Červen 2014

Najlepšie skladby na tvorenie

30. června 2014 v 19:11 | Elizabeth
Zdravím tvorivci! :) Myslím, že na blogu už niečo z hudby bolo, ale rozhodla som sa to urobiť znovu ale tak trošku inak. Do rubriky "Hudobne naladená" budem prispievať s článkami o hudbe a to, čo ma na nej zaujalo. Takisto mám nápad na články do novej rubriky Psychológia. To až neskôr.
Ako prvý článok do tejto rubriky som si vybrala piesne, ktoré často počúvam prí písaní, či kreslení. Myslím, že ľudia môžu mať na tieto piesne, ktoré uvediem iné názory, no pre tvorenie či zobudenie vaších Múz je táto hudba ako stvorená. Teda aspoň tá moja Múza ju má najradšej. :)

BrunuhVille - Our Farewell
Neviem ako sa to zrazu stalo, ale obľúbila som si tieto piesne. Jedným dôvodom je, že sú bez spevu. Len klavír, prípadne iné nástroje, ale sú bez spevu. Možno by so niekto mohol povedať, že bez spevu tá pieseň o sebe nič nepovie, ale opak je pravdov. Skúste si napríklad pustiť práve túto - Our Farewel... Čo si pod ňou dokážete predstaviť? Ja napríklad ako po búrke a daždi v noci konečne oblaky pretrhne svetlo mesiaca, ako sa príroda upokojí a je počuť len šum vetra. Lupienky kvetov sa zatvorili a stekajú po nich kvapky nočného dažďa. A čo vy? Čo táto pieseň vyvoláva vo vás?



Mesto svetiel

29. června 2014 v 21:36 | Elizabeth |  Poézia

Mesto svetiel

Na námestí
tam kde sa cesty rozchádzajú
a dlaždice rozbil mráz,
kde všetky svetlá jasne žiaria.
Tam túlavé topánky zaviedli ma.

Toľko ulíc, toľko ciest...
Ktorou sa vydať?
A kam ma budú viesť?
Ktovie na čo žiaria
svetlá,
z diaľky ani perličky?
Azda mi ukážu
koniec slepej uličky,
či most cez jazierko,
v ktorom hmla utopila svoje túžby?

Ktovie...
či ma ulice zavedú
aj do zákutí bez svetiel.
Možno tam pochopím,
že tma svetlo potrebuje.

Ako inšpirácia mi poslúžil tento obrázok v ilúzii 122 - ZDROJ

Ísť správnou cestou

28. června 2014 v 15:03 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Včera som spomínala, že chcem písať článok o závislosťiach a o vôli zbaviť sa závislosti. Tak po krátkom uvažovaní som sa rozhodla písať. Možno sa budú myšlienky v tomto článku zdať jedna cez druhú, ale nakoniec zhrniem to, čo som tým chcela povedať.

Tí, ktorí ma poznajú dlhšie, alebo mali tú "česť" komunikovať so mnou cez fejsbúk vedia, že som trpela jednou dosť vážnou závislosťou, myslím že tak vážnou ako branie drog a podobne. Bolo to sebapoškodzovanie. No myslím, že sa mi pomaly darí dostať sa z toho, pretože som si povedala: "Na rukách mám kopu jaziev. Stále ich musím skrývať, ľudia na mňa divne pozerajú. Mamina kvôli mne trpí. Nebolo by lepšie začať žiť inak? Zbaviť sa toho?" Tá myšlienka prišla celkom nečakane. Niekde sa vo mne vynorilo to chcenie. A tak som po tom poslednom raze... nemala chuť, snažila sa abstinovať, venovala som sa všetkému inému, len nie myšlienkam na toto. A vidíte, už sú to dva mesiace čo som bez toho. Vravím si, že dva mesiace som predsa už vydržala a napokon som sa znovu zlomila. No... napriek tomu si poviem, že tento krát už vydržím navždy. Teším sa z toho, že zatiaľ držím, hoci ma niekedy mlátia záchvaty chudí, ale držím sa.

