DAS - ôsma kapitola

12. května 2014 v 20:15 | Elizabeth
Zdravím vás! Tak, ja som dopíala už aj ôsmu kapitolu. Musím sa priznať, že toto je zatiaľ môj osobný rekord, pretože ešte nikdy som poviedku nedotiahla do 8. kapitolky. Jedna poviedka skončila v 8. kapitole. :D Takže si môžem pogratulovať a šte čosi - ďakujem čitateľom, ktorým sa páči táto poviedka (a možno aj majú banner na blogu). Pretože bez vás by táto poviedka skončila v šiestej kapitole. Vďaka vám pokračujem.

-- 8 --

V kroví čosi znovu zašuchotalo. V temnote sa zaleskli hrozivo vyzerajúce oči. Boli ako z nejakej nočnej mory. Ozvalo sa tiché, no zato veľmi hrozivé vrčanie. Z krovia sa vynoril...
"Vlk!" Zvolala som, a vlk na mňa nenávistne pozrel. Vyzeral naozaj zúrivo a možno bol aj hladný. Bol čierno-sivý, oči mu žiarili na červeno a papuľa s vycerenými zubami vyzerala ako hrozivý úškrn vraha. Zdalo sa, že bol v celkom dobrej kondícii, všetkých nás pozoroval, ako sme nehybne stáli pred ním a nemohli sme sa ani len pohnúť. Zacítila som na sebe Scarlettin pohľad a ako potichu vraví: "Pssst!"
Vlk stále vrčal, akoby možno čakal, že sa rozbehneme a on nás bude musieť naháňať. Srdce mi búšilo tak hlasno, že by ho bolo počuť na míle ďaleko a v krku som mala knedlu. Veľmi som sa bála. Voči takémuto zvieraťu som mala vždy rešpekt. Nevyzeral práve priateľsky.


