Stephen King - Joyland

24. července 2014 v 18:12 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Yes, máme tu recenziu! :)
_____________________________________
Joyland (Stephen King)Autor: Stephen King
Názov: Joyland
Originálny názov: Joyland
Väzba: pevná
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014

Anotácia
Svet kolotočiarov je pestrý, falošný aj desivo úprimný. Občas sa pri stánkoch nehrá o plyšové medvedíky, ale o život. V strašidelnom zámku strácajú mladé ženy spodnú bielizeň a tečie v ňom ozajstná krv. Na vlastnej koži to zistí vysokoškolák Devin Jones, ktorému život dáva poriadne zabrať. Devinova prvá veľká láska sa skončila katastrofou, takže je stále panic a zostalo mu po nej iba zlomené srdce. Nemá s kým stráviť leto, preto nastúpi na letnú brigádu v zábavnom parku Joyland v malom severokarolínskom meste. Ide tam s nádejou, že pri kolotočoch zabudne na svoje depresie a trápenia.

Joyland mu však pripraví niečo omnoho lepšie - ale aj horšie. Devin spoznáva bizarné postavičky z kolotočiarskeho sveta a zapletie sa do riešenia starej vraždy, po ktorej zostal medzi jarmočnými strašidlami jeden skutočný a veľmi nepokojný duch. Pri dramatickom pátraní takmer príde o život. Nachádza však novú lásku a konečne sa z neho stáva muž, hoci úplne inak, než dúfal.
Stephen King opäť ponúka napínavý, vtipný i dojímavý príbeh, ktorý prečítate jedným dychom.


O autorovi:
Stephen KingStephena Kinga pozná snáď každý. Podľa môjho názoru je to majster hororu. Fanúšikovia hororu mu istotne už prišli na chuť a ak ešte nie, vrelo knihy od Kinga odporúčam.
Je to najpredávanejší a najkultovejší žijúci spisovateľ v Spojených štátoch. Napísal viac ako štyridsať kníh za necelých dvadsaťpäť rokov svojej literárnej činnosti. Z týchto kníh sa na celom svete predalo viac ako dve miliardy výtlačkov.
Narodil sa v roku 1947 v štáte Maine. Začal písať poviedky do pánskych časopisov. Jeho prvý beletrický pokus bol Votrelci z hviezd (sci-fi), ktorý vydával na vlastné náklady. S horormi začal, keď našiel na povale tetinho domu krabice s výtlačkami Lovecrafta, Roberta Blocha a Jacka Finneyho. Prvý honorár dostal za poviedku Sklenená podlaha. V roku 1973 mal konečne komerčný úspech s knihou Carrie, ktorú jeho manželka vraj našla v odpadkovom koši. Tú kúpilo vydavateľstvo Doubleday za 400 000 dolárov.
Ešte zopár informácií:
- mal ťažkú nehodu - zrazilo ho auto
- niektoré knihy vydával pod pseudonymom Richard Bachman
- vydával knihu na pokračovanie cez internet (The Plant), ale projekt nebol úspešný, preto ho ukončil
- Asi tridsať jeho kníh bolo sfilmovaných - spomeniem známe - Zelená Míľa, To, Carrie...

Joyland z môjho pohľadu:
Začnem trochu inak - nečakala som, že túto novinku budú mať v našej dedinskej knižnici. Ale siahla som po nej, aj keď v tej chvíli som skôr mala chuť na niečo iné. Kinga nikdy neodmietnem. A toto rozhodnutie som neoľutovala. Prečítala som mnoho kníh od Kinga, a po týchto skúsenostiach som vedela, že ma určite nesklame.

Kniha je skvele písaná - začiatok je veľmi tajomný, a pomaly si začínate zvykať na to, že sa nič extra ani nestane, no vždy dostanete indíciu, že niečo predsalen bude. Chcem tým povedať, že všetko bolo zahalené rúškom tajomna, nevedela som, čo sa môže stať. Mohla som si myslieť, že sa stane toto, no keď sa dej obráti, tak vás to prekvapí a pri čítaní otváram ústa, pretože neverím tomu, čo sa deje. Ach, prepáčte, ani sa neviem poriadne vyjadriť. Chcem týmto všetkým povedať, že dej sa zo začiatku zdá pokojný, tajomný, no potom to na vás úplne vybalí a neviem povedať očiam aby nevypadli z jamiek.

Trochu som sa stotožňovala s hlavnou postavou - Devinom. Bol to taký mne sympatický no veľmi zlomený chlapík, ktorý mal dobré srdce, čo bolo v knihe jasne vidieť. Na tejto knihe sa mi páčilo, že som sa v niektorých situáciách zasmiala, no na konci ma trochu zmáhal plač. Ale ten koniec - teda.. plačem u každej knihy, takže to si nevšímajte - ide o to, že kniha nie je písaná úplne vážnym štýlom, dej ide od niečoho k niečomu, nie od ničoho k ničomu a situácie ma vedeli rozcitlivieť ale aj rozosmiať.

Celá kniha sa veľmi dobre čítala a pri čítaní som nedokázala ani dýchať. Predsalen Stephen King píše už dosť dlho a vie to tak správne... skrátka napísať aby to čitateľa nadchlo. Nikdy som sa u toho nenudila. V podstate nemám čo vytknúť, u tohoto spisovateľa sa to ani nedá. Čítala som Kingove kníhy skôr napísané a aj tie novšie a nie je tam rozdiel, je jasne vidieť, že sa stále udržuje v tom, že je stále Majster hororu. A za tým si stojím.

