Červenec 2014

Zmena

20. července 2014 v 18:58 | Elizabeth |  Poézia
Zmena
Slnko,
kedysi hrejivé,
dnes ochladlo.
V očiach sa stratil jas
a fotografie pobledli.
Zmizlo to, čo bolo krásne.
Ako dieťa vidí svet,
chcela by som vo všetko veriť.
Nebáť sa niekam ísť,
nebáť sa snívať
o nesplniteľnom.
Opustené detské ihriská
hrdzavý kolotoč,
a to všetko už zomrelo
v temnotách samotného času.
A tak ako zaznel posledný tón
klavíra rozozvučaný smutným klaviristom,
tak sa svet zmenil na nepoznanie.
Všetko v čo sme verili,
zmizlo v hmlách neistoty.
Kam vlastne kráčam?
Do ničoty niečoho,
čo sa kedysi volalo

budúcnosť?

_____________________________________
Som späť a mám pre vás aj novú kapitolovú poviedku! A samozrejme fotky! :)

Pri úsvite

13. července 2014 v 9:17 | Elizabeth |  Poézia

Pri úsvite

Utopená v tichu pri úsvite,
keď končí sa bezsenná noc,
hľadám odvahu otvoriť oči.
Hľadám nádej, že už nepríde,
ten strach, čo nočné mory mi nosí.

Bojím sa vstať
(môže sa vrátiť).
Niekedy mi šepká do ucha
(to čo hovorí, je zlo).
Nedá mi spať
(neviem čo chce).
Ale mám strach.
(Nikdy nespí...)

Čo ak
sa sny stanú skutočnosťou?
(všetci by zomreli a to by som nezniesla).
Čo ak
moju myseľ zachváti panika
(mohlo by sa to so mnou skončiť zle).
Čo ak
ho živia len moje obavy
(bojím sa otvoriť oči a dýchať).

Neviem kto to je,
minulosť nás spútala.
Neviem čo chce,
priveľmi sa bojím.
Chcem,
aby ma nechal odísť.

Poznámka mimo báseň - už v utorok odchádzam preč, takže... :) Takže od 15. 7. do 21. 7. som mimo blog. A máme nový dizajn... :)

Takzvané leto

11. července 2014 v 10:50 | Elizabeth |  Občasník

Zdravím! :)

Dnes možno trochu v krátkosti zhrniem udalosti posledných dní. Všetko to voľno je o ničom. Výhoda je, že keď krásne svieti mesiac, môžem naň hľadieť až dovtedy kým nezájde za oblaky alebo úplne nezapadne. A vďaka tomu vznikla tá mini básnička, ktorú som sem dala včera. Okrem toho, na budúci týždeň sa s vami na pár dní rozlúčim, ešte uvediem presné dátumy, musím taktiež dať vedieť pre istotu do klubov. Ideme zase do môjho krásneho malebného rodného mestečka. Konečne vystriedam tento zošedivený dom. :D Stále sa však bojím pár vecí, aby vyšli tak, ako som plánovala. Stresuje ma to. Ale dúfam, že všetko vyjde. Ubehli sotva dva týždne prázdnin a ja už chodím po dome a netuším čo robiť. Hovorím si, že by som mala konečne začať s tou knihou no stále nemám dobrý námet. Stále nemám to, čo potrebujem - aspoň kúsok deja. Tápem v tom, neviem ako začať. Hovorím si, že by bolo fajn zas napísať Denník Anjela Smrti, no stále sa k tomu neviem dostať. V posledných dňoch len guglim. A úplné blbosti. To čo ma napadne. A samozrejme počúvam EV. :)
Á, keď sme už pri Evanescence tak sa vám už musím s niečím pochváliť. Mám to doma už od posledného týždňa školského roku, ale keď som písala denníček tak som na to zabudla. No teraz si vravím, že už nezabudnem a tak... No je to prívesok, ktorý mi vyrobila mamka. Tak isto ako mi predtým vyrobila pentagram a krížik a ešte strašne dávno srdiečko. Teraz mám znak EV na krku. :)
Tu je fotka.

