Prosinec 2014

Predvianočná nálada

14. prosince 2014 v 16:38 | Elizabeth |  Občasník
Celkom dobre si uvedomujem, že skutočne mením designy ako ponožky. Ale v zlomku sekundy som dostala jeden nápad a nedalo sa odolať a nerealizovať ho. V podstate je to tak podobné ako ten predošlý, len som pozmenila formu záhlavia, nadpisov a pozadia. Predovšetkým sa mi asi páči to záhlavie, pretože tie kolieska fotografií ma potom omrzeli a takto to má krásny prechod. Teda... som vedavá na váš názor okrem toho, že "Elizabeth zas zmenila design". :D

Možno je to tým, že v posledných dňoch som "hyperaktívna". Nie je to samozrejme myslené v zmysle toho skutočného, pretože to by som bola iná, ale skrátka som plná energie. Sú ešte stále zlé chvíle a včerajšok bol divný, ale pokiaľ sa cez to neprenesiem, nemôžem ďalej existovať. Je to práve o tom, preskočiť cez prekážky a potom sa s tým zmieriť. Dnes som sa už dokázala v pohode smiať. V posledných dňoch si dokonca uvedomujem, že som sa zmenila k lepšiemu. Teda, dúfam. :D Ale nebudem predsa celý občasníkový článok kecať o mojom zlepšujúcom sa psychickom stave.

Blížia sa nám Vianoce. Priznám sa, že už nie som toľko skeptická ako predtým. Začínam veriť a dúfať, že tieto Vianoce budú lepšie ako tie predtým, hoci budeme tu a nepôjdeme do Brezna. Už sa na tie Vianoce dokonca teším, pretože viem, čo dostanem. Teda nie úplne, ale viem. Nejde však len o tie darčeky, ale teším sa na to všetko celkovo. Celú tú vianočnú atmosféru. Spievam si vianočné piesne. Už sme trochu aj piekli. Vážne si to užívam. Užívam si všetko dobré, čo mi život prinesie do cesty.

Cez týždeň budeme zase vystupovať s vianočným divadlom a hrám američanku - dcéru, ktorej zomrel ocko. Hoci je to krátka rola, je pomerne dosť citová, pretože tam v slovách treba vyjadriť to, ako mi ten otec chýba. Takže si myslím, že keď som tak citovo založená zvládnuť by som to mohla. Jedno z vystúpení bude vo štvrtok na námestí v Holíči tak ako minulý rok (neviem či som vám tu o tom vtedy spomínala). Hoci sa neteším na tú zimu čo bude, som zvedavá ako nám to dopadne, ale dúfam, že dobre. :)

A dostala som tento týždeň abdoňácky pozdrav do schránky, ktorý ma veľmi potešil. Takže ďakujem. :) Hlavne za novú záložku. :)

No, kecala som už dosť, čo vy? Ako ide váš život študenta/práce povinného? :)


Atramentové mlčanie

10. prosince 2014 v 18:28 | Elizabeth |  Poézia

Atramentové mlčanie

Slová ukrývajúce sa
v kvapôčkach krvi,
čo obetovala som v boji,
na lístku spísané
vedľa rozliateho atramentu,
vryli sa do pamäte
hoc zamlčané, skryté perly.
A srdce teraz krčí sa
v nekonečnom bôli.

Slová letiace ako jesenné lístky
v mysli hučiace ako tajomstvá,
čo truhlica pod zámkom ukrýva.
Zostali tam, naveky.
A nemám odvahu vysloviť ich,
vložiť do dlaní a dať im možnosť
vzlietnuť, oslobidť sa.

Slová a to, čo ma denodenne nivočí,
vypustiť z dlaní, by rozbili svet
na márne kúsky viac ako moje srdce.
To čo som mohla vysloviť,
oslobodiť a uzdraviť svoju dušu,
pochovala hádam navždy bolesť,
v čiernotách chladnej zemi.
Pochovala mňa samú.
To čo by zničilo svet,
nevyslovím, hoc ma to nivočí.

Ako som sa ocitla na pomedzí

9. prosince 2014 v 19:19 | Elizabeth
Škoda, že blog.cz nemá funkciu takzvaných štítkov, že by sa k článku dali zaradiť dva, pretože toto sa hodí aj do občasníku aj do myšlienkovníku a aj do psychológie. :D

Včera sme mali celkom inšpiratívnu (pre mňa) hodinu psychológie. Už viete. že psychológia ma baví, takže milujem hodiny psychológie. V prvom rade vám sem zhrniem niekoľko pojmov, ktoré neskôr popíšem podľa svojho vnútra, teda podľa toho, čo som sa tuším o sebe dozvedela. Alebo som to už vedela dávno, len teraz tomu viem dať lepší názov. Odbornejší, povedala by som.