Nedá mi nespomenúť, že v poviedkach sa často od Kingových diel inšpirujem. Kniha ma tiež inšpirovala k napísaní jednej básni, avšak na blogu ju žiaľ neuvidíte, pretože je dosť osobná.

Najobľúbenejšia postava:
Jednoznačne hlavná postava Devin. Spomínala som, že som sa s ním trochu stotožňovala.

Ukážka
Mal som auto, ale v tú jeseň roku 1973 som z Plážového penziónu pani Shoplawovej chodieval do Joylandu v meste Heaven's Bay peši. Pripadalo mi to ako správna možnosť. Vlastne jediná správna možnosť. Začiatkom septembra bola pláž Heaven Beach takmer úplne opustená, presne ako mi vo vtedajšej nálade vyhovovalo. Bola to najkrajšia jeseň v mojom živote. Môžem to potvrdiť aj po štyridsiatich rokoch. A ešte nikdy som nebol taký nešťastný ako vtedy. Aj to môžem potvrdiť. Ľudia si myslia, že prvá láska je krásna a najkrajšia vtedy, keď sa prvé puto naruší. Popmusic a country to do vás hustí v tisícke piesní, ktoré sú o tom istom - že si nejaký somár zlomil srdce. Lenže prvá zlomenina srdca najväčšmi bolí, najpomalšie sa hojí a zanecháva najviditeľnejšiu stopu. Čo je na tom krásne?
Celý september a dobrú polovicu októbra bola obloha nad Severnou Karolínou jasná a vzduch príjemne teplý aj o siedmej ráno, keď som vychádzal zo svojho bytu na druhom poschodí pri vonkajších schodoch. Ak som vyrazil v ľahkej bunde, kým som prešiel polovicu z takmer päťkilometrovej trasy z mesta do zábavného parku, mal som ju zaviazanú okolo pása. Prvú zastávku som si spravil v Bettinej pekárni, kúpil som si dva ešte teplé croissanty. Môj tieň, natiahnutý takmer na šesť metrov, kráčal po piesku so mnou. Krúžili nado mnou čajky, spod papiera cítili croissanty. A keď som sa vracal naspäť, väčšinou okolo piatej (hoci občas som zostal aj dlhšie, lebo čo ma už čakalo v Heaven's Bay, meste, ktoré sa s odchodom leta ponorilo do zimného spánku?), môj tieň so mnou kráčal tiež, ale po vode. Ak bol príliv, mihotal sa na hladine a vyzeralo to, akoby pomaly tancoval s kruhom hula-hop. Nie som si tým celkom istý, ale myslím, že chlapec, žena a pes tam boli už prvý raz, keď som podnikol tú pešiu cestu. Breh medzi mestom a veselo blikajúcimi jarmočnými svetlami Joylandu bol lemovaný letnými sídlami, neraz veľmi drahými a väčšinou po prvom septembrovom pondelku, keď je Sviatok práce, zatvorenými na zimu. To sa však netýkalo najväčšieho z nich, toho, ktoré vyzeralo ako zelený zámok z dreva. Zo širokého zadného patia viedla doštená promenáda až tam, kde sa namiesto morských rias belel jemný piesok. Na konci promenády stál piknikový stôl zatienený svetlozeleným plážovým slnečníkom. V jeho tieni sedával chlapec na vozíku, na hlave bejzbalová šiltovka a od pása nadol zakrytý dekou ešte aj popoludní, keď bývalo i vyše dvadsať stupňov. Myslel som, že má nejakých päť rokov, no určite nie viac ako sedem. Pes, teriér Jacka Russella, buď ležal vedľa neho, alebo mu sedel pri nohách. Žena sedávala na jednej z lavíc pri piknikovom stole, niekedy čítala knihu, väčšinou len pozerala na vodu. Bola veľmi krásna.
Či už cestou ta, alebo naspäť, zakaždým som im zamával a chlapec mi odmával. Ona spočiatku nemávala. Rok 1973 bol rokom ropného embarga OPEC-u, rokom, keď Richard Nixon vyhlásil, že nie je lump, rokom, keď zomrel Edward G. Robinson aj Noël Coward. Bol to stratený rok Devina Jonesa. Bol som dvadsaťjedenročný panic s literárnymi ambíciami. Mal som troje modrých džínsov, štvoro trenírok, rozheganú starú fordku (s fungujúcim rádiom), kde-tu myšlienky na samovraždu a stále zlomené srdce.
Krása, čo?

Moje konečné hodnotenie:
Knihe nemám čo vytknúť. Stephen King je Stephen King. :)

Zdroje:
Anotácia a obálka - martinus.sk
Obrázok autora - martinus.sk
Informácie o autorovi: nekopírované len výcuc - wikipédia a martinus.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 25. července 2014 v 14:56 | Reagovat

Vyzerá to na skvelú knihu, námet je výborný, viem si predstaviť rôzne tajomné situácie :-) A hlavná postava musí byť super, aspoň mi to tak príde :-)

2 Angela Angela | Web | 26. července 2014 v 14:30 | Reagovat

Anotace je hodně zajímavá a tvá recenze mě na knihu dost navnadila, ráda bych si ji přečetla. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------