DAS - trinásta kapitola

4. října 2014 v 18:06 | Elizabeth
Helou evribady. Stalo sa niečo zvláštne a to že som dnes rozpísala trinástu kapitolku DAS-ka. A čo teraz? Teraz je tu pre vás, aby ste si ju mohli prečítať. Je pomerne smutná a zároveň trochu romantická. Čo myslíte, obetuje sa teda Dave? Získa Rose pentagram? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Mimochodom, zmenila som grafiku tejto poviedky a postupne sa chystám na prerábku ďalších. Čo poviete?

-- 13 --

Akonáhle som si uvedomila vážnosť toho, čo Dave pred malou chvíľou vyslovil, zareagovala som. Doslova som skríkla. "To nie! To nemôžeš myslieť vážne!"
No na Daveovi bol jasne vidno, že to myslel celkom vážne. Nebola som však jediná, ktorú toto rozhodnutie zaskočilo. Veľmi dôležitý človek v mojom živote, ak sa to dá nazvať životom, a chce sa obetovať? To nedopustím! Áno, chcela som zrušiť kliatbu, oslobodiť seba a aj Christiana - najmä neho od krutej smrti - ale nechcem aby sa Dave obetoval. Všetko by razom stratilo svoj zmysel.
"Dave, to nie je dobrý nápad," pokrútila hlavou nespokojná Scarlett. Obe naraz sme sa pozreli do jeho smutných, no odhodlaných ľadovo modrých očí. Dokazovali jedine to, že je skutočne odhodlaný. Aj napriek tomu, že by prišiel o život. Nepáčilo sa mi to a vedela som, že mu v tom musím zabrániť.
Všetci sme ešte vždy stáli vonku a Emily nás len so záujmom pozorovala. Ako už povedala, je nutné priniesť nejakú obeť. Vedeli sme to všetci. Najprv som netušila, prečo by sa chcel Dave obetovať. Je síce pravda, že život anjela smrti nie je jednoduchý a že je zdeptaný z tých všetkých stratených životov, no na druhú stranu... boli sme spolu a spolu sme to zvládali. Spolu sme si dodávali nádej na to, aby sme šli ďalej. Učili sme sa zvládať tieto nepekné situácie, aj keď nás vždy bolelo, ak sme niekoho museli zniesť zo sveta.
"Nepozeraj na mňa tak, Rose." Povedal pokojne. "Tak som sa rozhodol."
"Rozhodol? Toto je podľa teba rozhodnutie? Veď to je... samovražda!" Stále som tomu nemohla uveriť. Priznávam, reagovala som trochu prehnane, ale ako by ste reagovali vy v takej chvíli?