Je tu niekoľko druhov správania, korým sa momentálne v sociálnej psychológii venujeme. Spomeniem len asi dva, pretože okolo týchto dvoch sa točím práve ja.

Asertivita - asertívne správanie = rozumieme pod týmto správanie, kedy je človek vyrovnaný. Má úctu k názorom iných ľudí a akceptuje ich, ale zároveň si ide za svojím cieľom a presadzuje (nie agresívne) svoj vlastný názor. Byť asertívny znamená vedieť vyjadriť svoje pocity a myšlienky, nie však agresívne. Taisto schopnosť požiadať niekoho, ak niečo potrebujeme. Tiež zahŕňa scopnosť povedať nie, schopnosť prijať odmietnutie bez urážania a tiež prijať či dať kritiku, alebo pochvalu.

Pasivita - pasívne správanie = pod týmto pojmom sa rozumie submisívne správanie človeka. Je to človek, ktorý sa drží v úzadí, nejde za svojím cieľom, ustupuje ostatným a ich potrebám. Výsledkom tohto správania môžu byť pocity viny. Neprejavuje svoje pocity, aby nevyvolal konflikty. Dá sa povedať, že je to taký introvert.

Takže nadpis vraví, že som sa ocitla na pomedzí. Ako sme si vysvetlili tieto dva pojmy, bolo mi jasné, že patrím do obi dvoch. Identita človeka sa formuje celý život. Nie je to jednorázová záležitosť, takže podľa toho, čo som prežila dodnes, aký bol môj život dodnes, usudzujem, že takáto skutočne som. A je fakt, že za tie roky (zlé roky), ktoré som prešla, som sa pomerne dosť zmenila. Či k lepšiemu, neviem, ale dúfam, že áno. Aspoň môj aktuálny psychický stav mi to hovorí. :D

Nechcem, aby to vyznelo divne, ale skutočne sa čo-to zmenilo. To, čo sa mi dialo ma zocelilo. Ale to som trochu odbočila.

Prečo si myslím, že som asertívna? Pretože viem rešpektovať názory iných, no ísť si za svojim a ukázať svoj názor. Pravda však je, že skôr v písanej forme ako v hovorenom slove. Viem vyjadriť svoje pocity... ale:

Prečo si zase myslím, že som pasívna? Som introvert, to je fakt. Ale pasívnou sa stávam v spoločnosti. Uvažovala som, že možno je to tým, že málo dôverujem ľuďom a preto sa takpovediac vyhýbam kontaktu s nimi. Radšej si s nimi píšem ako hovorím. Preto sa nijako tak netvárim, neprejavujem veľmi čo cítim. Ale ak som v blízkom kruhu ľudí, viem to skutočne prejaviť. Neprejavujem pocity a nie som až tak aktívna, pretože sa medzi ľuďmi bojím, že to niekto zneužije proti mne. Že si budú myslieť niečo, čo nie je pravda. Moju dôveru si je treba ťažko získavať. :D Ale myslím si, ža ak sa otvorím, mám komu čo dať. Už nie som prázdna. Som plná pocitov, ktoré by rady uzreli svetlo sveta. A uzrú aspoň vďaka písaniu. :)

Týmto článkom som sa s vami chcela podeliť o to, kto som. Asertívna, trochu pasívna, ale aspoň nie agresívna. :)

Komemtujte - akí si myslíte, že ste vy?

Rozhovor s Jitkou Ládrovou

4. prosince 2014 v 18:07 | Elizabeth
Po dlhšom čase tu mám ďalší rozhovor s veľmi zaujímavou blogerkou Jitkou Ládrovou zo stránky www.blog.ladrova.cz. Tak šup, prečítajte si ho, možno osloví aj vás tak ako mňa. :)

1. Na začiatok - môžeš trochu predstaviť seba a svoj blog?
Zdravím tebe i čtenáře tvého blogu. Jmenuji se Jitka Ládrová a mám sen, jaký už asi napadl hodně lidí - napsat knihu. Tomu jsem zasvětila i svůj blog, kde sdílím rady a závěry, ke kterým jsem během tvorby došla, co mě inspiruje a také tam čas od času publikuji kratší povídky.