Scarlett pomaly prišla bližšie k vlkovi. Dave a ja sme na ňu pošepky volali. "Scarlett, nerob to!" No ona pred ním stála chvíľu nehybne. Pozreli sme na seba s Davidom. Nevedeli sme, čo máme urobiť, či máme utiecť preč, alebo pomôcť Scarlett. Príliš dlho sme ani neváhali. Vo svetle blesku som zbadala, ako Scarlett venovala červeným vlčím očiam dlhý hlboký pohľad. Vlk odrazu prestal vrčať a so stiahnutým chvostom cúvol. Od úžasu som otvorila ústa a nemohla ich zavrieť. Od čarodejnice môžete očakávať čokoľvek, ale toto som vážne nečakala.
Scarlett sa na vlka stále dívala a on ustúpil o ďalší krok. Keď zmizol v temnote krovia, Scarlett sa k nám spokojne vrátila. Ja stále s otvorenými ústami som vypustila len: "Vau!"
"To bolo skvelé, ako si to dokázala?" Spýtal sa Dave, keď sme už vykročili ku kopcu, za ktorým mala byť tá knižnica. Počula som, ako dážď šuští a bubnuje na listy stromov. Boli sme však viac-menej krytí, pretože sa nad nami rozprestierali listnaté koruny stromov. Blýskalo sa však čoraz viac, no už ma to tak nedesilo ako predtým.
"Naučila som sa to od svojej mamy. Vedela krotiť zvieratá a odmalička som sa to chcela od neja naučiť. A tak mi to jedného dňa ukázala." Vysvetlila Scarlett. A potom sa zasmiala. "Mali sme šťastie, že to nebol nejaký špeh, či démon. Na toho by toto len tak nezabralo."
"Súhlasím," prikývol Dave, zatiaľ čo si na hlavu naťahoval kapucňu. A dodal. "Mali sme veľké šťastie."
Šli sme ešte pár minút, hore kopcom a napokon dolu a pod kopcom viedla ušliapaná cestička až k malým dvierkam. Scarlett nás viedla tou cestičkou a počuli sme, ako jej v ruke zaštrngotal kľúč.
"Tá knižnica je... tu?" Spýtal sa prekvapene Dave. Scarlett sa len zasmiala.
"Neboj sa, nie je to tak, ako to vyzerá, len poďte a budete ešte prekvapení." Pod kopcom už odomykala ťažké, drevené dvere vstavané do steny z kameňa a hliny. Keď ich odomkla, obaja sme prekvapene zhíkli. Dnu bola chodba osvetlená horiacimi fakľami. Zdala sa veľmi dlhá a človek by neočakával, že čosi, čo z vonku vyzerá ako kopec, môže byť chodba, ba možno aj labyrint chodieb.
V blikajúcom svetle som zbadala ako si Scarlett vyčerpane odhrunula čierne vlasy z čela a vošla tmavej chodby. Vzala jednu z fakiel zavesenú na stene z kameňa a otočila sa na nás. "Tak, budete tu len tak stáť, alebo pôjdeme hľadať to kúzlo?"
Keď sme sa konečne spamätali od úžasu, Dave vkročil do chodby ako prvý a ja som ho napokon nasledovala. Scarlett za nami zatvorila dvere. Zem v chodbne bola pevná, no trochu blatistá. Scarlett vykročila vpred a my sme ju potichu nasledovali. Uvažovala som nad tým, čo nás čaká, ako bude vyzerať tá knižnica. Nikdy som sa dosiaľ s čarodejnicou nestretla, neviem aké majú zvyky. Napriek tomu, že čosi ma v tom celom trochu desilo, som bola na všetko zvedavá. Dúfala som, že kúzlo budem vedieť splniť a že sa nakoniec oslobodím.
Kráčali sme celkom dlho, keď sme prišli k ďalším, no hádherný, honosným dverám. Strop bol teraz oveľa vyšší. Dvere boli ako zo zámku. Síce trochu ošúchané, kľučka zhrdzavená, ale aj tak vyzerali tak dokonale. Boli rôzne vyrezávané a v rohoch rezov boli ornamenty a ruže. Scarlett vytiahla ďalší kľúč. Vyzeral tak honosne ako samotné dvere, ku ktorým patril, ba dokonca bola aj trochu hrdzavý ako kľučka. Tak ako ja aj Dave sa rozhliadal okolo seba. Na chvíľu sa nám pohľady stretli a dotkli sme sa jemne rukami. Cítila som, že som blízku splnenia cieľa. Veľmi blízko.
Scarlett odomkla dvere a pred nami sa objavilo zase čosi celkom iné. Veľká kruhová miestnosť, ktorá sa ťahala hlbše do zemi a po jej stenách točité schody. Z každých poschodí - boli tri - sa tiahli ďalšie chodby a úplne dolu bola veľká knižnica. Tu už neboli kamenné steny. Boli tu rôzne zdobené steny skoro ako v zámku. Zem zdobila mramorová dlážka a schody boli tiež z mramoru. Na stenách všade viseli fakle, ktoré horeli krásnym blikajúcim svetlom a miestnosť sa tak stala ešte krajšou. Všade bolo veľmi veľa kníh v starých kožených obaloch, občas trochu polorozpadnuté. Neodolala som a dotkla sa studeného mramorového zábradlia a pozrela dolu. Všetko bolo ako v nejakom sne. Nádherné.
"Wow!" Dostala som zo seba. Môj hlas sa ešte niekoľko krát ozval v celom priestore. Scarlett a Dave podišli ku mne a všetci sme sa pozreli dolu.
"Je to tu krásne, však?" Spýtala sa Scarlett.
"Krásne?" Posmešne sa uškrnul Dave. "Je to nádherné."
"Poďme to nájsť," vyzvala som ich potichu. Nechcela som, aby ma niečo zdržovalo a odpútavalo od toho, čo chcem. Stále som sa bála, stále som nevedela, či zvládnem ísť tŕnistou cestou a tak som chcela pokračovať, kým sa dá a kým si to nerozmyslím.
"Dobre, poďme." Scarlett odstúpila od zábradlia a už pomaly šla dolu schodmi. Ja spolu s Davidom sme ju nasledovali. Prešli sme všetky tri poschodia až úplne dolu. Chôdza ma trochu unavila, ale v očakávaní, čo sa bude diať som sa nevzdávala.
Napokon sme prišli k veľkém udrevenému stojanu na ktorom bola položená veľká kožená kniha. Ozdobným písmom na nej bolo napísané: "Veľká kniha kúziel".Bola v pevnej koženej hnedej väzbe. Bola veľmi hrubá, akoby mala najmenej tisíc strán a vyzerala veľmi stará. Ktovie, koľko kúziel schovávala.
"Tak, tu je," Scarlett podišla k stojanu a otvorila knihu na prvej strane. "Teraz je, milá Rose, úloha na tebe. Musíš silne mysli na Christiana a na zrušenie tej kliatby. Kúzlo by sa malo objaviť podľa sily tvojich myšlienok."
"Dobre, mám v tej knihe listovať, alebo..."
"Nie, strana by sa ti mala nájsť sama. Všetko je naozaj len o sile tvojich myšlienok. Ak nebudeš silne myslieť, tak kúzlo nenájdeš tak rýchlo." Vysvetlila Scarlett. "My ťa tu teraz necháme samu. Aby si mala pokoj. Poď, Dave."
"Oukej," súhlasil Dave a ešte ma objal. "Rose, zvládneš to, držím ti palce."
"Vďaka." Už sa otočili na odchod, keď Scarlett povedala:
"Sila tvojich myšlienok nech je večná." A stratili sa v chodbe, ktorá sa tiahla popri policiach s knihami. Keď som počula zabuchnutie dverí, osamela som. Oprela som si ruky o stojan a zadívala som sa na knihu. Začala som sa sústrediť na Christiana, keď mi myseľ zablúdila k Davidovi. Odrazu som naňho začala myslieť. Ako stojí pri mne a podporuje ma. Páčilo sa mi to. Vedela som, že vždy tu bude, nech sa deje čokoľvek. No teraz som ho chcela vyhnať z hlavy a sústrediť sa na tú skutočnú ľudskú dušu, ktorá potrebuje pomoc, a ktorú som milovala.
Začala som spomínať. Jedného dňa sme spolu sedeli na lavičke v parku. Svietilo slnko a bolo príjemne teplo. Vtáci pospevovali a bola osm šťastná. Ja som čítala knihu a on len tak ticho sedel. Občas som sklonila knihu a pozrela naňho. Odvrátil pohľad. Potom som to urobila celkom nenápadne. Díval sa priamo na mňa. Jeho pohľad bol šťastný a spokojný. Vravel čosi, čomu som predtým nerozumela. No teraz som celkom pochopila výraz v jeho očiach, ako som si ho predstavila. Vraveli: Je tu, ale nie je. Bola som s ním vonku v parku, ale nebola som s ním v mojom srdci. To bol ten význam. Začalo ma to veľmi mrzieť. Možno som ja mohla za jeho depresie. Bola to moja vina.
Tiež som si spomenula na ten deň, keď som nad ním kľačala, už ako anjel smrti. Videla som, ako so zavretými očami čakal na svoju smrť. Ale stále žije, napriek tomu, že som bola nútená ho z tohto sveta zniesť. Dosiaľ som neprišla na to, prečo práve ja, ale mám šancu napraviť to. Mám šancu ukázať mu, že moje city k nemu sú skutočné. Zjavila sa mi pred očami aj báseň, ktorú som čítala v jeho izbe, aj jeho denník. Je to výnimočný človek a ja som ho takmer zničila.