Moje vlasy si nevšímajte sú strapaté viem. :D Je fakt krásny, milujem ho. Napriek tomu, že pri tých atakách má problém s jemnou motorikou tak toto je úžasné. Veľmi ma s tým potešila. Konečne mám niečo evanescentné.. :D Mám zopár obrázkov z časopisu a vytlačený znak. A už aj prívesok. Svoj ksicht som radšej nefotila, ktovie ako by to dopadlo... :D :D :D Dnes ma ešte čaká nákup s mamkou a potom budem skúšať písať, ale ktovie.
Mimochodom, včera bol ten mesiac úplne dokonalý, nemohla som z neho spustiť oči ako som tak ležala v posteli, slúchadlá vu ušiach a ten mesiac... Privalilo sa vtedy sem nejaké mračno a bolo úchvatné pozorovať ako sa mesiac ponára a znovu vynára z mrakov. WOW.
Čo vy, ako prázdninujete? :)

Cesta do fantázie

10. července 2014 v 16:17 | Elizabeth |  Poézia

Cesta do fantázie

Strieborná luna
jagavá, krásna...
Takého svetla nikde niet.
Žiari spomedzi blikajúcich hviezd.
Na hladine trblietavého oceánu
vytvára si cestu ciest
z čriepkov striebra
a z oceánu perál.
Vedie v diaľky neexistujúcich krajín
mojej nekonečnej fantázie.
________________________________________________
Poznámka
Báseň je veľmi kratučká a tak som k nej doplnila obrázok vlastnej výroby, avšak myslím si, že báseň nepotrebuje viac komentár a povedala to čo mala. Mimochodom vznikla pri svetle mesiačiku. Mala som fotku, ale tá nestojí za nič, takže obrázok.
Čo vy na báseň? :)

Dôvody, prečo mám rada Evanescence

9. července 2014 v 16:04 | Elizabeth
Hello! :)
Tak, dnes som sa rozhodla prispieť ďalším hudobne naladeným článkom. Už dlhšie som plánovala niečo v tomto zmysle, pretože mám pocit, že to jednoducho povedať musím. Teda vlastne napísať. Neviem, prečo používam "musím povedať" keď predsa píšem. Ale vlastne - to písanie beriem ako formu hovoreného slova... Dosť už, píšem článok do hudby a nie do úvah a "hry so slovíčkami". Takže, viete, že mám strašne rada Evanescence a ja som sa rozhodla objasniť niekoľko dovôdov, prečo to tak je.

1. Texty s ktorými sa často stotožňujem - Amy Lee píše svoje texty sama, čo je úplne skvelé a najlepšie je, že sa inšpiruje svojím životom a situáciami v ňom. Väčšinou ak máte ťažkú situáciu, alebo skrátka nie ste najšťastnejší všímate si najmä text piesní, ktoré počúvate - u Evanescence to u mňa veľmi neplatí, pretože ja vždy hľadám text piesne. Nezáleží to na nálade. Ale to som chcela, že sa s tými textami viete stotožniť. Často mám pocit, akoby mi Amy hovorila (spievala) z duše. je to jednoducho dokonalé. :D

Moja obľúbená s nového albumu Evanescence.
2. Rocková hudba a klavír - Amy je skutočne skvelá klaviristka. Istotne poznáte známu My Immortal - klavír. A ja klavír strašne milujem. V spojení s rockovou hodbou je skvelý. Predstavuje to takú jemnosť. Predstavuje to to, čo mám rada ako samostatné žánre - klavírne piesne a rockovú hudbu. Toto spojenie ma doslova okúzli. Nemôžem však zabudnúť krásne klavírne balady - Give Unto Me, Hello a podobne.

