Hra s Myšlienkami: 1. kapitola

11. února 2015 v 18:22 | Elizabeth
Zdravím vás,
streda tohto týždňa je môj, zdá sa, lenivý deň. Včera som však veľmi lenivá nebola a tak som stihla napísať prvú kapitolu HsM. Keďže som sa vás na FB pýtala, či chcete dnes tento článok, keďže pustiť sa do plnenia zadania Hrejivej výzvy sa mi nechcelo, tak vám prinášam prvú kapitolu. Dúfam, že sa vám bude páčiť a zároveň vám ďakujem za komentáre k prológu a dúfam, že budete komentovať aj teraz. :)

1. kapitola

Elizabeth sedela vo svojej lavici a hlavu si držala v dlaniach. Tak veľmi ju bolela, že nedokázala myslieť na nič iné. Len tie hlasy. Kopa hlasov, každý hovoril niečo iné, prekrikovali sa, akoby všetky kričali na ňu. Hovorili o nezmysloch, ktorým Elizabeth vôbec nerozumela. Unavene si pretierala oči.

"Eliz, ahoj!" Zavolala na ňu jej kamarátka Lucy. Elizabeth si všimla, ako k nej kráča s úsmevom. Na lícach sa jej vytvorili jemné jamky. Lucy bola veľmi milá a príjemná, hneď si ju Elizabeth obľúbila. Mala krásne hnedé oči, ktoré na slnku vyzerali ako zlaté. Mala tiež hnedé vlasy po lopatky. Bola veľmi krásna.
"Ahoj, Lucy." Odpovedala Elizabeth trochu unavene. Lucy si prisadla a položila knihy zo svojej náruče na lavicu.
"Čo je s tebou?" Spýtala sa ustarostene. Elizabeth ani nemusela odpovedať. Uhladila si svoje čierne vlasy siahajúce po pás a zahľadela sa do diaľky. Lucy sa na ňu pozorne zahľadela. "Zase si prebdela celú noc?"
Elizabeth mlčky prikývla. Trieda sa práve začala plniť, keď zazvonilo. Lucy to však nebránilo v rozhovore. "To nie je dobré. Mala by si viac spať, však takto nemôžeš normálne fungovať."
"Veď fungujem," namietla Elizabeth, keď do triedy vošla profesorka angličtiny. A k hlasom sa pridali ďalšie. Bodavá bolesť hlavy sa čoraz viac zhoršovala. Hluk v triede, ktorý sa zmenil na takmer hrobové ticho ju zabolel.


Počas hodiny Elizabeth napísala Lucy lístok.

Lucy, v noci som u nás niekoho videla.

Lucy si ho mlčky prečítala a odpísala. Často si takto písali najmä pretože angličtinárka neznášala, keď ju pri výklade rušil aj čo najmenší šepot.

Vážne? A koho?

Neviem, v záhrade sa mihol nejaký tieň chlapa. A keď som tam chcela ísť, bol fuč.

Lucy na lístok pozrela nechápavo.

Tieň? Si si istá, že sa ti to nesnívalo, alebo že to nebol len prelud?

Elizabeth však zabudla na to, že nesmie rozprávať a rozhorčená nad tým, že ju Lucy spochybňuje, zašepkala: "Na sto percent!"
"Elizabeth Rothová! Ticho, lebo pôjdete k tabuli." Zahriakla ju angličtinárka. Eliz sklopila pohľad a znovu napísala na lístok.

Prebdela som trištvrte noci, myslíš, že by sa mi to snívalo? A nemám predsa halucinácie, aby to bol prelud.

A čo tvoje hlasy? Načarbala rýchlo Lucy.

Je to zlé, ale nie je to to isté, ako nejaký prelud.

Na to Lucy už len znepokojene pokrútila hlavou a zvyšok hodiny si už nedopisovali. Obe sa snažili venovať sa hodine.

Elizabeth kráčala po chodbe z bufetu. A keď chcela zahnúť za roh, na tichej chodbe počula rozhovor.
"Už je na tom pomerne zle, mali by sme jej to povedať, aby to začala kontrolovať a rozvíjať," začula hovoriť Lucy. Elizabeth síce vedela, že nie je slušné počúvať cudzie rozhovory, ale mala pocit, že Lucy sa s niekým rozpráva práve o nej.
Druhý hlas povedal: "Možno máš pravdu, Lucy. Je ten správny čas. Elizabeth by sa mohla potom len viac trápiť a oslabilo by ju to."
Napokon zostalo ticho. Druhá osoba akoby premýšľala. Napokon sa ozvalo povzdychnutie. "Dobre, zájdem za Charliem, dám ti vedieť."
Vtedy sa rozhovor ukončil, pretože po chodbe sa náhlilo niekoľko dievčat prichádzajúcich z obedu. Lucy a aj dievča, ktoré vravelo že za kýmsi zájde, sa rozišli a Lucy kráčala smerom, kde stála Elizabeth. Skryla sa do tieňa, ale to jej nepomohlo.

