4. Kľúč k smrti

20. prosince 2014 v 13:22 | Elizabeth
Ahojte. Viem, takmer celý týždeň som sa tu poriadne neukázala s normálnym článkom, ale mali sme to divadlo a tak som nemala chuť a ani poriadne čas. Zmohla ma tiež únava, takže sa to skutočne nedalo. A teraz tu pre vás mám malú poviedku na ďalšiu tému v Project about half minute horrors. Dúfam, že sa vám bude páčiť. :) A ja sa určite polepším, teraz budú sviatky, takže budem viac písať a tešte sa na recenziu Sukuby 1. :)
Lucy sa s rodinou prisťahovala do veľkého domu na námestí jednej malej dediny. Lucyina sestra Kate, jej mama Amy a otec Jack si tento dom kúpili pretože sa chceli odsťahovať od mestského ruchu. Chceli začať nový život a pevne verili, že tu sa im to podarí. Hoci tu v tejto dedine poriadne nikoho nepoznali, vedeli, že tu sa im bude žiť lepšie.

Len čo sa zabývali, Lucy sa mlčky prechádzala po chodbe hore na poschodí. Všetci boli pohrúžení do spánku, keďže bola hlboká noc. Lucy ako obyčajne nemohla vôbec zaspať a tak sa prechádzala sem a tam po veľkom dome. Dom bol síce starý, ale krásny a z časti aj tajomný. Lucy nič nevedela o predošlých majiteľoch, ale tušila, že minulosť tohto domu je tajomná a iste aj zaujímavá.
Lucy bola obyčajné sedemnásťročné dievča, ktoré fascinovalo všetko týkajúce sa paranormálnych javov a rôznych iných tajomných vecí.

Kráčajúc po drevenej dlážke, ktorá občas zavŕzgala pod jej krokmi, zastavila sa pri dverách celkom nakonci dlhej chodby toho starého domu. Na to, že boli celkom malá rodina, tento dom bol veľmi veľký. Dokonca by sa dalo povedať, že hotová vila.

Lucy položila ruku na guľatú kľučku a skúsila dverami potriasť. Tie sa však nie a nie otvoriť. Boli zamknuté. Vedľa nich bola na stojane položená stará lampička. Lucy ju zdvihla a pod ňou zbadala malí kľúč. Nazdávala sa, že bude patriť k týmto dverám. Zažla teda lampičku a skúsila strčiť kľúč do dierky.

Keď sa starý strieborný kľúčik v zámke pomaly pootočil, Lucy vošla do malej miestnosti. Všade bolo plno pavučín a prachu. Bola jednoducho zariadená a veľmi stará. Bolo tiež vidno, že ju nik neupratoval dlhé roky. So zažatou lampičkou našla vypínač a skúsila zažať svetlo v miestnosti. Nič sa však nestalo. Pri starom okne bola posteľ na ktorej bol položený akýsi zošit. Až potom si Lucy uvedomila, že to je denník.

Keď sa doň začítala, niečo hlasno buchlo. Lucy sa vyľakane otočila a zbadala, že sa jej zabuchli dvere. A kľúč zostal vonku. Hodila denník späť na posteľ a začala triasť dverami, no bolo to beznádejné. Malá lampička, ktorú položila vedľa seba na zem v okamihu zhasla. V izbe zostala nekonečná a desivá tma.

Zrazu počula kroky. Blížili sa k nej. Cítila niečo zvláštne a nadpozemské. A desivé. Pritisla sa chrbtom k dverám a modlila sa. Zmocňoval sa jej číry strach. Lampička sa znovu rozsvietila a Lucy pred sebou zbadala čepeľ noža. Držalo ho bledé dievča s podrezaným hrdlom.

Lucy si ani nestihla uvedomiť čo sa stalo. Čepeľ sa jej jednoducho ocitla v hrudi. Bez varovania. Len sa zviezla k zemi a s očami vyvrátenými hore, s otvorenými ústami z nej krvou odtekal život.

A práve v tej chvíli sa zobudila. V tej istej izbe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 21. prosince 2014 v 14:58 | Reagovat

Napísané veľmi dobre a aj pekný nápad :-) Trošku mi tu chýbala priama reč, ale beriem, že nie vždy je to nutnosť a dokonca a poznám autorky, ktoré ju nevyužívajú vôbec :D

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 22. prosince 2014 v 12:18 | Reagovat

[1]: Ďakujem, veľmi sa mi tam nehodila tá priama reč, takže som ju ani nedávala...

3 Charlie Charlie | E-mail | Web | 8. ledna 2015 v 21:38 | Reagovat

Ak môžem byť trošku kritický (ja fakt nechcem, ale chcem iba, aby si sa zlepšila a chcem, aby si mala aj odozvu nie iba formou pochvaly, ale aj formou kritickosti).
- veľa opakujúcich sa slov po sebe
- občas zbytočné vety, napr.:Len čo sa zabývali, Lucy sa mlčky prechádzala po chodbe hore na poschodí. ... Lucy ako obyčajne nemohla vôbec zaspať a tak sa prechádzala sem a tam po veľkom dome.
Je to vlastne už zjavné z predošlej vety
- a ešte niečo som chcel, ale zabudol som. Asi veľa oslovení Lucy, Lucy, Lucy... a tie opakujúce sa slová. Občas divný slovosled, napr.:Bolo tiež vidno, že ju nik neupratoval dlhé roky.

To iba tipy na to, aby si si možno druhýkrát dala pozor.
Ale teraz lepšia časť - vieš skvele pointovať. Nestalo sa mi to prvýkrát, že som ti napísal, že pointa bola skvelá. Naozaj, keby niet toho konca, tak asi iba myknem plecom nad tou poviedkou, ale ten to úplne zabil. Len tak ďalej.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------