Svet plný klamstiev

7. července 2014 v 20:16 | Elizabeth |  Poézia

Svet plný klamstiev

každý hrá divadlo,
ktoré (ne)skončí katastrofou.
Nikto však netuší,
čím to je.
Že herci hrajú o klamstvách,
ktoré sú nakoniec
odpustené.
A tie skutočné
sú neprehliadnuteľné.

Kto vie,
kedy sa to stane,
koľko času máme.
Zmeniť smer svojich krokov,
zahodiť masku mrzutosti.
Vieš, že to,
čo robíš je práve to smutné,
hoci tvrdíš, že klamať je nutné.
Katastrofe sa nevyhneš
a toto divadlo už malo
svoju premiéru.
Napriek tomu
ho hráš vo všetkých divadlách.

Kto vie,
kedy čierno-biely film
nahradia farby sveta,
ktoré klamstvá zničili.
Je to však filmová katastrofa,
no tak dokonalá,
že klamú všetci...
... a už pravdy
na tomto svete
veľa niet.

_________________________________________
*Pznámka pod čiarou*
Táto báseň mala byť príspevkom na tému Katastrofa do projektu 55 básní, ale nakoniec sa to na katastrofu ani veľmi nepodobá, takže to dávam len takto do poézie...

Rozhovor s Charliem

7. července 2014 v 18:43 | Elizabeth
Zdravím vás v tento horúci deň...
Tak, znovu tu mám pre vás rozhovor. Tento krát so zaujímavým blogerom Charliem. Jeho blog navštevujem už pomerne dlho a preto som rada, že ho môžem predstaviť aj vám ostatným, ktorý ho ešte nepoznáte. Myslím si, že stojí za to ho navštíviť. Blog je zaujímavý nie len pre písanú tvorbu ale aj pre skvelé fotografie. Mala som v pláne zverejniť tento rozhovor už ráno, keď som ho našla v schránke, ale žiadalo sa mi ešte spánku, takže ho sem dávam až teraz.
AAA, malo to byť zverejnené už pred pol hodinou ale blog.cz nejako protestuje! -_-
1. Môžeš nám - ktorí ťa nepoznajú - trochu predstaviť seba a svoj blog?
Je ťažké predstaviť seba - aj predstaviť si seba ako ideálnu bytosť. Nie je na mne popravde takmer nič zvláštne, ale predsa som špecifický druh a rád sa na blogu predvádzam (preto píšem častokrát mierne sarkasticky a namyslene, ale to je iba taká skromná internetová maska).
Inak o sebe môžem povedať, že sa volám Charlie a momentálne mám dvadsaťjeden rokov, čo je už príliš veľa na to, ostávať decko ale príliš málo na to, aby som spravil nejaký dôležitý krok bez opory. Je to veľmi mrzutý vek, hlavne v tomto storočí.
A čo sa týka blogu, už vyššie som spomenul, že môj štýl písania nie každému chutí. Popravde mám momentálne zo 70% fotografický blog, pretože nepridávam iné články. Venujem sa ale písaniu poviedok a básní, okrem toho píšem aj nejaké chvíľkové popletenia mysle. Momentálne som však mal plno práce so školou, a preto som nemal príliš veľa času na písanie akýchkoľvek, keď aj obyčajných článkov.


2. Čo ťa viedlo k tomu založiť si blog na blogspote?
Viedli ma k tomu nervy z blogu cézet. Prvý blog som mal práve na tejto doméne, avšak ataky autorského klubu, technické chyby či prihlúpi blogeri, ktorí žobronia o hlasy, ma (takmer) prinútili presťahovať sa. Pôvodne však za zrušením starého blogu a prejdením na blogspot stojí jedna dôležitá etapa môjho života uvedomenia si vlastného ja.