"Ach, Eliz, ako dlho si tu?" Spýtala sa Lucy prekvapene. Aj Elizabeth mala prekvapený výraz, pretože vôbec nechápala tomu, o čom sa práve rozprávali. Chcela vedieť to, čo by vraj vedieť mala. No zároveň sa toho zistenia bála, pretože nemohla vedieť, čo sa deje. Teraz však začala cítiť, že Lucy jej niečo tají a zrejme to tajila celkom dlhý čas. Zaujímalo ju tiež, kto bolo to druhé dievča. Nikdy ho tu na škole nevidela a ako je možné, že pozná to tajomstvo. Súvisí to aj s ňou.
Kým Lucy stála pred ňou a spýtavo na ňu hľadela hnedými, trochu zúfalými očami, Elizabeth sa snažila nájsť odpovede, aj keď ničomu nerozumela. "Elizabeth!"
"Prepáč, čo si sa pýtala?"
"Ako dlho si tu?"
"No... ja..." Elizabeth nevedela čo má povedať a ako. "Počula som toho celkom dosť."
"Ach, dokelu." Zanadávala Lucy.
"Ale ničomu z toho nerozumiem."
"Dobre, všetko ti vysvetlíme, ale musíme odísť." Povedala nakoniec Lucy a schmatla ju za ruku, pretože sa blížila ďalšia hodina.

Po škole sa spolu vydali cez park a vietor im rozfúkaval vlasy. Elizabeth nevedela kam ju Lucy vedie, ale dôverovala jej. Dúfala, že konečne zistí, čo jej tají.
"Kam vlastne ideme?" Spýtala sa po desiatich minútach cesty Elizabeth.
"Už sme tam." Lucy zastala. Stáli na zelenom trávniku posiatom farebnými listami zo stromov pred domom, ktorý vyzeral úžasne. Steny boli natreté krémovou bielou a celú záhradu lemoval drevený plôtik. Strecha bola jasná, červená a z komína sa dymilo. Okná boli veľké a na pravej strane od vchodu bolo veľké francúzske okno. Šli sme bližšie ku dverám, ktoré boli hnedé a veľké.

Lucy tri krát zaklopala. Po chvíli sa vo dverách zjavilo dievča, ktoré sa rozprávalo s Lucy na chodbe. "Ahojte, Lucy, Elizabeth."
"Ahoj, Clara. Môžeme?" Spýtala sa Lucy.
"Jasné, poďte ďalej."
Vkročili do domu. Elizabeth sa rozhliadala na všetky strany a obdivovala krásu a luxus, akým je dom zariadený. Clara ich cez halu viedla do obývačky.
Na čiernej koženej sedačke sedel muž, oblečený v džínsoch a tyrkysovom tričku. Na tvári bol jemne zarastený a mal krátke hnedé vlasy o niečo tmavšie, ako Lucyine - asi gaštanové. Keď nás zbadal vo dverách, usmial sa.
"Vitaj u nás, Elizabeth. Som Charlie." Podal jej ruku. Elizabeth stále nevychádzala z údivu. Stisk ruky mu opätovala, aj keď trochu nesmelo. "Ahoj Lucy."
"Zdravím," pozdravila Elizabeth. Lucy len prikývla. Charlie pozval ich obe pozval sadnúť a s nimi sa posadila aj Clara.

Elizabeth si prehodila vlasy cez rameno a čakala, čo sa bude diať. Do miestnosti prenikalo jasné slnečné svetlo a celá obývačka tak pôsobila ešte luxusnejšie. Tmavá drevená podlaha sa krásne leskla a nábytok sa k nej perfektne hodil. Nebolo ho tu ani mnoho - len pár skriniek, police s veľkou knižnicou, televízor a ten krásny gauč so stolíkom. Stena bola natretá príjemnou marhuľovou.
"Tak," začal Charlie. "Je čas, aby som ti povedal, kým skutočne si a prečo sa dejú veci, ktoré si nevieš vysvetliť."
"Aké veci?" Zvedavo sa spýtala Elizabeth.
"Napríklad hlasy, ktoré počuješ, alebo bolesť hlavy."
"Značí to... kým som?"
"Áno."

Po chvíli ticha sa spýtala: "A... kto teda som?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 11. února 2015 v 18:38 | Reagovat

Ale ale zaujímavé :D V prvom rade ma prekvapilo, že sa o tých hlasoch niekomu zverila, najmä, keď jej adoptívny rodičia zareagovali tak ako zareagovali. Som zvedavá aké veľké odhalenie príde :-)

2 Batty Amnesia Batty Amnesia | 13. února 2015 v 18:57 | Reagovat

Mne sa strašne páči ten banner. Je tak creepy a to ja milujem.

