Leden 2015

6. Jak se mohla událost včerejšího dne vyvinout jinak

31. ledna 2015 v 15:53 | Elizabeth
A tak som s touto výzvou opäť pohla. Dúfam, že stihnem termín, čo je o dva mesiace a ja som pri šiestej téme. Viem, som lajdák, čo už. :D No rada by som tento projekt dokončila. A to sa chcem zapojiť do ďalšieho projektu. Okrem toho poviedka je z väčšej časti fiktívna, len cesta vlakom a snenie je pravdivé. :)

Snenie vo vlaku

Vonku husto snežilo a ja som sedela vo vlaku pozerajúc na biele stromy prehýbajúce sa pod nátlakom vetra a tiahou snehu. Myslela som práve na to, ako dlho tu takto nesnežilo a pomaly som sa ponárala do svojho obvyklého snenia. S otvorenými očami som sa ponárala do svojej pestrej fantázie. Ocitla som sa v zimnej krajine, ale nie v krajine topiaceho sa snehu a mokrých ciest. Sneh bol belasý, príjemný a chladivý. Tam som si pripadala ako snehová kráľovná.

Kráčala som po snehu v šatách takých ako sneh. Trblietavých a celkom bielych. Na vrchu korzetu ma na koži príjemne hladila biela kožušinka. Napriek tomu, že šaty boli len na kožušinových ramienkach a nemala som na sebe nič iné, nebola mi zima. Sama som ňou bola. Dokázala som sa stať snehovou vločkou, ktoré okolo mňa poletúvali. Tento svet bol tak dokonalý, že som sa s ním stotožnila a hovorila som si, že ho nikdy neopustím.

Práve keď som vzlietla, dotýkala sa vločiek a na perách mi hral spokojný úsmev zasneného človeka, som spadla opäť na zem, teda skôr na sedadlo vo vlaku. Vlak práve zastal na poslednej zastávke. A ja som mala vystúpiť na predposlednej.

Dvere vlaku sa otvorili a mne nezostávalo nič iné než vystúpiť a hľadať spoj späť. Mesto, v ktorom som vystúpila som dosiaľ nepoznala a v živote som tam nebola. Stanica bola prázdna a sneh sa miešal s dažďom. Keď som prišla do staničnej budovy, našla som spätný spoj, ale až o dve hodiny.

Bola som na seba veľmi nahnevaná, pretože keby som sa nezasnívala, bola by som vystúpila tam, kde mám.

Zatiaľ čo sa vonku stmievalo, zmocnil sa ma hlad. Keď som však zbadala, ako sa ku mne blíži tmavá postava, hlad ma hneď prešiel. Muž sa ku mne blížil a ja som zrazu nevedela čo robiť. Nemala som kam ujsť, pretože som mesto nepoznala. Dokázala som len rýchlo vybehnúť z budovy a čakať, čo sa bude diať. Bála som sa, pretože muž bol strašidelný a vyzeral, že nemá dobré úmysly.

Postava však za mnou šla ďalej. Bežala som cez perón a pozerala na hodinky v nádeji, že už ubehli dve hodiny. Našťastie ručička sa blížila k času, kedy mal vlak prísť. Bežala som na perón, kde som mala nastúpiť a dúfala, že vlak čoskoro príde. Tmavá postava sa zatiaľ blížila a blížil sa aj vlak. Prosila som, dúfala som, aby som pred ním stihla ujsť a on nenastúpil tiež.

Moje prosby boli vyslišané. Hneď ako cestujúci zvnútra vlaku otvoril dvere nastúpila som. "Hej, slečna, nebolo by slušné najprv nechať vystúpiť ľudí?" Zavolala na mňa jedna staršia pani.

Bolo, ale nie ak sa bojíte, pomyslela som si.

Ako sa efektívne učiť, podľa slečny Elizabeth

28. ledna 2015 v 20:08 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Známky sú síce už asi pouzatvárané, ale štvrtákov čakajú maturity. A tak mi v hlave zasvietil nápad. Spísať pár tipov ako sa efektívne učiť podľa slečny Elizabeth. Niekto sa snaží čosi naučiť, ale nevie ako na to tak, aby si z toho na druhý deň niečo zapamätal a aby nedostal pred tabuľou či pri teste takzvané okno. Možno sa vám tieto tipy nebudú zdať originálne, ale sú zaručene účinné. Takže zostáva už len otázka: chcete sa niečo naučiť? Ak áno, čítajte ďalej.