No tento článok nechcem venovať čisto SP. Chcem ho venovať celkovo závislostiam. Trpíte nejakou závislosťou a neviete prestať? Fajn - bude to znieť otrepane, ale chcite prestať. Verte, že prestanete a prestanete. Ako ja. Nehovorím, že teraz keď som bez toho dva mesiace som vyhrala, ale myslím, že je to dobrý príklad. Určite si pozitíva a negatíva.
Dám taký jednoduchý príklad - závislosť na cigaretách. Negatíva? Príliš veľké výdavky za cigarety, choroby, rakovina pľúc, ničíte zdravie ľuďom okolo vás, kašeľ, smrad... a kopa ďalších vecí. Pozitíva? Nejaké sú? Nie! Keby niekto nefajčil, mohol by mať viac peňazí, lepšie zdravie, a mobli by byť aj ľudia okolo neho zdravší.
Skúsim mne bližší príklad. Sebapoškodzovanie. Negatíva? Jazvy, nemožnosť nosiť krátky rukáv, neustále svrbenie jaziev, prípadné zápaly pri nedôkladnom ošetrení, riziko, že to preženiete a vykrvácate, vaši blízki tým trpia, uzatvárate sa väčšmi do seba... A mnoho iných. Pozitíva žiadne nie sú. Možno by som povedala, že to, že vám to pomôže, no opak je pravdov. Iba vás to zakopáva do hlbokého hrobu. Už len pre tieto veci môžete skúsiť chcieť prestať s akoukoľvek závislosťou. Určite si to, čo by ste mohli mať, čo ste stratili tou závislosťou. Už len to vám môže pomôcť.

Uvedomujem si, že tento článok vám okamžite asi život nezmení, ale berte to ako snahu o pomoc, ak si neviete poradiť. Verte tomu, čo chcete. Keď budete veriť, všetko dosiahnete.

To už je zase koniec?

27. června 2014 v 15:39 | Elizabeth |  Občasník

Ahojte!! :)

Tak, je koniec školského roka, tešíte sa na prázdniny? Mne osobne by stačili tak dva maximálne tri týždne prázdnin a radšej by som sa vrátila späť do školy. Vážne, netuším, čo budem celé tie dva mesiace robiť! :D Budú mi chýbať spolužiačky... Síce sa s nimi snáď stretnem v auguste na chate, ale... i tak. Nemám žiadny program - teda dúfam, že pôjdeme do Brezna - ale inak nemám vôbec nič. Chcem však viac chodiť do prírody za dobrého počasia a hlavne veľa fotiť. Chcem tiež znovu kresliť a maľovať a skrátka venovať sa niečomu. Stále musím niečo robiť. Viete, to, že už dva mesiace aj niečo som si neublížila, neznamená, že som na to nemala chuť. Občas ma napadali také záchvaty, ktoré ma dosť desili. No vždy ma to prešlo a zabudla som na ne. Teraz, keď budú prázdniny a ja budem väčšinou sama doma, bojím sa, že ma to prepadne. To nedopustím! A tak si musúm niečo plánovať. Niečo stále robiť, aby som nemyslela na hlúposti a nepokazila celú tú snahu. Som na dobrej ceste a nechcem sa vracať späť. Okrem toho sľúbila som na Facebooku, že napíšem recenziu na Vampírsku Akadémiu. Chcem takisto pokračovať v The Dark Side a samozrejme v DAS-ku. Na všetko bude čas a dúfam, že aj inšpirácia.

No, aké bolo vysvedčenie? :) Ja som mala prekvapivo dobré (viac než dobré)! :D Čakala som trojku z matematiky, ale dostala som nakoniec dvojku, tým pádom som prospela s vyznamenaním! :D To sa mi nestalo od šiesteho ročníka na základnej. Veľmi som sa tomu potešila. Dnes ma dojalo lúčenie sa so spolužiačkami. Nikto iný okrem mamky ma pri lúčení neobjal. Nikdy. Keď nepočítam rodinu. Nikdy som nič také nezažila. Nikdy som nezažila aké to je blbnúť so spolužiačkami, fotiť sa s nimi, dať si spoločne pizzu, ísť spoločne na zmrzlinu. Nikdy som to nezažila a bolo to úžasné! Keď som odišla z predoškej školy, bolo jasné, že do môjho života prišlo slnko! Mám pocit, že keby som zostala tam kde predtým, tak to so mnou nedopadne dobre. Ale keď som prestúpila, vidím jasnú nádej na to, že sa na mňa bude ešte smiať slniečko. :)

