DAS - pätnásta kapitola

9. listopadu 2014 v 20:33 | Elizabeth
Dobrý večer. :) Tak, dnes som dokončila 15-tu kapitolku DAS. Začala som písať už aj 16-tu a je hotová tak z polovice, dokončím ju neskôr, dnes už sa mi fakt nechce, som unavená, bolia ma prsty aj ruky, takže to dokončím potom.
No, ale koniec tejto kapitoly bude podľa mňa dosť napätý, a možno vás dokonca posledné vety prekvapia. Tak sa začítajte, už sa nám to blíži ku koncu...

-- 15 --

"To je... Fénix!" Zvolala som natešene a zároveň prekvapene. Sám ohnivý Fénix letel priamo k nám. Akoby ho privolal krik našich duší. Akoby to vedel. Že má priletieť práve teraz.
Dave sa usmieval, a ja som sa takisto musela usmiať. Priletel ako naša posledná nádej, ktorú sme skutočne potrebovali. Obaja sme vstali a s otvorenými ústami pozerali na jeho krásu. Už bol blízko pri nás. Zosadol blízko na skalu trčiacu z piesku. Nemohla som spustiť oči z jeho ohnivej krásy, hoci pripúšťam, môže byť aj nebezpečný.
"Je... skutočne nádherný. Netušil som, že to bude také ľahké..." Prehovoril ticho Dave, aby Fénixa neodplašil.
Vtedy sa stalo niečo, čo sme vôbec neočakávali. Fénix vzbĺkol ešte väčšmi a celou svojou silou presvetlil pláž, ktorá sa pomaly ukladala na spánok. Slnko už zapadlo a zostalo šero. Jeho žiara však akoby slnko nahradila. Oranžovo červené plamene jeho krídel zažiarili ešte viac a chvíľu sme mali pocit, že znovu odletí.
No nestalo sa tak. Plamene sa potom zmiernili a z Fénixa sa najprv stalo menšie ohnivé klbko. Potom plamene celkom vyhasli a už zostala takmer celkom tma. Od toľkého prekvapenia som nemohla spustiť zrak a zatvoriť ústa.
"Zmenil sa na popol." Povedal ticho Dave. "Splnili sme poslednú úlohu."
"Áno."
"Poďme za S... za Emily. Bude vedieť, čo máme robiť."
"Tak za ňou bež, ja počkám tu!" Povedala som mu a natešene som ho objala. Bol to skutočný dar, keď sme už nevedeli, ako zvládneme zvyšok cesty. Dave sa teda rozbehol do lesa a ja som zatiaľ neprestajne zízala na kôpku popola, ktorú po sebe Fénix zanechal.


