Hra s Myšlienkami: prológ

10. února 2015 v 20:16 | Elizabeth
Zdravím!
Oukej, konečne tu mám prológ tejto staro novej poviedky. Viete, za som myslela na to, že je škoda poviedok, ktoré som zrušila preto, lebo som nemala inšpiráciu na to, aby som sa im venovala. Teraz som sa však poučila a nechávam tu poviedky, pretože človek nikdy nevie, kedy dostane nápad, ktorý sa práve hodí pre nejakú poviedku. :)
A preto tu je HsM. S novou grafikou a prerobená. Dúfam, že sa vám bude prológ páčiť, je síce kratší, ale prvá kapitola to potom vykompenzuje.

Prológ

Elizabeth stála pri okne a pozerala sa na polkruh mesiaca. Už ani nepočítala noci, keď nemohla zažmúriť oka, alebo ju nezburcovali nočné mory. Lomcovala ňou bolesť hlavy a samej seba sa pýtala, prečo práve ona. Cítila bodavú bolesť a dúfala, že sa čoskoro rozvidnie.

Noc bola chladná, no Elizabeth si aj tak nechávala otvorené okno. Vietor sa pohrával s belasými závesmi, ktoré vo svetle mesiace vyzerali skôr ako strieborné. Hoci nerada bdela tak dlho, trávila čas pozorovaním mesiaca a hviezd. Priťahovalo ju to nekonečno. Tisíce hviezd žiariacich tak nádherne a tvoriacich súhvezdia. Často sa pristihla, že uvažuje nad tým, koľko neprebádaných zákutí má vesmír. A ako rada by ich sama prebádala. Rada pri týchto prebdených nociach myslela na to, aké by to bolo mať nejaké zvláštne schopnosti, ktoré nikto na zemi nemá.


Stála tam vo svojej červeno-bielej pyžame a započúvala sa do šepotu vetra. Nielenže rada pozerala v noci na hviezdy a mesiac, noc ju inšpirovala. Rada o noci písala básne. A ľudia ju za to obdivovali.

Mala však zvláštne detstvo. Keď mala sedem rokov, jej adoptívni rodičia ju chceli odviesť na detskú psychiatriu, pretože Elizabeth niekedy vravela, že počuje hlasy. Nikto jej však neveril, mysleli si, že je blázon. Napokon tam strávila niekoľko týždňov. Nerada na toto obdobie spomínala. Boli to veľmi pochmúrne časy.

A bola by zavretá na psychiatrii až dodnes, keby napokon nepovedala, že hlasy prestala počuť. Nebola to však vôbec pravda. Počula ich stále, no naučila sa s tým žiť. Možno preto ju tak často bolievala hlava a nemohla spávať. Jej adoptívni rodičia však všetky tieto veci ignorovali a nazývali ich len nepodstatnými malichernosťami pubertálneho dievčaťa.

Elizabeth vedela, že jej skutoční rodičia, ktorí zomreli dva roky po jej narodení pri autonehode, by takí neboli. Videla na fotkách svoju matku a v jej tvári sa zračila čistá láska, záujem a dobrotivosť. Často pozerala na ich spoločné fotografie a smútila, pretože tak náhle odišli. Jej detstvo by hádam nebolo také pochmúrne ako s adoptívnymi rodičmi. Mark a Kate Rothovci neboli až takí zlí, ale boli povrchní a pozerali skôr na seba a pretože nikdy nebrali ohľad na názor Elizabeth.

Elizabeth sa snažila zbaviť myšlienok na minulosť a na týždne strávené za zamrežovanými oknami na psychiatrii. Hlasy, boli teraz mĺkve a ona sa znovu zahľadela na polkruhovitý striebristý mesiac, ktorý sa jej odrážal v modrých očiach. Z okna mala výhľad na malú záhradu za domom a okno bolo k západu, takže sa vždy rada pozerala na západ slnka.
V záhrade sa však mihol tieň. Elizabeth hneď zaostrila a vyľakala sa. Otvorila okno a neustále pozerala na tieň. Mužská silueta sa pomaly pohybovala a občas sa zdalo, že pozerá priamo na Elizabeth.

Hneď si bežala vziať kabát, že sa pozrie, kto je v ich záhrade. Bola celkom vydesená, pretože nezaznel ani alarm, ktorý mali Rothovci namontovaný. A to bolo to najzvláštnejšie.