Nuž, zajtra sa chystám na jarmok u nás, som zvedavá čo tam zažijem. Okrem toho, snáď vzniknú nejaké fotky - jednu po búrke môžete vidieť v prvej časti článku vľavo. :) A chcela by som napísať ešte úvahu o závislostiach - takisto z mojej skúsenosti, o tom, ako sa dá ísť na správnu cestu. Neviem či sa mi bude chcieť dnes, možno zajtra, či v nedeľu. A chcela by som ešte čosi napísať do nedele na tému týždňa. Chystám tiež poviedku do projektu Project about half-minute horrors, uvažujem že si vyberiem tému "Mami, čo je pod posteľou?". Chcem tiež hlavne čítať, požičala som si knihu Joyland od Kinga. Zatiaľ sa mi veľmi páči. Štvrtého idem ku psychologičke, dúfam, že ju poteším mojim aktuálnym psychickým stavom a tiež sa chystám do knižnice po ďalšie knihy. No a na Joyland potom spíšem recenziu. :)
Zatiaľ sa majte, prajem pekný víkend a prázdniny.
Elizabeth :)

DAS - deviata kapitola

26. června 2014 v 17:25 | Elizabeth
Tak, dnes som splnila ďalší sľub - mám tu pre vás deviatu kapitolku DAS-ka. Odporúčam, nájdite si k tomu klavírnu hudbu a čítajte to pri tom.
Upozorňujem, že mesto "Green Town" je vymyslené, a kúzlo je tvorené tiež mnou, nemám to z nijakej knihy... :D
Príjemné čítanie! :)

-- 9 --

"Scarlett, Dave! Našla som to!" Zakričala som smerom k dverám, v ktorých predtým zmizli. Hneď na to sa otvorili a obaja ku mne pribehli.
"To je úžasné!" Zvolala natešená Scarlett. "Našla si to celkom rýchlo, vidno, že máš veľmi silnú myseľ."
David ma hneď na to objal. Jeho zovretie bolo silné a príjemné. Vyžaroval to svoje osobité teplo, ktoré ma vždy v chladných smutných nociach vedelo upokojiť. Cítila som sa však ako na vážkach. Dave ma silno priťahoval. Trávil so mnou najsmutnejšie chvíle môjho života ako anjela. Ale Christian ma poznal dávno predtým. On ma skutočne miloval. Ale nebola som si úplne istá, či som aj ja milovala práve jeho. Nikdy som nevedela lásku poriadne cítiť. Teraz sa čosi celkom zmenilo.
Po chvíli tohto nerozhodného myslenia som sa snažila prestať. Vrátila som sa späť do reality a zbadala Davidov úsmev blízko mňa a Scarlett ako čítala to kúzlo. Tvárila sa pti tom celkom vážne. Keď to dočítala pozrela na nás.

9. Sekunda

26. června 2014 v 14:47 | Elizabeth
Tak, prinášam vám ďalšiu báseň do projektu. Dúfam, že sa vám bude páčiť a ešte chystám pár vecí, takže už sa chystám ich plniť! :) Pekný deň prajem! :)

Sekunda

Každá jedna sekunda
znamená nádych.
Nádej,
že z čierno-bieleho sveta
sa dá odísť.

Každý okamih
medzi tikaním hodín.
Nádej,
že život ďalej pokračuje.
Tik-tak.

V každú jednu sekundu
dúfame,
že šťastie nás neopustí,
že sa znova nadýchneme,
že stačilo
bolesti, utrpenia, horkých sĺz...
... a bezmocného náreku.

Každá sekunda sa stáva minulosťou,
lebo príde ďalšia,
a ďalšia...
Každá sekunda
znamená každé slovo na papieri,
každú báseň, každý verš...

Každá sekunda je život
a nádej.

Sľubovaná várka fotiek

23. června 2014 v 15:13 | Elizabeth
Oh, yeah!
Včera som na FB sľúbila zopár fotiek a sľub aj plním. Trochu sa mi trasú ruky, predchvíľou som dopozerala horo 3:15 zomrieš. Mega film! Konečne som si po dlhom čase pozrela nejaký dobrý horor. No tak o tom môžem popísať inokedy - fotky sú tu! :) Bude ich tu viacero z rôznych období, pretože som si včera dopĺňala galériu na FB a takisto by som mala na DA. Ale to je bokom - teda je tu taký mix. Dúfam, že sa vám budú páčiť. :)

Toto je dávnejšie fotená fotka. Raz som bola na prechádzke len tak do obchodu a videla som, že tráva je celkom posiata týmito žltými kráskami. Nedalo mi to neodfotiť ten jas. Ako také malé slniečko. :)

Hlasy v hlave... čo s nimi?

