Stratená v bolesti

18. října 2014 v 20:31 | Elizabeth |  Občasník
Cítim sa úplne bezmocná. Neviem, kam sa mám uhnúť, keď stále okolo mňa svištia údery. A všetky ich dostávam priamo tam, kde už dávno vznikla veľká rana a priznávam to, že sa ešte vždy nezahojila. Akoby to bola nejaká vojna, ale vy nemáte vojsko ba ani len zbrane, ktorými by ste sa bránili. Všetky strely vás hlboko zasiahnu a neviete sa s tým vyrovnať. Až napokon sa v tej bolesti vlastného tela aj duše strácate, akoby ste splynuli s tmou, ake tak bolestivo, že by ste najradšej vykríkli do tmy.

Tak to je.

Po tvári stekajú chladné slzy, ktoré ani neviem zastaviť, nedokážem povedať očiam, aby prestali plakať, nedokážem povedať duši, aby prestala kričať. Viem, že jediná vec, ktorá by mi pomohla je, že by som odišla veľmi, veľmi, veľmi ďaleko od tohto miesta, od týchto ľudí, od tohto všetkého. Čo ma však bolí najviac je, že toto nie je len o mne. Tá atmosféra tu ma úplne ničí, chcem vážne odísť. Vymaniť sa z pút tohto sveta, niekam odísť, začať inak, vnímať veci inak. Viete, že keď mám ťažkú situáciu, veršujem. No teraz sa mi to až tak nedá. Akoby som to nevedela správne sformulovať.

Toto celé nie je len o mne. A práve preto sa cítim ešte väčšmi bezmocná. Ten chaos v duši, ktorý mám už dlho sa napĺňa ešte o ďalší chaos a nervy, ktoré nie sú moje.

Túžim odísť.
Túžim sa rozkričať.
Túžim to všetko zahodiť.
Túžim vypnúť tento svet.
Ach, bože, vážne túžim odísť.
Kamkoľvek, kde bude pokoj.
Kamkoľvek, kde to nebudem musieť cítiť.

Môže ma tam niekto vziať?

Ach, aj ten krik by pomohol...
Narevať tak na ľudí, aby konečne prestali a spamätali sa. Narevať na celý svet, aby sa konečne upokojil a fungoval normálne.

No nič by to nevyriešilo...

PS: odpusťte mi taký depresívny článok, ale potrebovala som sa vypísať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Charlie Charlie | E-mail | Web | 21. října 2014 v 18:52 | Reagovat

Ja sa v týchto dňoch tiež cítim úplne na péčko, už som aj napísal báseň (aspoň niečo zas kreatívne robím).... a nejak... nič sa mi nechce. Iba spať, ležať, spať, ležať, nevyjsť z postele, spať, ležať,... a nevyjsť do reality.

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 21. října 2014 v 20:42 | Reagovat

[1]: Ja mám tiež dosť problém ráno vstať, najradšej by som celé dni prespala... týchto pár dní po tomto bolo okej, ale furt mám niečo v mysli, čo mi nedá pokoj.

3 Charlie Charlie | E-mail | Web | 23. října 2014 v 14:49 | Reagovat

[2]: Ja sa ešte čudujem, že mám stále čisté ruky.

4 Elizabeth Elizabeth | Web | 23. října 2014 v 16:38 | Reagovat

[3]: Dúfam, že ti to čo najdlhšie vydrží... Ja si "doprajem" tak raz do týždňa... Ale chuti sa nevyhnem..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------