Keď sa však znovu pozrela z otvoreného okna, silueta bola preč. Elizabeth trochu dúfala, že zažije dobrodružstvo, no namiesto toho si sklamane vyzliekla kabát a vkĺzla do postele.
Ani si neuvedomovala, aká bola unavená. Hneď zaspala.

Ráno by prisahala, že celé to bol len jeden z jej nelogických snov.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lenci Lenci | Web | 10. února 2015 v 20:55 | Reagovat

Zatvorila by som okno a schovala sa pod paplon a nie že ísť zisťovať kto to je :D no som zvedavá na pokračovanie :)

2 Bunney Bunney | E-mail | Web | 10. února 2015 v 22:08 | Reagovat

Opět skvěle napsané dílo, i když jen začátek, ovšem už teď se nemohu dočkat pokračování :) Ps. snad už kvůli mě si pospíšíš :P

3 Casion Casion | Web | 11. února 2015 v 9:30 | Reagovat

Krásny začiatok, výborne vykreslená atmosféra, pekné opisy a je v tom aj záhada, už sa teším na pokračovanie :-)

4 Dorka Jeseňská Dorka Jeseňská | E-mail | Web | 11. února 2015 v 15:02 | Reagovat

Naozaj je to vo svojej červeno bielej pyžame? Nehovorí sa to skôr: vo svojom červeno bielom pyžame? Nie som si istá, preto sa pýtam a je dosť možné aj to, že je to hovadina.
Nuž čo dodať, predo mnou to už bolo dostatočne dobre vystihnuté. Tie opisy sa mi naozaj páčia a túto  kapitolovku, na rozdiel od ostatných aspoň budem môcť sledovať od začiatku. No vážne sa chystám vyhraniť si jeden večer na dočítanie ostatných príbehov, ktoré som na čas prestala sledovať. Vážne, vážne. :)
Plus ten banner je tiež super. Raz si ťa možno (ak niečo zosmolím) najmem na výrobu bannerov, takže aký je tvoj cenník :D

5 Elizabeth Elizabeth | Web | 11. února 2015 v 15:26 | Reagovat

[2]: Prvú kapitolku už mám, je len otázka času, kedy sa tu objaví. :)

[4]: V knihách som sa dosiaľ stretla s "v tej pyžame". Nemám žiadny cenník, budem rada, ak ti budem môcť vytvoriť banner. :)

6 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 17. února 2015 v 11:27 | Reagovat

Ahoj, všimla som si tú vašu dilemu pyžama/pyžamo a obe podoby sú správne, aj keď sa priznám, že "pyžama" som zatiaľ v žiadnej knihe nevidela a znie mi to trochu čudne, ale slovenčina je jeden veľký guláš, tu už pomaly nikto nevie, čo je správne, takže škoda niečo riešiť, aj tak si píše každý, ako sa mu chce.  
Prečítala som si tvoj prológ a píšeš veľmi dobre, vyššie spomínali, že vieš vykresliť atmosféru a tiež si vo mne záverom vzbudila zvedavosť ohľadom prvej kapitoly, no dúfam, že sa nenaštveš, mám zopár pripomienok.
Neušlo mi napríklad, že si dosť často spomínala "mesiac". V prvých troch odsekoch je v každom jednom a ešte sa znovu spomína tam ďalej. Chápem, že je krásny a ligotavý a čo ja viem čo ešte, ale stačí to podľa mňa napísať raz, aby si sa zbytočne neopakovala.
Tiež píšeš, že rodičia ju chceli odviezť na psychiatriu... to slovo chcieť vo mne evokuje skôr, že ju tam chceli odviezť, ale z nejakého dôvodu to nespravili. Lenže ona tam bola, takže to "chcieť" by som tam nedávala. No to je skôr len chytanie za slovíčka :) Prepáč, niekedy som hrozný detailista.
Už len posledná otázka... oni majú v záhrade alarm? Stretla som sa s alarmom v dome, ale v záhrade ešte nie. Možno keby tam mali nejaké cennosti, ale zase ak by tadiaľ náhodou pobehovala nejaká mačka či iná zver, nezačal by sa stále spúšťať? 8-)

7 Elizabeth Elizabeth | Web | 18. února 2015 v 17:45 | Reagovat

Ďakujem. :) No myslela som to ako zabezpečenie, neviem. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------