Prepisovanie

Prepisovanie je veľmi účinný spôsob ako sa toho viac naučiť než len obyčajným čítaním. Vezmite si poznámky, alebo knihu z ktorej sa máte učiť, a prepisujte si to. Je fakt, že tým prepisovaním sa vám to vrýva viac do pamäte a na druhý deň si toho zapamätáte viac. No nezabúdajte si to po takom starostlivom prepísaní ešte raz-dva krát prečítať. Tak len získané vedomosti upevníte a zostanú svami dokonca aj dlhšie než len do zajtrajšieho testu. Tiež je pri prepisovaní rozlišovať farby a to, čo je pre vás dôležité. To čo je najdôležitejšie si pekne krásne zvýraznite, aby ste si to všimli a zapamätali.

Hlasné čítanie

Tiež dobrým postupom ako sa niečo naučiť je nahlas si čítať to, čo sa musíte naučiť. Ako si to vysvetľujem? Ak si čítate potichu, nechávate prúdiť myšlienky a tie myšlienky vás môžu často vyrušovať, najmä ak napríklad riešite ďalšie problémy nie len školu. Ale ak si čítate učivo nahlas, sústredíte sa na svoje čítanie, na to, čo hovoríte a na to, čo je v texte. Aspoň u mňa to takto funguje. Často krát som sa takto učila a väčšinou mi to dopadlo dosť dobre. Čiže verím tomu, že aj toto je dobrý spôsob ako sa učiť.

Vysvetľovanie

Je dobré si učivo vysvetľovať. Niečo si prečítajte a uisťujte sa, či tomu chápete správne. Vysvetlite si to na príklade z praxe. Pokiaľ vás obchádza schopnosť vysvetliť si nejaké veci v nejakom predmete, na ktorý sa učíte, skúste požiadať niekoho iného, o kom si myslíte, že by vám to dokázal vysvetliť. Toto fungovalo mne ešte na základnej čo sa týka matematiky, chémie, alebo fyziky, no dajú sa tak učiť aj iné predmety, napríklad u mňa teraz psychológia, ale psychológii rozumiem dosť dobre, takže tento spôsob až tak často nevyužívam.

Rušivé elementy

Nenechajte nič aby vás pri učení rušilo. Vypnite televízor, facebook, zavrite sa do izby a praktikujte predtýmto uvedené body. Pretože pokiaľ vás niečo vyrušuje a púta vašu pozornosť, nedokážee sa dobre naučiť. Skrátka chvíľu si dajte pauzu a skutočne sa učte, ak je pre vás známka dôležitá.

Počúvať na hodine

Viem, nie každý a vždy dáva na hodine pozor. Aj ja sa občas v myšlienkach niekde zatúlam do svojej fantázie. Ale počúvať na hodinách a následné učenie môže len pomôcť k tomu, aby ste písomku, test, či skúšanie pred tabuľou zvládli na výbornú, alebo apoň dobrú známku. Som si však vedomá toho, že človek na hodine dáva pozor aj podľa toho či ho predmet a daná látka baví. Ak to človeka nebaví, tak sa ťažko prinúti dávať pozor, ale ak vás to čo i len trochu zaujíma a chcete sa niečo naučiť, tak toto je ten správny spôsob.


A teraz otázky na vás. :)

Ako sa učíte vy?
Ktoré predmety vás bavia viac?
Akú školu študujete?

The Dark Side - 3

26. ledna 2015 v 14:20 | Elizabeth
Aspoň niečo som konečne napísala. Nečakala som, že dostanem inšpiráciu práve na TDS, ale som za to rada, dúfam, že pohnem aj so Sophie a SnV a tiež s DAS dvojkou. A so svojou knihou.

Tretia kapitola

Čím viac bola Melanie ďalej od školy a od šokovaného Petera, šepot sa pomaly vytrácal v hluku premávky. Ani raz sa však nezastavila, utekala až k domu. Vedela, že jej matka bude v práci a ona bude môcť byť sama. Netrápilo ju, že bude mať v škole problémy, pretože len tak odišla. Vlastne, neodišla len tak. No sama pochybovala, že niekomu povie, čo sa v triede udialo. Nie, nie, zostane to len medzi ňou a Peterom.

Keď si konečne odomkla vchodové dvere domu, prešmykla sa dnu a vydýchla si, zostalo ticho. Šepot už zmĺkol a Craiga nikde nebolo. Melanie to brala ako dobré znamenie. Vybehla hore schodmi do svojej izby a schúlila sa do klbka vo svojej posteli.