22. června 2014 v 20:20 | Elizabeth |  Myšlienkovník


Tak tu máme článok na TT! :)
Najprv som chcela prispieť básničkou, no potom som si to rozmyslela. Dúfam, že si z tohto článku niečo odnesiete. Je písaný mojou skúsenosťou. :)
___________________________________________________________________
Ak počúvate v hlave hlasy, nemusí to znamenať že ste sa zbláznili. :D Nie, pod slovným spojením hlasy v hlave môžete chápať rôzne. Niekedy to býva hlas v hlave, ktorý vám hovorí, čo máte urobiť. Alebo niečo ako intuícia, či šiesty zmysel. Môže to byť čokoľvek.
Ja som sa však stretla s hlasmi v hlave, ktoré mi stále hovorili, že som zlá, neschopná, zbytočná, nemilovaná, nenávidená, že moja existencia je nezmyselná. Všetko čo som urobila ten hlas kruto skritizoval. Som tak trochu divná, asi si myslíte. :D Ale mňa tento hlas sprevádzal už od môjho detstva, len ako dieťa som ho tak nevnímala. Až potom, keď sa veci a problémi začali sypať, zdali sa mi jeho slová skutočné. Verila som im. A väčšinou som potom pookriala, keď mi niekto povedal, že som potrebná, že som milovaná, a že som dobrá. No postupne... všetci akosi mali dosť problémov a môj voľný čas pozostával z toho, že som trávila večery osamote. Normálne mi samota nevadila, ale keď som sa cítila tak zle, potrebovala som aspoň jednu dobrú osôbku - moju mamku, ktorá ma vedela podržať - aby pri mne stála. Aby mi pomohla zabudnúť na zlý deň. Lenže vtedy to bolo ťažké. Veľmi. A tak som začala postupne veriť hlasom, ktoré ma začali silne ovládať.
Stále to bol akýsi zvláštny šepot:
"Si zbytočná."
A ja som verila. "Som zbytočná."
A takto to chodilo. Dookola. Až ma to dostalo na dno a myslela som si, že je jediná vec, ktorá to všetko zastaví. Samovražda. Našťastie pokus nevyšiel a stále som tu. Napriek tomu, že hlasy mi v hlave znejú stále snažím sa ich ignorovať a na každý šepkajúci hlas že:
"Si zbytočná."
Sa snažím reagovať: "Nie, nie som zbytočná!" Aj keď často to býva ťažké, no už to, že odporujem je dobrá cesta.

Takže na otázku "čo s hlasmi v hlave, ktoré vás podceňujú?" Odporujte im. Na každý negatívny názor odpovedzte NIE. Neverte tomu hlasu za každú cenu. Snaží sa vás položiť na dno. Nedajte sa. Nenechajte sa vyprovokovať k niečomu takému, ako to bolo u mňa. Pozrite sa okolo seba. Ľudia, ktorí sú okolo vás vás potrebujú k životu. A oni vám určite budú vedieť dokázať, že nie ste zbytoční, že vás majú radi a že nie ste neschopní. Len vypnite hlasy, a vnímajte skutočnosť.

Lauren Kateová - Súženie

22. června 2014 v 14:18 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Suzenie (Lauren Kateova)
Autor: Lauren KateováNázov: Súženie
Originálny názov: Torment
Názov série: Padlí Anjeli
Diel: druhý
Väzba: pevná
Počet strán: 296
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2011

Anotácia
Peklo na zemi. To prežíva Luce, keď nemôže byť so svojím padlým anjelom Danielom. Trvalo večnosť, kým sa znova našli, a on jej teraz vraví, že musí odísť. Len na tak dlho, kým nechytí Vyhnancov - nesmrteľných, čo ju chcú zabiť. Daniel ukryje Luce na Shoreline, škole, ktorá sa nachádza na skalnatom kalifornskom pobreží a navštevujú ju nezvyčajne nadaní študenti - nefilimovia, potomkovia padlých anjelov a ľudí.

