Rozhovor s Charliem

7. července 2014 v 18:43 | Elizabeth
Zdravím vás v tento horúci deň...
Tak, znovu tu mám pre vás rozhovor. Tento krát so zaujímavým blogerom Charliem. Jeho blog navštevujem už pomerne dlho a preto som rada, že ho môžem predstaviť aj vám ostatným, ktorý ho ešte nepoznáte. Myslím si, že stojí za to ho navštíviť. Blog je zaujímavý nie len pre písanú tvorbu ale aj pre skvelé fotografie. Mala som v pláne zverejniť tento rozhovor už ráno, keď som ho našla v schránke, ale žiadalo sa mi ešte spánku, takže ho sem dávam až teraz.
AAA, malo to byť zverejnené už pred pol hodinou ale blog.cz nejako protestuje! -_-
1. Môžeš nám - ktorí ťa nepoznajú - trochu predstaviť seba a svoj blog?
Je ťažké predstaviť seba - aj predstaviť si seba ako ideálnu bytosť. Nie je na mne popravde takmer nič zvláštne, ale predsa som špecifický druh a rád sa na blogu predvádzam (preto píšem častokrát mierne sarkasticky a namyslene, ale to je iba taká skromná internetová maska).
Inak o sebe môžem povedať, že sa volám Charlie a momentálne mám dvadsaťjeden rokov, čo je už príliš veľa na to, ostávať decko ale príliš málo na to, aby som spravil nejaký dôležitý krok bez opory. Je to veľmi mrzutý vek, hlavne v tomto storočí.
A čo sa týka blogu, už vyššie som spomenul, že môj štýl písania nie každému chutí. Popravde mám momentálne zo 70% fotografický blog, pretože nepridávam iné články. Venujem sa ale písaniu poviedok a básní, okrem toho píšem aj nejaké chvíľkové popletenia mysle. Momentálne som však mal plno práce so školou, a preto som nemal príliš veľa času na písanie akýchkoľvek, keď aj obyčajných článkov.


2. Čo ťa viedlo k tomu založiť si blog na blogspote?
Viedli ma k tomu nervy z blogu cézet. Prvý blog som mal práve na tejto doméne, avšak ataky autorského klubu, technické chyby či prihlúpi blogeri, ktorí žobronia o hlasy, ma (takmer) prinútili presťahovať sa. Pôvodne však za zrušením starého blogu a prejdením na blogspot stojí jedna dôležitá etapa môjho života uvedomenia si vlastného ja.


3. Viem, že píšeš knihu - ako sa darí v pokračovaní a v akom štádiu rozpracovania je?
Kvôli škole som nemal príliš veľa času, čo som už spomenul vyššie. Preto sa pero strašne dlho nedotklo papiera a mňa to úprimne veľmi žralo. Občas som však aj čas mal, ale neprichádzali nápady... nie, to nie je to správne slovo. Skôr nebola chuť, celková životná apatia. Momentálne je to však na dobrej ceste, píšem oveľa viacej. Môžem prezradiť napríklad toľko, že dokončím dvanástu kapitolu druhej časti a vrhnem sa na časť tretiu, ktorá bude záverečná. Je to ešte beh na dlhú trať a dávam tej knihe určite vyše dvoch rokov práce, ale dúfam, že výsledok bude stáť za to.



4. Na blogu máš mnoho fotiek, ktoré sú skutočne skvelé - ako dlho sa foteniu venuješ?
Och, ďakujem za pochvalu. Fotiť som začal zhruba pred piatimi rokmi. Prvé fotky vznikli mobilom Sony Ericsson, ktorý mal rozlíšenie 1 megapixel a kvalitu fotografií fakt hroznú. Potom som sa prepracoval mobilom tej istej značky s 3 megapixelovým fotoaparátom až k mobilu s 5 megapixelovým foťákom, ktorý mal aj funkciu makra, čo ma veľmi potešilo. A neskôr už som mal digitálne fotoaparáty. Najväčší skok v technike fotenia však nastal, keď som si kúpil digitálnu zrkadlovku Nikon. Najskôr som fotil na automatike, chvíľu trvalo, kým som sa naučil používať režim manuálu. Akonáhle som sa to však naučil, začal som špecifickejšie fotiť, čo vlastne teraz ľahko môžete spozorovať na mojich fotkách - čiernobiele s vysokým ISOm, ktoré dotvára šum.