3. Viem, že píšeš knihu - ako sa darí v pokračovaní a v akom štádiu rozpracovania je?
Kvôli škole som nemal príliš veľa času, čo som už spomenul vyššie. Preto sa pero strašne dlho nedotklo papiera a mňa to úprimne veľmi žralo. Občas som však aj čas mal, ale neprichádzali nápady... nie, to nie je to správne slovo. Skôr nebola chuť, celková životná apatia. Momentálne je to však na dobrej ceste, píšem oveľa viacej. Môžem prezradiť napríklad toľko, že dokončím dvanástu kapitolu druhej časti a vrhnem sa na časť tretiu, ktorá bude záverečná. Je to ešte beh na dlhú trať a dávam tej knihe určite vyše dvoch rokov práce, ale dúfam, že výsledok bude stáť za to.

Rozhovor s Casion

5. července 2014 v 21:34 | Elizabeth
Zdravím,
tak, dnes tu pre vás mám druhý rozhovor s veľmi zaujímavou blogerkov, ktorej blog rada čítam - takže ho nájdete na zozname čítaných blogov. Je to Casion. Pre mňa je jej blog veľmi zaujímavý a teda dúfam, že osloví aj vás a prídete ju navštíviť - myslím si, že to určite stojí za to.
1) Mohla by si na začiatok popísať seba a aj svoj blog?
Opísať samú seba nie je jednoduché, takže iba tak vo všeobecnosti. Mám sedemnásť rokov, onedlho osemnásť, bývam na dedine, mám staršiu sestru a navštevujem gymnázium. Mám veľmi rada fantasy knihy aj filmy, dobrú hudbu a tiež rada tvorím. Venujem s apísaniu prózy aj poézie a toto všetko môžete nájsť aj na mojom blogu.

2) Prečo si sa rozhodla založiť si blog?
K blogu ma doviedla kamarátka, ktorá mi spomenula možnosť zverejňovať svoje mymšlienky, tvorbu a vlastne čokoľvek čo by som chcela a tak som si založila svoj prvý blog. Ten bol pôvodne zameran iba na Harry Pottera a následne som si založila tento aktuálny blog, ktorý zahŕňa viacero fantasy tém.

3) Ako vznikla tvoja prezývka?
Moju prezývku - Casion (číta sa Kasion) som si vybrala po prečítaní jednej fan fiction poviedky, kde sa takto volala hlavná postava. Dúfam, že to nikomu neprekáža, zatiaľ sa mi nikto neozval, aby sa odvolával na autorské práva, tak to snáď neprekáža :-)

4) Venuješ sa na blogu poviedkam - môžeš nám ich trochu popísať? A ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Na blogu zverejňujem jednorázové čiže krátke príbehy, ale aj kapitolové. Z kapitolových sa jendá zatiaľ iba o fan fiction a to konkrétne na Harry Pottera a Hraničiarovho učňa. Na HP sú to poviedky Spomienky (dokončená), Srdcu nerozkážeš (dokončená) a na HU Snová realita (pozastavená). Pri HP sa najčastejšie venujem Severusovi Snapeovi, mojej obľúbenej postave, ale plánujem zverejňovať aj autorskú kapitolovú poviedku, snáď sa niekomu zapáči.
5) Píšeš tiež krásne básne, kedy najčastejšie vznikajú a kde berieš inšpiráciu?
Ťažko povedať kde beriem inšpiráciu, vlastne to ani sama neviem. Často z hudby, nejaké ,,magické" piesne, klavírne skladby, niekedy z obrázkov na internete, inokedy sa azsa iba pozriem von oknom a niečo mi napadne. Rada píšem večer, keď je ticho a pokoj, niekoľko básní vzniklo aj v škole, ale obvykle skôr doma v pokoji.

6) Keďže máš rada fantasy, čo z tohto žánru čítaš najradšej?
Fantasy je môj najobľúbenejší žáner, začalo sa to u mňa Potterovskou sériou a neskôr som začala čítať aj iné romány či série. Moje obľúbené príbehy v sebe majú čarodejníkov, elfov, draky a mnoho iných magických prvkov. Mám rada Narniu, Pána prsteňov, Odkaz dračích jazdcov, ale aj takú klasiku ako Alica v Krajine zázrakov.

