Květen 2014

DAS - ôsma kapitola

12. května 2014 v 20:15 | Elizabeth
Zdravím vás! Tak, ja som dopíala už aj ôsmu kapitolu. Musím sa priznať, že toto je zatiaľ môj osobný rekord, pretože ešte nikdy som poviedku nedotiahla do 8. kapitolky. Jedna poviedka skončila v 8. kapitole. :D Takže si môžem pogratulovať a šte čosi - ďakujem čitateľom, ktorým sa páči táto poviedka (a možno aj majú banner na blogu). Pretože bez vás by táto poviedka skončila v šiestej kapitole. Vďaka vám pokračujem.

-- 8 --

V kroví čosi znovu zašuchotalo. V temnote sa zaleskli hrozivo vyzerajúce oči. Boli ako z nejakej nočnej mory. Ozvalo sa tiché, no zato veľmi hrozivé vrčanie. Z krovia sa vynoril...
"Vlk!" Zvolala som, a vlk na mňa nenávistne pozrel. Vyzeral naozaj zúrivo a možno bol aj hladný. Bol čierno-sivý, oči mu žiarili na červeno a papuľa s vycerenými zubami vyzerala ako hrozivý úškrn vraha. Zdalo sa, že bol v celkom dobrej kondícii, všetkých nás pozoroval, ako sme nehybne stáli pred ním a nemohli sme sa ani len pohnúť. Zacítila som na sebe Scarlettin pohľad a ako potichu vraví: "Pssst!"
Vlk stále vrčal, akoby možno čakal, že sa rozbehneme a on nás bude musieť naháňať. Srdce mi búšilo tak hlasno, že by ho bolo počuť na míle ďaleko a v krku som mala knedlu. Veľmi som sa bála. Voči takémuto zvieraťu som mala vždy rešpekt. Nevyzeral práve priateľsky.

6. Filmová scéna

11. května 2014 v 13:28 | Elizabeth
Hello people! Tak zase som sa dokopala k napísaniu básničky k projektu 55 básní. Mala by som sa tiež venovať projektu o half-minute horrors, ale tomu ešte neviem prísť na koreň (neviem akú tému si vyberiem a čo napíšem). A tu už je básnička.

6. Filmová scéna

V žiare reflektorov
kúpeš sa s úsmevom na perách.
Hráš tak, aby ti dôverovali,
keď ťa prinútia plakať v zúfalstve,
keď ťa prinútia objať niekoho, po kom netúžiš,
keď ťa prinútia robiť to, čoho sa obávaš.

So slzou v oku,
s úsmevom jasným,
s prázdnym srdcom
ako anjel padlý
na filmovej scéne,
len aby si žila,
chceš byť niečím
čo nie si
a nikdy si nebola.

Hráš dobrú aj zlú,
bez toho, či chceš.
Film je len film
a prázdnota je skutočná...
To predsa vieš!

VŠADE sú tiene

10. května 2014 v 21:51 | Elizabeth |  Poézia

VŠADE sú tiene

Všade sú tiene
tiahnuce sa po zemi
vystrkujúce pazúry a tesáky.
A ty sa čuduješ,
že mám strach,
že nemôžem spať.

Všade sú tiene
nechcú ísť preč.
Boli aj tam,
aj tu sú tiež!
Neveríš mi?
Pred nimi nemôžeš ujsť!

Nevzdajú sa
môjho strachu.
Čakajú
a
každý večer
a vždy nadránom,
prebudím sa z nočnej mory,
všade je tma
(a moja duša horí!)
keď sa skrýva v tme
čaká...
Na čo?
Na mňa!
Na môj strach,
na môj umlčaný výkrik.

DAS - siedma kapitola

7. května 2014 v 18:31 | Elizabeth
Ahojte! Tak, včera som si premyslela dej DAS-ka úplne celý, takže už by sa nemalo stať, že neviem ako pokračovať, pretože mám presne stanovený koniec. Už to treba len napísať. A ešte sa ospravedlňujem, že som tu pár dní nebola, ale nemala som čas. No takéto kecy si necháme na denník. Teraz už kapitolka.
Btw, napadlo mi vytvoriť také tie ikonky že I am fan of DAS, ak by bol niekto fanúšikom tejto poviedky, zapíšte sa sem pod tento článok aj aj s prezývkou a adresou blogu a ja potom niečo také snáď vytvorím. :) Prajem príjemné čítanie a dúfam, že sa vám kapitolka bude páčiť.

-- 7 --

V miestnosti sa medzi mnou, Scarlett a Davidom rozhostilo ticho. Vôbec som nevedela, čo mám povedať. Bola som zaskočená no potešená zároveň. Zbadala som, že Dave je tiež celkom prekvapený a nedočkavo čaká, že bude Scarlett pokračovať.
"Viem, že existuje jedno veľmi staré elfské kúzlo. To by vám mohlo pomôcť od tejto kliatby a urobiť z vás znovu smrteľníčku. Taká druhá šanca na napravenie svojich hriechov." Povedala celkom vážnym tónom a pozerala raz na mňa a raz na Davida. Vstala od dreveného kruhového stolu, kde sme sedeli s horúcim čajom a prešla ku kuchynskej linke. Naliala si z čajníka za plný hrnček bylinkami voňajúceho čaju a znovu si k nám prisadla. Znovu pozrela na nás, akoby čakala, či sme pripravení na pokračovanie. Mala som pocit, že nie sme pripravení, ale priam nedočkaví. Odpila si z horúceho čaju a naklonila sa k nám o kúsok bližšie, aby sme na seba videli. V slabom svetle lamy, ktorá visela nad stolom sa zaleskla jej bronzová pleť.

It´s time...

3. května 2014 v 19:19 | Elizabeth |  Občasník

...to write my diary... Hello!

Dnes som počúvala jednu pieseň, volá sa It´s time od Imagine Dragons, a tak mi napadlo - keďže som nevedela vymyslieť nadpis - že použijem ten názov. :) Nuž, v poslednom čase som sa započúvala do niekoľkých piesní od tejto kapely. Najviac Radioactive, Demons a It´s time. To len tak na začiatok, aby ste pochopili, prečo som si vybrala práve tento nadpis. Naposledy som písala denníkový článok v sobotu (áno po tom bola arteterapia, ale to neberiem ako denník, len som nevedela, kam to zaradiť) a tak som si vravela, že by som zase mohla niečo, čo sa za ten týždeň nejako zmenilo, čo sa stalo a podobne. Keď sme už u toho týždňa, chcela by som vám zas poďakovať, že ste komentovali článok o arteterapii, a za to, že sa v posledných dňoch stal najčítanejším na mojom blogu. Veľká vďaka všetkým pravidelným aj nepravidelným čitateľom.

Démon

1. května 2014 v 16:51 | Elizabeth |  Poézia

Démon

Myšlienky kričia
a aj tak ich nikto nepočuje.
Nikto nevie čo cítim,
keď stratená v plameňoch
od bolesti kričím.

A on
sa vo vnútri mňa teší,
že ma (z)ničí.
Teší sa z každej kvapky mojej krvi.
Teší sa, že padám
na kolená.

Vychutnáva si,
ako horím úplne dotla.
Ako kŕčovito zvieram päste.
Ako sa trasiem,
ako sa bojím.
Ako zúfalo prosím o pomoc.

Smeje sa
z toho, že chcem zomrieť.
Démon,
ktorý sa teší,
že ma (z)ničí.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------