5. Máš nejaké plány do budúcnosti? Ak áno, aké?
Každý má plány do budúcnosti. Nechcem ich však príliš veľké, aby som sa priveľmi nepopálil. Samozrejme plán číslo jedna je dokončiť - úspešne = s patričným úspechom a uznaním - knihu a naďalej sa venovať písaniu. No a potom sú to už neurčité plány typu, odsťahovať sa do zahraničia, nájsť si prípadne prácu, ktorá ma bude baviť (uživiť sa iba písaním je dnes pravdepodobne problém, musel by som byť na takej úrovni, ako je majster King), bývať vo vlastnom, žiť život, o akom stále iba snívam...


6. Okrem toho - chodíš na výšku, čo plánuješ potom?
Veľa ľudí sa ma pýta, ako sa s takou školou uplatním. *Poznámka pre tých, ktorí nevedia o akú školu ide - estetika.* Nechcem, zdôrazňujem NAOZAJ NECHCEM pracovať v tomto obore. Po prvé je dosť ťažké sa zamestnať, po druhé... umenie ma baví, a preto to študujem, ale neviem si predstaviť samého seba, ako dva týždne rozjímam nad obrazom a výsledok rozjímania uverejním v nejakom odbornom časopise. Čiže ak školu doštudujem, budem rád, ak nie, nič sa nedeje. Aj tak si nájdem úplne inú robotu (ale kto vie, osud je nevyspytateľný).


7. Ako dlho sa venuješ písaniu a pamätáš si deň, keď si začal?
Písaniu sa nevenujem zas až tak dlho. Písal som primitívne básničky už ako decko, ale nepovažujem to za písanie v pravom slova zmysle. Začal som na strednej poviedkami, za ktoré sa síce teraz riadne hanbím, ale už to obdobie môžem označiť za počiatok môjho spisovateľského čreva. Takže zhruba šesť rokov, avšak označiť presne deň, kedy som si povedal "Áno, budem písať!", to sa asi nedá.

8. Ktorý spisovateľ/ka ťa najviac inšpiruje v písaní?
Inšpirovali ma presne dvaja spisovatelia. V próze to je Stephen King, pretože práve jeho kníh som prečítal celkom dosť. Raz mi jeden človek povedal, že občas v mojej tvorbe cíti kingovský nádych a myslím, že možno je ho tam badať.
V poézii to bol zas Rudolf Fabry. Je to smiešne, ale na strednej sme sa práve učili o psychickom automatizme - automatickom texte a prečítali sme si pár slovenských surrealistov. Potom nám dala slovenčinárka cvičenie, kde nadiktovala slová a z nich sme mali stvoriť báseň práve pomocou psychického automatizmu. Odvtedy vlastne píšem básne. A aj presne vtedy som prišiel na to, že Fabry je úplne skvelý surrealista a rád ho čítam. Otec mi zas tvrdí, že keď čítal jednu báseň od Fabryho, že si myslel, že som ju písal ja. Tie inšpirácie sa vždy trošku odzrkadľujú.


9. Čo si myslíš o filmoch spracovaných podľa kníh? Sú knihy lepšie, alebo naopak?
Isteže sú knihy lepšie ako film. Po prvé v knihe pracuje ľudská predstavivosť, rozvíja sa fantázia, ide o akt idealizovania si postáv a okolia, o snívanie pri čítaní. Po druhé, do filmu sa nikdy nenarve to, čo je v knihe. Aj keby tá kniha mala iba tristo strán, nedá sa to zvládnuť. Niektoré filmy natočené podľa knižnej predlohy sú fajn, napríklad taká Zelená Míľa - knihy sú skvelé, ale aj film je dobre spracovaný, režisér je fakt šikovný. Avšak zas iné sú poriadne prepadáky.


10. Aká kniha je tvoja najobľúbenejšia?
Priznám sa, nečítam až tak veľa, ako napríklad iní. Knihy mám však veľmi rád a nebránim sa dobrej rade. Zatiaľ najlepšie dielo, ktoré som kedy čítal (a myslím, že ho len tak niečo neprekoná) je Temná Veža od Stephena Kinga. Je to vlastne séria siedmych kníh. Určite to veľa ľudí pozná, hlavne labužnícky čitatelia. Ten príbeh je tak prepracovaný, premyslený a fantastický, že zavretie poslednej knihy bolo viac bolestivejšie, ako vyberanie srdca zaživa.