Ako správne vyplniť voľný čas?

22. ledna 2015 v 19:17 | Elizabeth
Zaradila som tento článok do rubriky Psychológia, pretože sa chcem venovať hlavne vyplneniu voľného času v prípade, že vás niečo ťaží. Každý pozná a každý zažil chvíle, kedy sa necítite psychicky vôbec dobre. Pre ľudí s depresiou je táto téma dôverne známa. Ja som ňou tiež trpela a momentálne sa s ňou snažím bojovať. Záleží však na tom, rozlišovať depresiu a depku. Ak máte depresiu, činnosti ako tieto sa budú zdať nezmyselné, ale ak nemáte hlbokú depresiu, dajú sa podľa mňa aspoň vyskúšať. Aspoň niektoré z nich. Sú však chvíle, kedy zostanete doma sami, alebo jednoducho nemáte čo na práci. Všetky povinnosti ste si splnili a teraz... začínate zase nad všetkým rozmýšľať a bojíte sa vlastného hluku myšlienok. Práve pre vás mám zopár zaručených rád, ako tieto slabé chvíľky zvládnuť.

Báseň na prianie: Útek do trblietavého úsvitu

20. ledna 2015 v 10:00 | Elizabeth
Zdravím, dnes mám pre vás a teda špeciálne pre Кристина Ж., báseň, o ktorú si u mňa napísala. Je pravda, že mi to celkom dosť dlho trvalo, ale veď viete, ako to je. Nuž, nie je to moje veľdielo, ale myslím, že je celkom podarená a teda dúfam, že sa bude páčiť. Okrem toho si môžete stále objednávať básničky. Tak teraz si zhrnieme o čo v básni pôjde:
DĹŽKA: neurčená
TÉMA: knihy, útek do nich pred realitou a strach vracať sa do reality
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: knihy, útek, bolesť, srach, nepochopenie, temnota, zabudnutie.

Za večera pri sviečke,
nad knihou sklonená,
vyhýbaš sa ralite.
Vo fantázií, v tajomných svetoch,
utekáš pred nepochopením.

V slovách hľadáš nádej
na zabudnutie.

A nechceš viac blúdiť v temnote,
túžiš cítiť trblietavý úsvit
nad neskutočným svetom.

Máš strach, že prestanú existovať,
svety do ktorých sa vnáraš radšej
ako do bolestivej reality.

Skutočná to bolesť,
keď sa chveješ smútkom.
Ponor sa do trblietavej krásy
viet, slov a písmen.

Splň si túžbu
žiť život niekoho iného.
Žiť v trblietavom úsvite.

Aký by bol život bez internetu?

18. ledna 2015 v 10:10 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Myslím si, že je to zvláštna otázka pre každého používateľa internetu. A každý by si na ňu dokázal odpovedať inak. Každopádne teraz sa pokúsim nad touto témou zamyslieť. Aký by bol život bez inernetu pre mňa? Dokázala by som to ako blogerka vôbec vydržať a čo pre mňa znamená internet?

Príliv papierových vločiek

18. ledna 2015 v 8:08 | Elizabeth |  Poézia

Príliv papierových vločiek

V nečujnom zvuku padajúcich vločiek,
ukrytá pred svetom z tieňov
pohltená nevyslovenými slovami.
Mlčky sa strácam medzi písmenkovými
vločkami z papiera.

Hľadajúc únik
v zhluku myšlienok
v kvapôčke atramentu
čierneho ako samotná Noc.
Obsypaná vločkami zo slov, objíma ma
chcenie.

A slabé chvenie prílivu vločiek.
Atrament sa rozteká po papieri,
slová sa rynú z papierového prílivu,
keď atramentová tma z túžob
vpísaných do papierových
snehovo bielych vločiek.

Rozochvená prílivom
papierových vločiek.

Práve, keď ma realita
celkom ničí,
ponáram sa
do atramentového prílivu.

John Green - Papierové mestá

17. ledna 2015 v 15:55 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Papierove mesta (John Green)Margo tak milovala záhady, až sa sama stala záhadou...

Autor: John Green
Názov: Papierové mestá
Originálny názov: Paper towns
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 296
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014

Anotácia
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!

Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky - a možno aj svoju vlastnú.

Báseň na prianie: Chvíľa

13. ledna 2015 v 18:46 | Elizabeth
Ahojte! Dnes som napísala báseň, o ktorú si u mňa napísala Marja Virtanen. Trvalo mi to, to je pravda, ale za to môže škola! :D (Elizabeth rada obviňuje iných... :D) Vážne za to môže škola! (A moja lenivosť).