"Rose..." priblížil sa ku mne. "Je to moje rozhodnutie." Zahľadel sa svojimi ľadovo modrými očami na mňa a napokon sa otočil smerom k lesíku, ktorý bol nablízku. Bez slova kráčal. Zostala som len tak stáť a hľadela som na jeho krídla. Boli nádherné, čierne a jemné. Mala som pocit - a tak som mu aj hovorievala - že jeho boli oveľa krajšie a jemnejšie ako tie moje.
Vtedy si Scarlett a Emily vymenili medzi sebou pohľady a Scarlett mi jemne naznačila, aby som za ním šla. Tak som aj urobila. Pomaly som kráčala za ním. Bola som za ním v tesnej blízkosti. A on vedel, že som hneď za ním. No nezastal. Prešli sme takto niekoľko metrov ďalej od domu až k malej čistinke uprostred lesíka. Bola tam tak úžasná atmosféra, že mi bolo ľúto, že sa musíme zhovárať o tak smutných veciach.
"Dave..." začala som tichým hlasom. "Prosím, nerob to."
Dave mi stále stál chrbtom. Keď však začal hovoriť, otočil sa ku mne. "Rose, vieš, že ťa milujem. Povedal som ti to dávno, ale museli sme... museli sme sa rozdeliť aj tak. Anjela smrti zničí len oheň. A ak je potrebná obeť, budem to ja. Chcem, aby si splnila svoj cieľ."
"Ale," odmlčala som sa. Vtedy mi z úst vyletelo niečo, čo šlo zo srdca. "Ale bez teba nemám žiadny cieľ. Bez teba..." Chcela som povedať ešte čosi, ale hlas sa mi celkom zlomil. V tej chvíli som sa neovládateľne rozplakala. Daveov pohľad ma dostal ešte k viac slzám. Bol to veľmi smutný, ale zároveň šťastný pohľad, kvôli tomu, čo som práve vyslovila.
"Myslel som si, že si na to všetko zabudla," priblížil sa ku mne tak, že sme si pozerali rovno do očí. V jeho hlase bolo počuť jemné potešenie.
"Nie," vzdychla som si. "Ach, ako by sa na to dalo zabudnúť? Strávili sme spolu veľmi veľa času. Naučili sme sa spolu zvládať depresie, keď sme museli za niekým ísť. Prebdeli sme spolu veľa nocí, leteli sme spolu nad mestom. Ver mi, tieto chvíle sú nezabudnuteľné. Keby si sa obetoval, stratila by som zmysel... tohto všetkého."
"Ale ak nebude obeť, nebudeš môcť zrušiť svoju kliatbu. A viem, že to chceš. A myslím, že aj Christian sa..."
"Christian stojí za záchranu to je pravda. A ja chcem kliatbu zrušiť kvôli nemu. Neviem čo sa potom so mnou stane, ale stojí za to. Potrebujem len, aby si zostal so mnou. A čo sa týka obety... tak ma privádza do šialenstva fakt, že niekoho obetovať musíme. No, nech to bude ktokoľvek, bude to bolieť." Povedala som presvedčivo.
"Viem. Bude to ťažké, ale skutočne by sa to vyriešilo ak..."
"Nevyriešilo." Chytila som ho za plecia. "Zhoršilo by sa to. Tak zostaň so mnou."
"Rose..." Schyľovalo sa znovu k niečomu neskutočnému, k niečomu, čo sme zažili nedávno v noci. Bozk.
"Rose? Dave?" Pribehla k nám zadýchaná Scarlett. Obaja sme sa pozreli, trochu rozčúlene, že nás vyrušila z takejto krásnej hoci trochu smutnej chvíle. Scarlett sa tvárila celkom vážne, akoby nám chcela niečo dôležité povedať. "Teda... dúfam, že vás nejako neruším."
"Nie, vôbec," pokrútila som hlavou. "Čo sa deje?"
"Dave, nemusíš sa obetovať. Budem to ja."
"Nie, Scarlett. To nemusíš robiť." Hneď som namietla. "Nie, nie. Kvôli mne nie."
"Rose, upokoj sa. Môžem sa reinkarnovať."
"Reinkarnovať? Ale aj tak..."
"Chcem to urobiť." Trvala na svojom Scarlett.
"Vieme, že niekto sa obetovať musí, ale nechceme aby si to bola ty." Povedal Dave.
"Dave, poznáme sa dlho. Vieš, že som... že som to chcela. Reinkarnovať sa. Vieš to. Pochop ma, bude to tak pre mňa a aj pre vás lepšie." Dopovedala a otočila sa na odchod. Nechápavo som sa pozrela na Davida.
"O čom hovorila?" Spýtala som sa.