11. Máš aj nejaký najobľúbenejší film?
Mám veľa obľúbených filmov. Skúsim spomenúť však tie naj, ktoré mám aj na CSFD v desiatke obľúbených. Nachádza sa tam:
Zelená Míľa - bez komentára
Forrest Gump - takisto bez komentára
Give ´em Hell, Malone - tento film nechutí každému a nie je nejak extra zvláštny ani príbehovo ohurujúci. Je to však tiež moja srdcovka.
Hodiny - skvelá dráma, na ktorú som prvýkrát narazil v Brne u rodiny. Bežala na akomsi českom programe. Očkom som občas hodil na obrazovku. Neskôr som sa od nej už dlho nevedel odtrhnúť. Dlho som nevedel, ako sa ten film vlastne volal až raz som naň opäť narazil. Videl som ho už niekoľkokrát a nikdy ma neomrzel.
Prekliaty ostrov - ešte keď sme odoberali televízny program, videl som ho tam kdesi v texte a popis ma ihneď zaujal (mám rád filmy z oblasti psychiatrie, psychiatrických kliník a pod. .... nerátajú sa tu však treťotriedne horory, aby bolo jasné). Po pozretí som vedel, že je to jeden z tých lepších filmov... vlastne z tých skoro najlepších.
Čistá duša - netreba sa ani vyjadrovať, krásne spracovaný životopisný film.
Swing Kids - menej známy film, ktorý mi poradila kamarátka. Má silný príbeh, pekné spracovanie, skvelú hudbu... prišiel som si na svoje.
Chlapci neplačú - niet čo dodať, veľa ľudí určite pozná.
Melancholia - režisér Lars von Trier natáča veľmi špecifické filmy so špecifickými témami. Jeho hry s kamerou milujem. V prvej časti, ktorá sa javí byť trochu nudná, perfektne vykreslil pohľad na depresiu v pravom slova zmysle, čo sa ešte doteraz nikomu tak vierohodne nepodarilo. Klobúk dolu!
Requiem za sen - čo by som bol za človeka, keby sa mi nepáči, všakže? Film je už starší, ak sa to tak dá povedať a ja som si ho na hanbu sveta pozrel až v roku 2014. Ale taktiež, spracovanie príbehu, kamera a hlavne extatická hudba (nevie mi prísť na rozum lepší ekvivalent), má čaro a myslím, že slabšie povahy ostanú ešte dlho šoknuté.


12. Aké blogy prevažne navštevuješ - podľa témy?
Navštevujem veľa rôznych blogov. Mám tam nejaké fotografické, básnické a iné pisateľské, väčšinou sú to však multitematické blogy - napríklad osoba aj píše, aj fotí aj čarbe do "denníka". Nejde ani o tému či zameranie, ak je ten človek zaujímavý a trebárs píše iba denníky, ale píše ich formou, že mi z toho padá sánka, tak je jasné, že ho budem čítať.


13. Chceš na záver niečo odkázať alebo dodať?
Áno, pripravil som si tento odkaz už od polovice rozhovoru... som retard. A píšem veľa, neviem, či je to v mojej "spisovateľskej" náture, alebo sa fakt mám potrebu predvádzať a rečniť o sebe, ale tento článok je asi pridlhý na to, aby si ho niekto prečítal celý. Čiže, chcel som povedať, skráť to, no asi by ušla podstata. Žiaľ, počítam s tým, že môj šarm až tak ďaleko nesiaha.
A ešte by som chcel dodať, že nie je nič lepšie ako sa dobre najesť, vykakať a vyspať. To je základ šťastia.

Ďakujem za rozhovor ;)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 7. července 2014 v 18:59 | Reagovat

Na blog sa určite musím pozrieť, pretože rozhovor je veľmi zaujímavý :-) Je super že blogy či stránky majú aj ľudia v trochu rozumnom veku a nie iba nejaké násťročné pubertálne dievčatá (bez urážky) :D.
Čo sa týka fotenia, v tom sa veľmi nevyznám alebo skôr nemám prax, tak preto mi to možno pripomína španielsku dedinu :D
Výber filmov rozhodne chválim, mnohé poznám a Requiem for a dream je naozaj výborný, najmä hudba, cez ktorú som sa k filmu dostala :-)

2 sw sw | Web | 8. července 2014 v 21:51 | Reagovat

Super rozhovor, souhlasně jsem pokyvovala hlavou nad Nikonem, ale teď už musím jít prolézt ten blog! :)

3 Kavka Kavka | Web | 10. července 2014 v 14:12 | Reagovat

no teda. to sa až teraz dozviem že s Charliem vyšiel rozhovor :D Charlie sa číta skvelo, rozhovor bol na úrovni. a posledná veta je najväčšie múdro. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------