Listy Nekonečnu 2

16. září 2014 v 17:03 | Elizabeth
Na úvod len chcem, že ďakujem za dobrú odozvu, takže samozrejme v listoch pokračujem.
Milý priateľu z Nekonečna,

znovu sa k Tebe obraciam s prosbou, že ma vypočuješ, a nezačneš mi do toho reptať. Reptať môžeš, ale ja Ťa aj tak nebudem počuť. Nuž, stačilo zvláštnych kecov na úvod. Však aj tak to čítaš preto, aby si sa dostal k tomu najdôležitejšiemu a to sa zvyčajne do úvodu nepíše.

Posledné dni boli akési zvláštne. Neudialo sa nič extra, všetko bolo také isté, taký istý stereotyp. Deň sa striedal s nocou a však to poznáš. Niekoľko dní za sebou som sa zobudila o čtvrtej nadránom a nemohla som oka zažmúriť. Nočné mory ma síce obchádzajú ale spánok aj tak nie je taký, aký by som vlastne mala mať. No to v podstate nie je to, čo som ti hlavne chcela napísať. Moje nálady boli také zvláštne temné. Áno, stalo sa, že som na tom bola chvíľu dobre, no i tak, akoby som bola uzavretá v nejakej temnote. Akoby som JA SAMA bola tou temnotou. Je to divné...

List pre istú osobu, ktorú som Ti spomínala minule som ešte vždy nenapísala. Vieš, hovorím si, že radšej počkám do piatku, spýtam sa na to vševediacej psychologičky a hádam mi s tým poradí. A prosím nevšímaj si jemný ironický podtón v slove "vševediacej". Je to... ťažko vysvetlitelné. TAk ako všetko okolo mňa.

No okrem duše ma bolí ešte ruka. Nuž... myslím si, že si natoľko múdry, aby si pochopil prečo. A ak nie, nechám Ťa v tom. Iste teraz reptáš, aké je to zlé, a bla bla bla bla... Ja to viem. Ani si nevieš predstaviť ako bolestivo to viem. Ale myslím, že nad tým mám kontrolu. Aspoň... aspoň zatiaľ. Drží ma to pri živote. Vieš, ešte v lete som niekomu sľúbila, že zostanem nažive čo najďalej to pôjde. A ja sa to snažím dodržiavať. Vravím si, že je to takto zatiaľ lepšie. Aj keď sa za to nenávidím.

Akosi sa mi zdá, že za tie roky, čo tápem v temnote, sa čosi zmenilo a neviem vôbec prísť na to, čo. Viem len, že čosi je inak. Je to, možno iná bolesť. Vtedy som trpela viac kvôli láske, teraz je ten dôvod akýsi iný a neviem to opísať. Trpí moja duša. No predsa inak ako predtým. Keď cestujem autobusom, vždy sa nad týmto zamýšľam, hoci by som azda nemala.

Chcela som ešte čosi - prepáč, že Ťa zaťažujem.

Tvoja potemnelá
Elizabeth.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 17. září 2014 v 15:42 | Reagovat

Opäť pekne štylizované, ten začiatok ma pobavil - môžeš mi do toho reptať, ale ja ťa nebudme počuť :D

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 18. září 2014 v 18:56 | Reagovat

[1]: Ďakujem, o to mi aj šlo. :D

3 Charlie Charlie | E-mail | Web | 22. září 2014 v 11:00 | Reagovat

:-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------