4. Pouze dialogy, prosím!

28. listopadu 2014 v 19:03 | Elizabeth
Dnes tu pre vás mám Hrejivú výzvu! Téma je jasná, poňala som to trochu inak, ako som plánovala, dúfam, že sa vám to bude páčiť. :) Tak príjemné čítanie.

"Hádka" s Múzou

Ráno sa prezerám v zrkadle s ešte nerozlepenými očami. "Myslíš, že vyzerám dobre?"
"To sa ma prečo pýtaš?" Zazrie na mňa sediac na posteli tými svojími modrými očami. Všetko prekukne!
"Mám tvoju otázkovú odpoveď brať ako nie? Veď vieš, že sa neviem rozhodnúť bez teba." Poviem jemne namosúrene.
"Tss, keby si sa pýtala že či mám pocit, že máš pocit, že si prifarbuješ skutočnosť, tak ti poviem jasné áno, pretože ťa to baví vymýšľať niečo nové, čo sa vymyká normálu ale..."
"Čože? Počkaj, počkaj! Ja si prifarbujem skutočnosť? Nie si to náhodu ty, ktorá mi hovorí, že mám tamto a tamto napísať, lebo inak to zabudneš? Alebo že mám toto ešte domyslieť, aj keď má byť dielo zaločené na skutočnosti?" Nazúrene prekrízim ruky. Upravím si košeľu a znovu pozriem do zrkadla, zatiaľ čo ona ma prebodáva pohľadom.
"Ja niečo zabudnem? Ja? To myslíš vážne?" Vstane z postele a tiež si prekríži ruky na hrudi. Tieto hádky tu sú často. Len preto, že ja niekedy nemám náladu tvoriť. Obe stojíme pred zrkadlom a situácia sa tvári napäto, hoci ani jedna z nás nemá v úmysle a povadiť. Je to naša rutina.
"Náhodou, ty máš chodiť častejšie. Ty my máš vždy priniesť niečo vhodné, čo napíšem. A keď sem chodíš s prázdnymi rukami, tak čo mám povedať?"
"A čo mám povedať ja, keď prídem a ty len sedíš a hovoríš, že sa ti nechce. Lenivec, lenivec, lenivec!" Ukazuje na mňa prstom. Tvári sa urazene a rozčúlene, ale viem, že niečo pre mňa má. Baví sa však tým, že ma vyhecuje.
"Aby si vedela, ja odpočívam!" Poviem hlasno.
"Odpočívaš? Po tom čo si dopísala Denník Anjela Smrti, ktorý si dopísala vďaka mne, si zlenivela ešte väčšmi. Čo si ty za spisovateľku, pchá?!"
"Tieto urážky už nestrpím!" Dupnem si. "Vieš čo, vykalši sa na to. Čo pre mňa máš, moja milá Múza?"
"Dobre, ale už začni konečne naplno tvoriť!"
"Dobre, ale už začni konečne chodiť s dobrými nápadmi!"
"Okej. Aj tak je to divné, že sa vždy takto povadíme..." Zasmejem sa.
"Tss. Ostatní môžu závidieť! Nakoniec ťa aj tak doženiem k písaniu." Jemne sa usmeje. Naša rutinná hádka je zažehnaná. "Utekaj k notebooku, toto musíš napísať!"
"A čo?"
"Hrejivú výzvu, predsa!" Popostrčí ma.

Tak, milí čitatelia. Takto ma moja zvláštna múza popoháňa k písaniu. Pohádame sa, ale bez nej by som nedokázala písať vôbec. Nedá sa to brať ako hádka, skôr ako vyhecovanie k tomu, aby som konečne s niečím začala. Keby niet mojej múzy a jej hecovania, možno by som ani nenapísala toto malé dialógové okienko do našej spolupráce. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 29. listopadu 2014 v 11:45 | Reagovat

Výborný nápad, pobavila si ma a bolo to skutočne originálne, palec hore :D

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 30. listopadu 2014 v 14:59 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :)

3 Charlie Charlie | E-mail | Web | 2. prosince 2014 v 21:07 | Reagovat

:D Job well done!

4 Elizabeth Elizabeth | Web | 3. prosince 2014 v 16:40 | Reagovat

[3]: Ďakujem. :D

5 AURIL AURIL | Web | 3. prosince 2014 v 19:49 | Reagovat

:-D  Múzy jsou potvory :-) Jedna má hádka s ní taky vedla k povídce :)

6 Elizabeth Elizabeth | Web | 4. prosince 2014 v 16:29 | Reagovat

[5]: To teda sú. :-) Ale tak ak to niekam vedie, tak aj hádka sa zíde. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------