Nuž, zhrňme si dôležité body, než prejdeme k básni:
Dĺžka: neurčená
Téma: niečo povzbudzujúce
Kľúčové slová: radost, starosť, uvoľnenie, pozitívne.

Chvíľa

Deň za dňom,
každý navlas rovnaký.
So starosťou v mysli,
potĺkam sa ulicami.

Unavená stereotypom,
túžiaca po niečom inom,
čakám na jednu chvíľku,
ktorá prinesie uvoľnenie.

Jediné svetlo
pozitívna žiara.
Hrejivá nádej,
pohladenie radosti.

Jediné svetlo,
čo zachráni šedivý svet,
zahreje radosťou,
nádejou, sladkosťou.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Nuž, dúfam, že sa bude páčiť. :)

Šla som do Papierového mesta...

12. ledna 2015 v 20:31 | Elizabeth |  Občasník
... preto som tu od stredy nebola.

Opäť som si dovolila urobiť len malú zmenu v dizajne blogu. Naprv som mala v pláne zmeniť to komplet celé. Napokon som si zaumienila že fotografiu v záhlaví ponechám, len zmením fonty. A pozadie. Zmenilo sa písmo blogu. Georgia je pekná a elegantná, ale možno ma začala trochu nudiť. Tak som to zmenila.

konečne som sa vám sem vrátila. Teší ma, že mám dve objednávky na básne na prianie a verte tomu, že ich do konca tohto týždňa vyplním. Teraz si možno myslíte, že prečo som to zakladala, keď teraz nedokážem splniť "vytváraciu" dobu, ktorá bola spomenutá v tom úvodnom článku. Avšak stačí jediné slovo a jediné stručné vysvetlenie: škola. Viac to nepotrebuje komentár, pretože je január/leden a nezadržateľne sa blízi polrok. Preto ani tak nekomentujem a úprimne ma to mrzí. Okrem toho som veľa čítala. Takže mám za sebou už druhú knihu. A boli to Papierové mestá od Johna Greena. Na facebooku som spomínala, že som sa v knižnici nechala zlákať. A ešte mám požičanú knihu "Kam zmizla Aljaška" tiež od Greena a Stratené dievča od Gillian Flynnovej. Teraz po Papierových mestách sa zrejme pustím do Strateného dievčaťa. No a recenzia na Papierové mestá by sa tu mala objaviť cez víkend.

Celkom ma tiež mrzí, že nemám chuť a ani čas na písanie poviedok. Minulý týždeň som začala písať svoju knihu o ktorej som vám písala v mojich plánoch a predsavzatiach. Rozpésala som prológ, ale zatiaľ s tým nemám čas pohnúť. Rozpísala som aj prológ druhej časti DAS-ka, ale tiež to momentálne stojí na tom istom mieste. A oa básničkách ani nehovorím, aj keď je pravda, že nápady na písanie básní mám. Možno to chce len kúsok trpezlivosti a času. Ono sa to vráti. Veď predsa... nemusím byť depresívna, aby som vedela písať básne, či nie? .D A ono sa dá aj bez depresie, nájsť nejaký obrázok. Klub Snílkov ponúka skvelú možnosť inšpirácie. Chce to len ten čas. Hádam sa to po januári zlepší. Aspoň do praxe.

Okrem toho vám ďakujem za komentáre zatiaľ čo som bola mimo. Teda ja som na blog.cz občas zašla, ale nie na príliš dlho. Ešte by ma zaujímalo, či by ste chceli nejaké články do myšlienkovníka. Ak áno, prosím napíšte mi sem nejaké témy - veci, na ktoré by vás zaujímal môj názor. Pokojne sem napíšte. Chytím sa takmer čohokoľvek.

Tak mi teraz napadá, že ako nemám čas na tvorenie tak ktovie čo bude o rok, keď budem maturovať. To toho času bude asi ešte menej. Ale samozrejme, že si svoje tvorenie vziať nenechám a budem hľadať každú voľnú chvíľku, ktorú budem môcť ponechať len tvorivej činnosti.

Nuž, myslím si, že nadnes to celkom stačí. Tak sa majte, nenechajte sa úplne zahrabať školou a nájdite si čas na seba. :)
Elizabeth.

PS: To vľavo je ešte moja červeno vlasá fotka. Z leta 2014.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------