DAS - epilóg

20. listopadu 2014 v 17:09 | Elizabeth
Ahojte! Dnes nemám príliš chuť písať článok, takže si dnes dáme epilóg DAS. Bude to v podstate posledný článok týkajúci sa DAS. Úplne posledná časť. Začnem sa hádam sústrediť na ostatné poviedky. Zrejme si znovu určím takú prvoradú prioritu. Ktorá z poviedok to však bude, netuším. Každopádne písať určite neprestanem. Dúfam, že sa vám bude epilóg páčiť, je síce krátky, ale myslím si, že k tomu niet viac čo písať. :)

-- Epilóg --

Toto bol môj príbeh. Ak ste ho dočítali do konca viete, že to bolo ťažké. No po tom, ako mi Catherine ošetrila rany, stretla som sa znovu s Emily a samozrejme s Davidom. To stretnutie bolo také dojemné, že sme hádam všetci plakali, hoci som vedela, že sa ešte vždy nič neskončilo. Som nesmrteľná. Mám povinnosť zabíjať nevinných ľudí. Ale mám Davida, ktorý tu so mnou je aj napriek tomu, že noci bývajú často smutné. A depresia na nás padá tak často ako na jeseň lístie.
Napriek tomu som sa rozhodla zostať anjelom smrti aj keď som mala možnosť zmeniť to. No úprimne, nebola by som šťastná. Život smrteľníka býva dosť ťažký. A nemôže sa uvoľniť tým, že v noci vzlietne a kochá sa hviezdami. Smrteľník má však jednu výhodu: môže zomrieť. Aj keď to nie je výhoda v pravom zmysle slova. Pre neho je to bolesť. Pre nesmrteľného vykúpenie. Aj napriek tomu som si to vybrala. Napriek tomu tu zostávam ako anjel smrti. S bolesťou, slzami, ale predsa som tu.
O pár dní neskôr, čo ma oslobodili, sme s Davidom sedeli v našom starom dome, ktorý ešte stále nik nezbúral a my sme vedeli, že ho ani nik nezbúra. Bol práve štedrý deň a mesto sa ukrývalo pod jemnou prikrývkou snehu. Noc bola jasná. Občas zaznel spev. Bola som vďačná za to, že sme tu spolu mohli byť, a môžeme byť ešte ďalšie dlhé roky, hoci s ťažkým bremenom na krídlach.
Dave sa na mňa vtedy pozrel. "Rose, nemyslíš niekedy na to, že keby niet tejto ťažkej cesty a tej bolesti, neboli by sme tu teraz spolu?"
"Myslím, Dave. Neustále." Pritakala som.
"Vidíš. Aj tak neviem, kde sa ten súcit v Catherine vzal." Podotkol Dave.
"Ani ja. Ale som zaň svojím spôsobom vďačná."
"To aj ja."
V tej chvíli sa mi hlavou prehrnulo množstvo myšlienok a pocitov, no jeden medzi nimi značne prevažoval: pocit, že som to zvládla. Prešla som dlhú cestu, hoci som nemala tušenie, ako to všetko skončí. Nevedela som, či to neskončí jedným dňom. Bála som sa pocitu viny. Bála som sa výčitiek. Je pravda, že po tom všetkom tu stále sú. Ale už som na konci cesty. Dosiahla som to, čo som chcela aj za cenu toho, že svoje bremeno musím niesť večné veky.
Z myšlienok ma znovu vyrušil Davidov hlas. "Rose? Môžem ti niečo povedať?"
"Iste."
"Milujem ťa."
"Aj ja." Odpovedala som nadšene. Nasledoval dlhý spokojný bozk. Taký bozk som nikdy nedostala. Akoby to bolo všetko, čo počas celej cesty cítil.
Nie som a nikdy som nebola sentimentálny typ. Ale tá chvíľa bola tak dokonalá, že sa mi zdala úplne sentimentálna. Možno až gýčová. Ale bola moja. A myslím si, že sme si ju obaja zaslúžili. Nikdy tak, ako predtým.

Je to koniec príbehu. Ale možno aj začiatok nového života. Môjho života anjela smrti. Môjho života s Davidom.

KONIEC

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 20. listopadu 2014 v 20:58 | Reagovat

Krásny koniec, hoci na začiatku príbehu sa zdalo, že to skončí úplne inak :-) Cítim takú nostalgiu, je mi ľúto, že už nebudú nové kapitoly, ale príbeh si zakončila krásne :-)

2 DNA DNA | 30. listopadu 2014 v 0:01 | Reagovat

páčil sa mi koniec ... a počas čítania celého príbehu, by som vôbec nepovedala, že to takto skončí! :-P
ale veľmi pekné... aj dobre napísané ;-)

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 3. prosince 2014 v 16:43 | Reagovat

[1]: Tak to je aj mne ľúto. :D a ďakujem. :)

[2]: Ďakujem. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------