7) Zaujímalo by ma - prečo si si obľúbila práve žáner fantasy?
Povedala by som, že fantasy som si obľúbila vďaka tomu, že v týchto príbehoch nie je nič nemožné. Nie sme obmedzovaní fyzikálnymi zákonmi, technológiami, je tam mágia, ktorá má svoje vlastné cesty. Navyše fantasy svet je taký rozmanitý, toľko rás, toľko krajín... Je to možnosť ako niekedy ujsť z tejto reality a iba snívať.

8) V budúcnosti by si chcela vydať knihu - máš ju už rozpracovanú, alebo ešte nie?
Áno, vydať knihu je môj veľký sen a v dnešnej dobe je rozhodne ťažké ho dosiahnuť. Mojou prvou knihou, ktorú som dokončila asi ako trinásť ročná takže nie je veľmi dobrá. Pred asi dvoma rokmi som ale napísala jednu fantasy knihu s názvom Interdico, avšak čo sa týka vydavateľstiev, zatiaľ som, žiaľ, nebola úspešná. Tak snáď sa to raz podarí.

9) Odkedy sa venuješ lukostreľbe? A čo ťa na nej zaujalo?
Lukostreľba ma vždy fascinovala, už ako malá som mala rada Robina Hooda. Následne som sa začítala do kníh zo série Hraničiarov učeň, ktorá je najmä o lukostrelcoch. Následne som sa zúčastnila takej akcie v našom kraji Žilinský kraj templárov, kde som si mohla lukostrelbu naozaj vyskúšať. Tak som ukecala rodičov a mohla som si kúpiť luk a začalo sa také to amatérske strieľanie na záhrade. To bolo pred dvoma rokmi a dnes je to v podstate stále rovnako. Nie som nejako extra dobrá, ale nesmierne ma to baví a je to skvelé odreagovanie sa.

10) Máš z rôznych knižných sérií nejaké najobľúbenejšie?
Nie je možné vymenovať všetky obľúbené série, ale rozhodne medzi ne patrí Harry Potter, Narnia, Pán prsteňov, Hraničiarov učeň, Odkaz dračích jazdcov, Príbeh čarodejnice, Vampýrska akadémia,...

11) Tvojím vysnívaným povolaním je žurnalistika - prečo ťa zaujala a čo by si v spojení s tým chcela robiť (články do novín, rozhovory atď...)?
V škole je mojím obľúbeným predmetom slovenčina a tak by som rada robila niečo čo s ňou súvisí. Preto som si vybrala žurnalistiku, ktorej by som sa chcela venovať. Spája v sebe písanie, ktorému sa rada venujem, ale aj slovenčinu. Taktiež je to zajímavá práca, bavilo by ma písať články do novín, možno mať nejakú rubriku, ale ani rozhovory by neboli zlé.

12) A nakoniec - chceš niečo dodať, alebo odkázať čitateľom?

Odkázať nechcem zrejme nič, ak by vás ešte niečo zaujímalo, pokojne sa pýtajte, či už pod tento rozhovor alebo na môj blog, rada odpoviem. Dúfam, že pre vás nie som priveľmi nudný človek a rozhovor sa vám zdal zaujímavý :-)

Čo sa zas deje..?

4. července 2014 v 16:39 | Elizabeth |  Občasník

Konečne je čas na denníček. :D

Rada by som zhrnula celý tento týždeň. Je to prvý týždeň prázdnin a mne to už bohate stačí. Chcem sa vrátiť do školy. :D Ani sa tomu nečudujte, skrátka radšej sa chcem venovať psychológii a sociológii namiesto nudy. :D No zas výhoda je tá, že sa môžem venovať blogu. Možno ste si všimli v posledných dňoch väčšiu aktivitu. :) Akurát ma dnes naštval blog.cz. Publikovala som článok s rozhovorom a v rubrike sa mi zobrazil no na úvodnej stránke blogu nie. To isté s komentármi - pod článkom sa zobrazia ale nie na úvodnej stránke. Má s tým ešte niekto problém, alebo som jediná? Ak som jediná tak neviem v čom je problém... Dúfam, že to čoskoro prejde.