2. Kedy si sa začala venovať písaniu fantasy a ako si sa k tomu dostala?
Čistě psaní fantasy jsem se začala věnovat až po maturitě. Tehdy jsem svěřila papíru příběh, který jsem v hlavě nosila přes pět let. Proto ti asi ani neodpovím, jak jsem se k psaní dostala - ta potřeba přišla sama. A pak už se to jen rozvíjelo, jak člověk poznával podobně smýšlející lidi kolem sebe. Když jsem mezi nimi, připadám si skvěle. Myslím, že asi každý hledáme místo, kam zapadneme. A já ho našla díky psaní.

3. Tvoje dielo bude publikované v zborníku, ale okrem toho - spomínala si, že by si chcela napísať knihu. Vieš už o čom bude?
Ve své podstatě ji mám už napsanou. Vychází z novely Němé duše, kterou jsem dopsala v létě. Je tu ale jeden problém - do sborníku je text moc dlouhý a na samostatný román zase krátký. Čili do díla budu proplétat ještě jednu dějovou linii, aby Němé duše mohly vyjít jako samostatná kniha. Povídka, která bude otištěná ve sborníku, je ze stejného světa a nepřímo navazuje právě na tuto novelu.

4. Na blogu máš poviedky aj iného žánru. Čo ťa k nim inšpirovalo?
Spíš šlo o hec než nějakou inspiraci. Chtěla jsem sama sobě dokázat, že umím napsat i něco jiného. A to se mi podařilo, protože tyto mikropovídky mají velké čtenářské ohlasy a lidem se líbí.

5. Aké je štúdium Manažérskej informatiky? A prečo si si vybrala práve tento odbor?
I když píši fantasy, jsem v jistých ohledech velice realistická. Vím, co chci - psát. Ale tím se živit nedá. Proto jsem hledala obor, ve kterém člověk rychle sežene dobrou práci, a mohla se věnovat ve svém volném čase právě fantastice.

6. Tvoja diplomová práca, ktorú píšeš, súvisí s fantasy tematikou. Môžeš popísať ako?
Na našem oboru se hodně zabýváme problematikou webových stránek a elektronickou komercí. Čili jsem se dohodla s nakladatelem Michaelem Broncem, který vede vydavatelství Straky na vrbě, že uděláme nový vzhled e-shopu a zkusíme se dostat výše ve vyhledávačích, aby se knihy českých fantasy autorů, které Straky vydávají především, dostaly do širšího povědomí. V diplomové práci pak tento reálný projekt budu popisovat a hodnotit jeho úspěšnost.

7. Aké sú tvoje plány do budúcnosti, čo sa týka písania?
Už jsem to naznačila výše. Němé duše mají u betačtenářů skvělé ohlasy. Byla bych ráda, kdyby mou první vydanou knihou byly právě ony. V šuplíku mám ale rozepsané i jiné dílo ze stejného světa. To ale vypadá na víc svazků a já bych si ráda udělala nejprve dobré jméno něčím kratším a uzavřeným.

8. Kto je tvoj obľúbený autor, ktorým sa nechávaš inšpirovať?
Nejvíc mě asi inspiruje G. R. R. Martin - a to odstrašujícím případem, do kterého bych se nikdy nechtěla dostat. Plánované dílo na víc svazků se totiž v lecčem podobá jeho sáze. Já mám však pocit, že jemu se ten svět rozpadá, fanouškům se omlouvám. Přijde mi ale, že on tam toho má tolik otevřeného a tolik postav, že než se dostanete ke svému oblíbenci, musíte přečíst desítky a desítky stran o něčem, co vás vlastně ani moc nebaví. Proto je pro mě velkým příkladem, kudy opravdu ne.

9. Čo plánuješ robiť po vysokej škole?
Je více možností. Momentálně ale jako nejvíc pravděpodobnou vidím, že bych pokračovala v doktorských studiích. Škola je pro psaní skvělé prostředí. Víc než na přednáškách toho napíšu snad jen v oblíbené čajovně :)

10. Na záver - máš niečo na srdci čo chceš odkázať ostatným, ktorí tvoj blog nepoznajú?
Čtěte české autory - a teď určitě nemyslím primárně sebe, i když by mě to jistě potěšilo. Každopádně při spolupráci se Strakami na vrbě jsem si uvědomila, kolik nadaných spisovatelů, kteří se těm zahraničním dokážou vyrovnat, máme kolem sebe. Měli bychom je umět lépe docenit a podporovat je v jejich úsilí. A koupenou knihou to jde nejlépe.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------