Ak by si mala záujem, keďže si Slovenka na mojom blogu prebieha súťaž o poukážky do kníhkupectiev Panta Rhei.
http://battyamnesia.blogspot.sk/2015/02/vyhraj-nakup-v-panta-rhei.html

3 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 17. února 2015 v 12:03 | Reagovat

Tak, prečítala som si už aj prvú kapitolu a z tvojho písania sa dá cítiť, že si príbeh a jeho vývoj užívaš, vieš dobre vyvolať v čitateľovi pocity a hlavne zvedavosť, ktorá predstavuje asi najsilnejšiu stránku textu - keby si mala vydanú knihu, povedala by som, že je to dobrý autorský ťah na udržanie čitateľovej pozornosti.
Lenže pri prvej kapitole sa už oveľa viac dajú zachytiť nedostatky ako pri prológu a tvoj príbeh by potreboval ešte dosť veľa úprav. Všimla som si, že máš veľmi dobrú gramatiku, čo sa o väčšine autorov, ktorí píšu na internete poviedky, povedať nedá, ale nevieš napríklad používať priamu reč. Často počujem názory typu: "gramatika nie je dôležitá, ide predsa o príbeh", ale to nie je pravda, a pokiaľ tvoje texty čítajú detailisti a autori ako ja, ktorí sa musia vo všetkom rýpať, pretože im to nedá spať, veľmi by si asi nepochodila. Ale to platí iba v prípade, že sa chceš v písaní stále zlepšovať, ak to berieš len ako koníček na zabitie nudy, potom si zvyšok komentu nevšímaj.

- "nechápem tomu" je nespisovne, používa sa "nerozumiem tomu" alebo "nechápem to"
- ešte raz by som si skontrolovala čiarky
- priama reč: uvádzacie vety typu: odpovedal, spýtal sa, poznamenal, skonštatoval, zvolal, zanadával, sa po priamej reči píšu vždy malým písmenom a v priamej reči nie je bodka, ale čiarka.
- pri dvoch častiach príbehu som si všimla, že si prudko skočila z jedného odseku do druhého, a pokiaľ to tak bolo naschvál, pridala by som nejaké výrazné grafické oddelenie (tri hviezdičky, prvé dve slová novej časti textu veľkými písmenami alebo väčšia medzera), lebo potom to pôsobí, že nevieš plynulo prechádzať z jedného miesta na druhé a namiesto toho, aby si mala text ucelený, pôsobí skôr "kostrbato"
- tiež by som si skontrolovala slovosled, v tomto bode je ideálne, keď si po sebe veci nahlas prečítaš, tak ľahšie zachytíš, kde to škrípe (nesprávny slovosled brzdí čítanie) - Lucy na lístok pozrela nechápavo. (Lucy nechápavo pozrela na lístok.)
Ak ide o dej, prvá kapitola by sa mala zväčša niesť v duchu spoznávania sa s hlavnými postavami, s ich myšlienkami či správaním, s kratším opisom sociálneho zázemia a pod... Nemám dojem, že by som o hlavnej hrdinke zistila niečo podstatné okrem toho, že počuje hlasy. Celkovo ku mne tvoj nápad zatiaľ vysiela zmiešané signály. Asi by som tomu dala nejaký čas a pouvažovala o cieli príbehu, o úlohe každej postavy a o tom, ako sa k vybranému cieľu hrdinka dopracuje. Alebo v tom druhom prípade by som písala ďalej a keby som to mala dokončené, spravila by som mega veľké úpravy a poriadnu škrtačku. V príbehu musí každé slovo zohrávať nejakú úlohu, ak nie, je to len vata na zakrytie hluchých miest a vyvoláva v čitateľovi pocit, že autor svoj príbeh nedomyslel.

4 Elizabeth Elizabeth | Web | 18. února 2015 v 17:42 | Reagovat

[3]: Ďakujem za názor. Viem, že moje písanie poviedok má ešte mnoho chýb, ale stále sa snažím zlepšovať. :)

5 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 18. února 2015 v 18:02 | Reagovat

[4]: Tak držím palce :)

6 Charlie Charlie | E-mail | Web | 23. února 2015 v 17:54 | Reagovat

Som... slávny. Ale tyrkysovú príliš nemusím :D  :D
Už si inač na to spomínam, ale aj tak neviem, čo bude ďalej. Možno som to vtedy ďalej nečítal

[3]: V podstate jej občas korektora robím aj ja, ale teraz si to zvládla bravúrne ty. Ja som iba chcel napríklad poznamenať, že starú poviedku si mala aasi v "Ich" forme a túto máš v "Er" forme, čiže dve vetičky boli v "ja" rozprávaní.
Inač sa stotožňujem s názorom Lyn von Nightlight, myslím, že si túto osobu najmem ako korektora mojej knihy 8-)

7 Charlie Charlie | E-mail | Web | 23. února 2015 v 17:55 | Reagovat

Som to tiež mohol trošku oddeliť ten skok od korektúry a potom o poviedke som sa prihováral Elizabeth, pardon za zliaty text, neuvedomil som si to.

8 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 23. února 2015 v 18:35 | Reagovat

[7]: Óooo, ďakujem, som poctená :D dúfam, že podobný názor budú mať aj iní autori, keď sa vyučím za editorku :D to aby som potom mala čo opravovať. :D

9 Charlie Charlie | E-mail | Web | 23. února 2015 v 19:38 | Reagovat

[8]: neboj sa, najskôr opravíš moje veci, potom ťa vychválim po svete a budú si ťa najímať 8-) všetko mám premyslené. Vymyslel som ti novú živnosť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------