No, dnes som bola u svojej psychologičky. Dohodli sme sa, že mi nebude dávať ďalší termín, že ak by sa niečo stalo alebo by som sa potrebovala vyrozprávať, mám sa jej ozvať. Vymenili sme si aj e-maily. Povedala mi, že mám potencionál byť dobrou psychologičkou, pretože som vraj empatická. To ma veľmi potešilo. :) Vlastne sme ani nemali čo riešiť, keďže sa mám dlhšiu dobu dobre. Len sme sa rozprávali o mojich nočných morách, ktoré ma stále neopustili. Inak nič. Myslím, že mi to bude aj chýbať. Zvykla som si tam chodiť. Dúfam, že nebudem mať dôvod ozvať sa jej pre nejaké problémy, ale zároveň by som sa jej rada ozvala.

Bola som dnes aj v knižnici. Ešte síce čítam ten Joyland (Vidíte? Nie som schopná ani to prečítať! -_- Hanbím sa. :D), ale už nie som tak ďaleko od konca. Už len nejakých sto dvadsať strán... :D A to mi sem pribudli tri nové požičance. Chcem vždy napísať prírastky, ale nie sú moje, takže len "požičance". :D Mám knižočku od Kinga - Nadaný žák, ktorá je v češtine, ale to mi problém robiť nebude. Knižočka je malá, takže to mám na jeden hlt. :D No teda tristo stránok. Potom tu mám knihu od Danielle Trussoniovej - Angelológia. Podľa anotácie je to zaujímavá kniha, už som ju aj začala čítať, ale musela som sa stopnúť - najprv Joyland. :D No a nakoniec - kniha od Guillermo Del Toro a Chucka Hogana - Žihadlá. Tiež vyzerá na zaujímavú knihu. Takže asi tak. :D
Od jarmoku mi v šatníku pribudla dlhá sukňa, takže sa z nej teším, a inak asi nič. Teraz chcem ešte písať DAS-ko a veľmi dúfam, že už pôjde normálne zverejniť článok. -_-
Tak zatiaľ,
Elizabeth.

EDIT: zverejňvanie článkov už funguje... takže pohoda. :D

Rozhovor s Mary

4. července 2014 v 14:36 | Elizabeth
Zdravím! :)
Prinášam vám už prvý rozhovor. Celkom ma to začalo baviť... :) Mám však pre vás jednu aktuálnu zmenu - o rozhovory si píšte na elizabeth.dominika@gmail.com. Neskôr to doplním aj do úvodného článku. Takže Mary si o rozhovor napísala včera a hneď som mala čas vypracovať otázky. Dnes som si už v schránke našla e-mail s odpoveďami. Takže nebudem to privemi zdržovať, tu je rozhovor. :)
1) Povieš nám na začiatok niečo o sebe a o svojom blogu?
Je pre mňa ťažké rozprávať sama o sebe. Som obyčajné dievča s priemernej rodiny, ktoré neustále sníva a má bujnú predstavivosť. Žijem z maminou a mladšou sestrou. Môj otec zomrel, ked som mala 7 rokov. Odvtedy je náš život ako na hojdačke.

