7. On a ona sa zrazili v knižnici

5. února 2015 v 18:51 | Elizabeth
Plním ďalšiu tému Hřejivej výzvy. Tento krát trochu romantická, no pevne verím, že sa vám to nebude zdať príliš... gýčové. Tak nech sa vám hlavne páči.
Christina mlčky kráčala okolo políc s knihami a uvažovala o tom, ktorú z lákavých kníh si vyberie. Knihy milovala nadovšetko a keby neexistovali knižnice, zrejme by neexistovala ani ona. Aspoň tak to sama tvrdila. Knižnicu milovala tak ako knihy. Bol tu pokoj, nik tu nekričal, nik sa príliš nahlas nerozprával. Bolo počuť len vysúvanie a zasúvanie kníh do políc, alebo zašuchotanie stránok pri čítaní.

Bol podvečer a o tomto čase sa mala Christina vrátiť domov zo školy. No ona sa tam nechcela vrátiť, pretože tam panovala príliš napätá a nepokojná atmosféra a tak radšej trávila čas tu, v knižnici.

Idúc tak okolo políc s nápismi rôznych žánrov zabočila do žánru fantasy. Milovala fantasy. Pohľadom prechádzala knihy poukladané v polici a čítala mená autorov a názvy kníh. Keď sa jej názov pozdával, knihu vytiahla a prezrela si ju. Takto vytiahla päť knih a rozhodla sa, že si z každej čosi prečíta, kým si ich požičia.

Vykročila teda k veľkému hnedému stolu uprostred knižnice a vybrala si miesto v rohu pod lampičkou. Bolo to jej obľúbené miesto. Položila knihy na stôl a uhladila si svoj dlhy zapletený vrkoč. V knižnici síce nebolo veľa ľudí, ale vždy radšej sedávala takto v úzadí. Nerada na seba pútala pozornosť.

Začítala sa do jednej z kníh, keď si oproti nej prisadol nejaký neznámy chlapec. Mal čierne voasy, dokonalé a hlboké zelené oči. Pred sebou mal niekoľko fantasy kníh a nejakú poéziu. Christina sa naňho po očku pozerala spoza knihy. Keď sa pozrel jej smerom, sklopila pohľad a znovu sa začítala.

Niekto kto má rád fantasy a poéziu? Netušila som, že niekto taký ešte existuje. Pomyslela si Christina čítajúc prvú stránku knihy. Nikdy predtým niekoho takého nestretla a bola by to dobrá šanca zoznámiť sa. Ale... keby sa len tak nehanbila...!

Kým čítala knihy, chlapec stále sedel oproti nej, dokonca by prisahala, že na ňu občas pozeral. Keď však vstala a rozhodla sa požičať si tie knihy, chlapec sa zdvihol tiež. Vtedy Christina zneistela. Chlapec však kráčal iným smerom.

Trochu sklamaná kráčala k pultu. Dúfala, že im osud spletie cesty a zoznámia sa. Ale ona sa sama bála niečo povedať. Napokon, možno sa ani nepozeral na ňu. Možno sa pozeral na niečo iné. Ktovie. Chlapec sa však zrazu zjavil pred ňou, celou rýchlosťou do nej vrazil a knihy, ktoré on aj ona niesli v rukách spadli na zem a celkom sa premiešali. Christina pod náporom rýchlosti, akou do nej chlapec vrazil, spadla na zem.

"Ach, mrzí ma to. Nedívam sa pred seba." Podával jej ruku, aby jej pomohol vstať. Christina neisto jeho pomoc prijala a postavila sa na nohy.
"Je... je to v poriadku. Vážne." Pozrela na knihy, ktoré sa im rozsypali, Zdvihla jednu z kníh. "Čítaš poéziu? No... Bukowski je fajn. Tiež rada čítam jeho poéziu."
"Vážne?" Prekvapene na ňu pozrel. "Nepoznám nikoho, kto číta takúto poéziu."
Christina sa usmiala. "A ja nikoho, kto číta tieto fantasy."

Spoločne pozbierali svoje knihy a odišli spolu stále sa rozprávajúc o literatúre, ktorú majú obaja radi. Ani jeden z nich by neveril, že so seba vrazia a stane sa v ich životoch niečo, čo ich celkom zmení. Christina zistí, že aj zázraky sa stávajú a chlapec, ktorý sa mimochodom volá Andrew, pochopil, že krásu môže nájsť nielen vo fantasy svete, ale aj v raealite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 6. února 2015 v 14:44 | Reagovat

Nádherné, je super, že ich spoločná záľuba v čítaní zviedla dohromady :-)

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 6. února 2015 v 15:25 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :)

3 DorkaJ. DorkaJ. | E-mail | Web | 6. února 2015 v 18:19 | Reagovat

Romantická poviedka, tu? Dúfam, že to nezvestuje koniec sveta, keď sa môže stať doslova čokoľvek. :-)
No dobre, teraz už vážne. Je to zvláštne, no toto je asi prvá taká poviedka, ktorá vznikla na základe výzvy, čo sa mi naozaj páčila. Väčšinou sa totiž stretávam s takými, ktoré pôsobia skôr akoby boli vytvorené viac nasilu, než z radosti písania :-?
Z druhej strany nespomínam si, že by som u teba bola čítala poviedku inšpirovanú výzvou. No skôr než by som vytvorila menší sloh, ešte podotknem, že sa mi to skutočne páčilo. Aj keď mi Andrew príde nereálny. Teda ak sa zamyslím nad svojimi mužskými známosťami, tak celkom určite je to tak. :-)

4 Elizabeth Elizabeth | Web | 7. února 2015 v 16:14 | Reagovat

[3]: Veď práve, že aj pre mňa je Adrew nereálny. Je len v mojej mysli.

5 Dorka Jeseňská Dorka Jeseňská | E-mail | Web | 11. února 2015 v 14:50 | Reagovat

No áno. Kiež by niekto taký naozaj existoval. Prípadne kiežby sme sa my ženy poučili a neposielali "dobrákov" do....niekam. :D Teda pokiaľ ešte platí, že dobrých považujeme za kamarátov a chceme tých z nečistými úmyslami. To bolo posledné tvrdenie opačného pohlavia, ktoré sa ku mne dostalo. Nuž, Andrew, ne Andrew, takého by som rada stretla. Asi si vymyslím podobnú postavu a v nejakej poviedke sa s ňou stretnem. Ejha tuším si mi dala inšpiráciu. Si fakt inšpiratívna osôbka. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------