Tu sa Luce dozvie, čo sú tiene a ako s ich pomocou môže nazrieť do svojich minulých životov. No čím viac sa Luce dozvedá, tým väčšmi podozrieva Daniela, že jej neprezradil všetko. Čosi skrýva - čosi nebezpečné. Čo ak nie je pravda to, čo jej Daniel povedal o minulosti? Čo ak je Luce v skutočnosti súdené byť s niekým iným?


Kniha z môjho pohľadu

Na začiatok musím dodať, že sa mi nepodarilo zohnať prvý diel, takže som sa pustila hneď do druhého. No vezmime si to pekne po poriadku.

Luce je donútené anjelom Danielom, ktorý je jej priateľ, prejsť na školu, kde je množstvo rôznych anjelov. Učí sa o rôznych veciach z kultúry a schopností anjelov. Učí sa, ako využívať takzvaných Oznamovateľov. Daniel ju sem priviedol, pretože ju chce chrániť. Stretávame sa tu s klasickým motívom: nekonečná láska a postava muža je znovu v ochranárskom duchu.

Lenže Luce je na môj vkus až príliš tvrdohlavá. Sama sa púšťa do vecí, ktoré by jej mohli len uškodiť. Čo sa týka jej charakteru, musím priznať, že na mňa pôsobí ak komplikovaná osobnosť. Nevie čo chce, niekedy naopak ide tvrdohlavo za svojím až padá na kolená. Je mnoho dievčenských/ženských postáv, ktoré sa mi znepáčili. Luce je jednou z nich. Jej postoj k tomu, že sa ju Daniel snaží chrániť... správala sa ako malé dievčatko, "bavila" sa hádkami, ktoré sama vyvolávala.

Daniel mi pripadal naopak ako sympaťák, ktorý je tak povediac... pod papučou. Bol akoby Lucinou obeťou.

Čo sa týka samotného deja, potešilo ma, že vo svete literatúry existuje aj niečo o anjeloch. Je to veľmi vďačná téma. Autorkin štýl mi však vôbec nesadol. Prvá polovica knihy bola strašne rozťahaná, akoby to mala byť 500 stranová kniha. Niet divu, že pri čítaní som mala niekoľko týždňovú prestávku. S prepáčením proste nuda. Často chýbala aspoň malá dávka napätia. Chýbala aj romantika, ktorú som očakávala. Akoby sa autorka snažila dať tam z oboch niečo, ale nevzišo z toho nič.

Avšak aby som nebola len kritická, niektoré pasáže boli super. Najmä tá konečná fáza, ktorá ma totálne odrovnala, pretože koniec bol otvorený a hoci ma kniha sklamala, pocítila som túžbu prečítať si tretiu časť.


Moje hodnotenie
Sklamanie... ale plusom je námet a skutočne prekrásna obálka takže...

Anotácia a obálka Martinus.sk

Neviem, čo dodať...

21. června 2014 v 15:53 | Elizabeth |  Občasník

Ahojte... :)

Vopred sa vám chcem veľmi ospravedlniť, že som tu celý týždeň nebola. Žiaľ, vôbec som nemala chuť písať, popravde, nemám ju ani teraz, ale došlo mi, že niečo by som predsalen napísať mala. Aspoň niečo o tom, ako žijem. Nemusíte sa báť, nedostali ma depresie, nie je to vôbec dôvod tohto "divného" začiatku, nie je to ani dôvod neprítomnosti. Len skrátka mám akúsi krízu. Neviem poriadne vyplodiť ani básničku. Neviem čo sa deje, dúfam, že to rýchlo prejde. Často však rozmýšľam nad tým, že sa mi tento blog zdá akýsi polomŕtvy. Akoby stratil iskru. Neviem čím to je. Pokúsila som sa o menšiu zmenu, avšak neviem či to nejako prispelo. Stále mám pocit, že tu tomu niečo chýba. Neviem však prísť na to, čo. Mám trochu strach, že čím som staršia, tým budem blog viac zanedbávať, až napokon blogovať prestanem. Chcem blogovať dlho, baví ma to. Dúfam, že toto je len kríza. Už som uvažovala, či neskúsim začať odznovu. Skutočne netuším, čo robiť.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------