Blog je hlavne o tom ako sa obliekam ja a hádam je pre niekoho aj inšpiráciou. Nejde mi o popularitu a veľa čitateľov ja sa len rada podelím o moje nápady a kreácie :)

2) Blog máš už rok - čo ťa viedlo k tomu založiť si ho?
V škole som mala často problém nájsť si priateľov. Často sme sa sťahovali a bola som obeťou šikany. Taktiež aj na strednej, kde som sa prvý krát vzdala a zmenila školu, no na druhej strednej som to už nevzdala a bojovala som. Neustále som si hovorila " Neurobím im tú radosť, ja sem chodím študovať!" . A tak sa aj stalo. Bolo to náročné a tieto ťažké časy som riešila svojim spôsobom. Založila som si fb stránku s názvom Prijímaj skromne, zriekaj sa bez reptania a bol to taký môj útek od reality. Taktiež som začala moje myšlienky premieňať a vznikali z toho príbehy, ktoré som neskôr aj publikovala na blogu. A hlavne preto aj vznikol tento blog. Bol najmä o mojich poviedkach, ale neskôr som si uvedomila, že nechcem robiť len toto, že ma to celkom nenapĺňa.

Ked som bola malá vždy som si kreslila oblečenie a outfity. Mojim snom bolo návrhárstvo a tak sa na blogu začali vyskytovať outfity. Medzi tým šikana ustúpila , ale prišla maturita a na príbehy som zanevrela. Teraz si k nim hľadám cestu späť.

3) Na blogu zverejňuješ DIY návody - odkiaľ berieš inšpiráciu?
Veľmi dlho som len sledovali slávne youtuberky, ktoré tieto DIY tiež robia a istým spôsobom ma to posúvalo k tomu aby som to robila aj ja. Mamina vo mne budovala fantáziu a kreativitu. Ona sama je veľmi šikovná a asi som to len zdedila. Stále mám toho toľko na mysli, toľko nápadov, ale proste sa niekedy človek musí zmieriť s tým, že nie sú prostriedky.

4) Prečítala som si niečo z tvojich príbehov, ktoré si prestala písať - neuvažovala si niekedy nad tým vrátiť sa k tomu?
Stále, ale je to ťažko ked bývaš v jednej izbe z maminou a sestrou. Často krát nemám čas alebo proste náladu, ale vážne sa ktomu chcem vrátiť, ale určite chcem začať pracovať na mojom sne a napísať knihu.

5) Na tvojom blogu som našla aj zopár fotiek - je to tvoje hobby, alebo len tak občas niečo odfotíš? :)
Ja rada fotím, radšej fotím ako by som mala byť fotená. Na veľa fotkách je vidieť , že som nemotorná a niekedy aj tie moje výrazy, ale človek sa učí celý život a nikdy som nepovedala, že som modelka.

6) Keďže by si chcela vydať knihu, máš predstavu o čom by bola?
Neviem ešte presne , ale mala by to byť autobiografické literárne dielo. Nechcem veľa prezrádzať , pretože ešte neviem ktorým smerom sa príbeh uberie.

7) Aké je tvoje vysnívané povolanie a prečo práve to?
Niečo v módnom priemysle, ale aj blogovanie aj ked tým sa živiť? Nechala by som to skôr stále ako koníček, pretože by to potom už asi stratilo to svoje čaro. No vidím sa niekde Toskánsku ako sedím na balkóne pri západe slnka a niečo píšem do notebooku.

8) Čo pokladáš v živote za najdôležitejšie?
Rodinu a zdravie.

9) Čítaš knihy? Ak áno, aký žáner máš najradšej?
Samozrejme, bez kníh ani na krok. Asi skôr fantasy alebo motivačné knihy a historické.

10) Na záver, chcela by si niečo odkázať alebo niečo dodať? :)

Určite ak si niekto tiež prechádzal alebo prechádza šikanou, nikdy sa netreba vzdať, vždy je tu niekto kto Vás podrží. A zlé obdobie netrvá večnosť, berte to ako skúšku vytrvalosti a istú etapu života o ktorú sa môžete podeliť s niekym kto neskôr bude potrebovať Vašu pomoc. A samozrejme nikdy sa nevzdávajte snov, nech ste na tom akokoľvek zle. Sama som príkladom alebo len šialenec :D
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------