V hlave sa mi znovu naháňali myšlienky. Tento krát som však svet videla pozitívnejšie než predtým. S príletom Fénixa k nám priletela nádej na dokončenie tejto podstatnej cesty. Hoci... je pravda, že som ešte vždy mala pochybnosti, ale v tejto chvíli som sa ich snažila zahnať. V myšlienkach sa mi zakliesnila jedna otázka: či o oslobodenie stojím ja. Christiana chcem zachrániť nie len pre to, že ma miluje a ja mám rada jeho, ale preto, aby sa oslobodil od moci Thomasa.
O pár minút na to sem dobehol Dave aj s Emily, ktorá vyzerala trochu unavená. A tiež uplakaná. Ani som sa jej nečudovala. Keď však zbadala popol Fénixa, na perách sa jej zjavil spokojný úsmev a dokonca sa zdalo, že sa teší s nami.
"To je úžasné!" Zvolala.
"To skutočne je. Už sme si mysleli, že to vzdáme, keď však priletel, je to naša nádej." Povedala som celkom šťastná. Myseľ sa mi vak zastavovala pri tom, či s rituálom začať ešte dnes, alebo to radšej odložiť. Emily vyzerala veľmi unavená. Ale napriek tomu - ďalšia noc plná pochybností by ma asi zabila.
"Emily? Viem, že si unavená, je to na tebe vidno a po dnešku sa ti ani nečudujem, ale mám na teba jednu prosbu." Prehovorila som napokon bez váhania. Dave na mňa síce trochu nechápavo pozrel, ale zrejme dobre vedel, čo chcem urobiť. Možno dokonca cítil, že mám pochybnosti. Práve pre to by bolo lepšie, keby som to urobila ešte dnes.
"Viem, čo chceš. A som za. Netreba to odkladať. Scarlett mi predtým než zomrela hovorila, že sa nemá nič odkladať, pretože vám môže byť Thomas aj s jeho ľuďmi v pätách." Prekrížila si ruky na prsiach.
"To je pravda. Takže to môžeme urobiť ešte dnes?" Spýtal sa Dave.
"Áno. Len čo upletiem náhrdelník zo šalvie, ktorý si musíš potom dať okolo krku, Rose." Vysvetlila Emily. Len som nemo prikývla. No zdalo sa, že Emily bude ešte pokračovať. "Ale pokiaľ dobre poznám to kúzlo, má aj svoje riziká. Zmena z anjela smrti na človeka je dosť radikálna. Nie je vylúčené že... môže ťa to aj usmrtiť. Riziko je veľké. Už som o tomto kúzle čítala viac, aj to, čo v knihe kúziel normálne nenájdete."
"To sme ani nevedeli..." Povedal Dave trochu zvláštnym tónom. Bolo z neho cítiť strach. Zrejme o mňa.
"Myslela som si to. A aj napriek tomu to chceš podstúpiť, Rose?" Založila si ruky v bok. Bola celkom štíhla, aj keď sveter, ktorý na sebe teraz mala ju rozširoval.
"Rose..." Začal Dave. Zdalo sa, že mi v tom chce zabrániť.
"Áno," skočila som mu do reči.
"Ako chceš, Rose." Odvetila. "Idem upliesť ten náhrdelník. Potom sa stretneme tu."
"Fajn." Keď Emily odišla, zostalo ticho. Len more tíško šumelo. Dave stál za mnou a ja som len nemo pozerala na odchádzajúcu Emily.
"Neviem, či to je dobrý nápad, aj keď chceš zachrániť Christiana." Povedal Dave tichým hlasom za mnou.
"Ja viem, Dave. Ja viem." Otočila som sa. "Ale čo mám iné robiť?"
Stál tesne predo mnou, celý v čiernom a takmer splýval s tmou. "Ja len... Nechcem o teba celkom prísť."
Podišla som bližšie k nemu. "Neprídeš. Podarí sa to."
"Ako si môžeš byť taká sitá?"
"Nie som. Len sa snažím veriť." Vzala som do rúk jeho ruky a vnímala jeho teplo. Je to zvláštne. Smrteľník z anjela smrti cíti len chlad - je to jasné, prináša smrť - ale dvaja anjeli sa vedia navzájom zohriať. Možno je to tým, že my sa už smrti báť nemusíme.
To teplo som však neskôr prestala celkom vnímať Dave pri mne stál bližšie a schyľovalo sa k niečomu, čo sme možno obaja v tej chvíli potrebovali. Dave sa ku mne približoval čoraz viac a naše pery sa stretli. Nechceli sme to, pretože aj ja aj Dave sme vedeli, že to môže zmariť plán. A možno... možno práve to bol zámer Daveovho bozku. Bol to vrúcny bozk. A ani jednému sa nechcelo prestať, napriek tomu, že sme museli. V tom bozku bolo cítiť všetko. Úplne všetko. Akoby s dotykom pier ku mne prešli všetky jeho emócie - strach, láska, bezmocnosť, smútok a zároveň šťastie. Takú silu bozku som v živote necítila, ani keď to bolo prvý krát.
Opätovala som Davidovi bozk a tiež som doň vložila všetko, čo som cítila za posledné dni. Bola to zmes pocitov, ktoré ma mučili. A potrebovali vyjsť na povrch. Od lásky cez pochybnosti až k smútku. Smútku z toho, že neviem, čo ďalej, z toho, že to je možno posledný krát, čo vnímam Davidovo telo. A jeho teplo.
Keď sme začuli kroky, okamžite sme prestali. Ja som len zamrkala, aby sa mi rozjasnil zrak a Dave sa narovnal.
Prišla Emily. V rukách niesla pletený náhrdelník, pentagram, plnú tašku malých, bielych sviečok a Veľkú knihu kúziel, ktorú sme so Scarlett vzali z tej čarodejníckej knižnice. "Pripravená?"
"Asi áno." Pozrela som na Davida. Mal veľmi smutný pohľad.
"Vzala som aj tú knihu zo Scarlettiných vecí. Teraz musím urobiť ochranný kruh, v ktorom budeš stáť." Vysvetlila Emily a zo stromu odlomila úzky konár. Šla ďalej na pláž a konárom do piesku nakreslila kruh. Viac nám však nevysvetľovala, rovno pripravovala miesto.
"Nemôžem ti nijako pomôcť?" Spýtala som sa jej.
"Nie, musím to urobiť sama." Odpovedala mi a čosi si potichu zamrmlala. Znelo to ako "tá Rose vážne rada riskuje". Sviečky potom naukladala po obvode kruhu. A moja myseľ bežala na plné obrátky.
Emily rozsypala popol Fénixa v kruhu.
Ten bozk. Možno sa ženiem za zlým cieľom. Možno môj cieľ stojí za mnou.
Emily podrobne čítala kúzlo rozpísané v knihe.
Ale čo Christian? Čo Scarlett, ktorá sa obetovala?
Emily mi mlčky podala pentagram a ovinula okolo krku náhrdelník zo šalvie. Dave sklonil hlavu.
Čo ma však ťahalo za Christianom? Neboli to len výčitky svedomia, že som ho takmer zabila?
"Rose poď do kruhu." Zavolala na mňa Emily. Keď som kráčala, Dave ma chytil za ruku. Bez slov. Všetko povedal dotyk.
Christiana možno môžem zachrániť inak. Možno... sa nechcem stať smrteľníčkou.
Stála som v kruhu, v rukách som zvierala pentagram, pre ktorý musela odísť Scarlett. Emily jedným pohybom ruky zapálila všetky sviečky. Jemne blikotali pod náporom morského vetra. Šum mora som už ani nevnímala. Až keď sa viac rozbúrilo.
Nemusí zomrieť. Možno to vyriešim inak. Aj keď... je to sebecké.
"Hoc nie som mocný čarodejník, žiadam sily mocné, aby dali mi silu..." Začala odriekať Emily. Vo svetle sviečok sa ligotali Davidove bezmocné slzy.
Chcem zostať s Davdom. Ublížila by som mu. Nemilujem Christiana. Dave po celý čas stál pri mne. Nahovárala som si, že milujem Christiana, lebo som cítila výčitky. Ale pokiaľ budem tu, Christian nezomrie. To si nezaslúži. Ale ani ja sa nestanem smrteľníčkou.

"DOSŤ!" Zvolala som náhle. "NECHCEM TO!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------