Prvý krát

23. září 2014 v 17:23 | Elizabeth |  Poézia

Prvý krát

Pamätám si,
keď to bolo prvý krát.
Keď som skĺzla
po ostrej hrane priepasti.
Keď ma bolesť
celkom spútala.

Prvý krát,
keď som túžila zatvoriť oči.
A
prestať dýchať
naveky.

A teraz
moja duša
hodená v priepasti
pomaly umiera
s pocitom prázdna,
čo ma zviera...

No teraz prvý krát
cítim, že niet úniku.
Bolo by to celkom márne.
Dobiela rozžeravená bolesť
spálila by moju dušu,
kričiacu o pomoc.

Prvý krát
to bolí viac ako predtým.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 23. září 2014 v 22:10 | Reagovat

Vcelku smutná báseň, ktorá nemá ani na konci takéto to žiariace svetielko nádeje, čo je trošku škoda :-) Ale čo sa týka veršov, tak je to pekne napísané :-

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 24. září 2014 v 5:53 | Reagovat

[1]: Nuž, niekedy má človek pocit, že svetlo nádeje nenávratne zhaslo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------