Pohľad sa mi od spomienok zase vrátil do prítomnosti ku rozvorenej knihe. Zrazu, akoby v miestnosti fúkal vietor, sa listy začali pohybovať. Najpr pomaly. Keď som však začala intenzívnejšie myslieť na to, čo by mohlo byť lepšie, ak by sa mi podarilo zrušiť kliatbu, stránky šuchotali rýclejšie. Vtom všetko ustalo a ja som našla to, čo som hľadala. Kúzlo.

PREDCHÁDZAJÚCA KAPITOLA | NASLEDUJÚCA KAPITOLA
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 DorkaJ. DorkaJ. | E-mail | Web | 13. května 2014 v 19:35 | Reagovat

Akoby zo seriálu Čarodejnice :) teraz som už vážne zmätená a to sa mi ľúúúbi (bože čo mi je dneska) Len by som zvážila dôkladné prekontrolovanie 7 a 8 kapitoly, kvôli chybám a preklepom. Pravdu povediac ma pri nich trochu triafal šľak (ja fakt neviem čo mi dneska je, no dnes som akosi precitlivelá na všetko :D )

PS: Ozaj ako dopadlo to vystúpenie o ktorom si sa zmieňovala?

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 14. května 2014 v 21:00 | Reagovat

[1]: No, tak to potom prekontrolujem, ďakujem za upozornenie... :) A vystúpenie dopadlo dobre, zajtra o ňom bud článok... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------