"Vieš, veľa si toho vytrpela. Scarlett nepoznala rodičov, nevedela vtedy o sebe, že je čarodejnica. Vtedy ju niekto znásilnil a kvôli tomu dosť trpela. Keď sme sa spoznali, hovorila mi o tom. Šla raz domov tmavou ulicou a vrhol sa na ňu nejaký opitý chlapík. Vtedy sa niekoľko krát pokúšala zomrieť, ale nepodarilo sa jej to - nanešťastie - ako to hovorila. Keď zistila všetko o svojich schopnostiach, stále mala akýsi odpor k tomuto svojmu životu. Vravievala, že ju postretlo len nešťastie, a že iný život bude istotne lepší. Tak pevne v to verí, že je odhodlaná urobiť to. Zrejme preto sa chce obetovať. Aj keď viem, že by možno už nemusela trpieť, bolelo by ma to, keby odišla."
"Verím ti. Ani ja nechcem, aby sa obetovala." Zamyslela som sa. "Nevrátime sa?"
"Jasné, poďme." Spoločne sme vyšli z lesíka.
Keď sme však prišli k domu, zdesila som sa. A myslím, že Dave tiež. Pahreba, ktorá bola predtým plná dreva, no suchá, teraz horela a oheň sa šplhal dosť vysoko. Emily a ani Scarlett sme nevideli. Až neskôr, keď sme prešli okolo ohňa, sme počuli Emilyn rozhorčený hlas.
"Scarlett, prosím ťa, prestaň." Hovorila Emily.
"Emily, je to jediné riešenie."
"Nie, nie je. Dá sa to aj inak. Poznám niekoho, kto by nám mohol pomôcť, vôbec to nemusíš robiť."
"Nemusím, ale chcem."
"Scarlett?" Ozvala som sa. Pozrela na mňa. "Nerob to."
"Nemá to zmysel. Nezastavíte ma." Tvrdila stále Scarlett. Začalo mi z toho byť smutno. Nechcela som stratiť ani Davea, ale ani Scarlett. Obaja pre mňa niečo znamenali a aj keď Dave mi bol bližší, nechcela som, aby Scarlett zomrela kvôli mne. Bolelo by ma to. Nevedela som, čo mám robiť, ako ju mám zastaviť, aby kvôli mne nezomrela. Vedela som pochopiť, koľko si toho vytrpela, ale toto nie je správne riešenie. Emily predsa spomínala, že pozná niekoho, kto by nám mohol pomôcť. Nemusí sa to skončiť takto. Možno by sa dalo vymyslieť riešenie, ktoré by menej bolelo, aj keď som vlastne nevedela aké. Strata vždy bolí a či by to bola Scarlett alebo Dave, či niekto celkom iný, ba aj neznámy, ničilo by ma pomyslenie, že sa niekto musel obetovať kvôli mne. Že musí niekto zomrieť kvôli mne. Bolo by to sebecké, keby som to brala len na ľahkú váhu. Z myšlienok ma vytrhol krik.
"Scarleeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeett! Nieeee!" Kričala Emily. Hneď ako som sa opäť zorientovala v realite, všimla som si, že Scarlett sa vrhla do ohnivých plameňov. Na zemi zostala ležať len jej taška a talizman, ktorý predtým vždy nosila na krku.
Dave sa za ňou rozbehol a ja s ním. Nikto z nás nevedel čo robiť, boli sme ochotní do plameňov skočiť. Scarlett sa zmietala v bolestiach a jej krik bolo počuť hádam všade. Ten výkrik, ktorý nasledoval si budem asi naveky pamätať. Tak bolestivý, strašný až pílil uši. Videli sme, ako k nám čosi letí. No neboli sme schopní zachytiť to. Neboli sme schopní žiadneho pohybu. To čo k nám vyletelo z plameňov, bol pentagram. Všimla som si, že pristál na tráve neďaleko od nás.
Vtedy sa Emily konečne spamätala a jediným pohybom ruky uhasila plamene. Keď sa rozplynuli, Scarlett bola preč. Teda nie tak úplne preč - jej telo tu ešte vždy bolo. No jasne som videla, ako biele svetlo jej duše vychádza z mŕtveho tela posiateho pluzgiermi. Jej duša sa vzniesla vysoko nad jej telo. Všetci sme na ňu upreli pohľad plný sĺz.Emily sa rozplakala. Dave sa rozplakal. A ja tiež. Bol to nekontrolovateľný plač. Zmocnila sa ma bolesť, ktorá sa nedá ani opísať. Zmocnil sa ma pocit viny. Aj keď do plameňov skočila sama. Aj napriek tomu, že sme získali pentagram. Ešte vždy ležal na tráve.
No nikto z nás nemal silu ísť poň. Len sme sa zviezli k zemi a rozplakali. Nič viac.

Zostala len bolesť. A vina.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 4. října 2014 v 18:40 | Reagovat

Ach, to je naozaj smutná kapitola. Je mi to ľúto, ale zasa keby to bol dave asi by to bolo ešte horšie.
Som zvedavá čo sa stane ďalej a čo sa týka nového obrázku k poviedke, je super! :D

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 5. října 2014 v 10:14 | Reagovat

[1]: Ďakujem. Veď práve, keby sa obetoval Dave, Rose by to zložilo ešte viac.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------