes tu máme moju obľúbenú knihu - obľúbenú zbierku noviel, alebo poviedok.

Stephen King - 4 po pol noci 2 časť

Viem, že Kinga sme tu už mali, ale keďže moja malá knižnica je veľmi malá, tak je tu znovu. Mala som aj prvú časť týchto noviel, ale niekto si ju požičal a nevrátil. :( Vlastne prvá časť týchto noviel bola prvá kniha, ktorá ma naviedla na Kingovu tvorbu a som za to šťastná, pretože King je skrátka king. Ani menom ani tvorbou sa nezaprie.

- Náhodne otvor knihu na nejakej strane a napíš prvú vetu.
Aj Naomi sa predklonila dopredu. (Mám dojem, že mi to vždy vyjde na krátke vety. :D)

- Náhodou zalistuj v knihe napíš meno prvej postavy na korú narazíš.
Pop - muž za ktorým prišiel chlapec s fotoaparátom v prvej novele Záhadný pes.

- Náhodne si vyber jednu stránku a vypíš z nej 5 prídavných mien
Malé dievčatko, farebnú vreckovku, roztrasenou rukou, posledný obchod, obytná štvrť.

- Náhodne si vyber akúkoľvek vetu z knihy a napíš ju odzadu.
.ýnečármo oka ledes uľívhc niveK

- Náhodne skús poprehadzovať písmená v mene autora a vytvor tak nové meno.
Tak teraz trochu inak: Phenste Nikg. :)

Nuž tak to je hotový štvrtý deň, dúfam, že ste sa trochu pobavili. Zajtra by sa tu mal objaviť piaty - posledný - deň projektu a práve Stratené dievča. No a je možné, že sa ešte aj dnes objaví nejaký článok, ale nie je to isté. :) Uvidíme.

Okrem toho, dnes oslavujem sviatok - World Evanescence Day, takže mi tu spieva Amy. :) Zatiaľ sa majte,
Elizabeth

Múze

3. března 2015 v 16:12 | Elizabeth |  Poézia
Už je to veľmi dávno, čo som napísala báseň. Po "Bezcitnej" nastala dlhá odmlka čo sa týka básnenia. Venovala som sa všetkému možnému, čo mi šlo, len nie básne. A tak nejako som sa nespoznávala. Sto krát som si dávala otázku, či na písanie básní musím byť depresívna. Odpoveď však sami poznáte: nie. No aj tak to nešlo. Neudiali sa inšpiratívne veci a moja chyba je, že aj keď som nápad mala, prokrastinovala som. To je môj aktuálny problém. No potom som si uvedomila, že inšpiratívna vec sa predsa len akosi udiala aj proti mojej vôli: Múza odišla od básní. A tak to tu máte. Kratšia, ale aspoň nejaká. Dúfam, že sa mi do konca marca/března podarí dopísať básne na prianie, už dlho čakáte, viem.

Myslela som si, že keď sú tie jarné prázdniny budem schopná robiť aspoň niečo, no celé dni len prokrastinujem. :D Ale nie stále, včera sa mi náhodou podarilo napísať celú prvú kapitolu a začiatok druhej kapitoly novej poviedky Tajomstvá. Ešte vás však chcem držať v napätí a nedám ju sem hneď. Zvláštne, že teraz píšem viac poviedky ako básne. Pritom som bola viac básnický typ. A možno ešte som, len potrebujem inšpiráciu.

Už kecám dlho, viem. Nenechajte sa odradiť, prečítajte si po dlhom čase moju kratšiu báseň. :)

.::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------