Květen 2014

Uspávanka

30. května 2014 v 18:43 | Elizabeth |  Poézia

Uspávanka

"Zavri oči,
spánok nech privinie si ťa.
Zavri oči,
oddaj sa pomalej melódii
uspávanky."

Bojíš sa ponoriť do tmy,
keď z tieňov znie šepot,
keď koruna vŕby
hojdá sa sem a tam,
keď máš pocit,
že tá uspávanka bude posledná.

Bojíš sa zatvoriť oči,
lebo by si ich už nikdy,
nikdy nemusela otvoriť.
Bojíš sa toho,
že zaspíš.

A tichý hlások tieňov hovorí:
"Zatvor oči, dieťa moje,
posledná nech je tvoja modlitba,
spásu ti však nik nevráti.
Zatvor oči, dieťa moje,
zabudni na odpovede
na hlúpe otázky.
Dieťa moje,
spi sladko večne.
Ráno tu nebudeš,
smrť si ťa vezme."

Trošičku v strese

30. května 2014 v 17:34 | Elizabeth |  Občasník

Hello everybody!

Absolútne neviem, čo sa deje, kedysi tieto denníky pribúdali častejšie - čo už, nevadí. Najprv sa chcem trochu ospravedlniť, že to bolo pár dní mŕtvo, ale hneď ako som prišla domov, musela som písať tú prácu na 5 strán o praxi, takže mi na blog nezostala čas. Teda aj zostal, ale už som bola tak unavená, že som sa zvalila do postele a spala. Ale na facebooku som spomínala, že plánujem dve poviedky. Jednu novú a druhú staro-novú. Takže dnes by som chcela napísať aspoň jednu časť z každej a vyrobiť zas ten... ako sa to len volá... banner. Ktovie, či to bude ešte dnes, ale bude, určite. Plánovala som to už dlho, ale kvôli tej práci som nemohla. Našťastia už som to dnes odovzdala a som voľná.

2. Výťah číslo 92

26. května 2014 v 21:25 | Elizabeth
Ano, ano! Elizabeth sa rozhýbala a napísala poviedku do tohto projektu. Tešíte sa? Neviem, či to bude také dobré ako tá prvá časť, ale podľa mňa celkom ujde, čo vy na to? Témy píšem preskakovane, lebo neviem nič vymyslieť na oficiálnu druhú tému...

2. Výťah číslo 92

V jeden chladný jesenný deň Lucy prekročila prah veľmi vysokej budovy, kde mala ísť prvý krát pracovať. Budova navonok svietila na bielo, ale vo vnútri sa zdali steny ošarpané. Po matnej sivej dlážke chodili desiatky ľudí rôznymi smermi a všetci sa kamsi neprestajne ponáhľali. Lucy sa prihlásila na recepcii a útla zamračená žena ju poslala na pätnáste poschodie.
"Musíte ísť deväťdesiatdvojkou výťahom, ostatné sú žiaľ pokazené," upozornila ju recepčná. Lucy sa poďakovala a šla k výťahu.
Keď chcela stlačiť gombík, otvorili sa dvere výťahu a vyšlo niekoľko mužov odetých v čiernych oblekoch. Tvárili sa veľmi vážne. Keď Lucy nastúpila do výťahu, všimla si, že vyzerá...

Hojdačka: Ticho

26. května 2014 v 6:16 | Elizabeth
Dobré ránko, želám... Mám tu pre vás štvrtú časť a poslednú Hojdačky...

Stephen Chbosky - Charlieho malé tajomstvá

23. května 2014 v 19:52 | Elizabeth |  Recenzie kníh
Charlieho malé tajomstvá
Tak, mám tu pre vás recenziu. Je to môj pokus, takže čo sa vám nebude zdať tak povedzte... :)
Autor: Stephen Chbosky
Názov: Charlieho malé tajomstvá (CZ Ten kdo stojí v koutě)
Originálny názov: The Perks Of Being a Wallflower
Väzba: brožovaná väzba
Počet strán: 208 strán
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012

Anotácia
Charlieho malé tajomstvá sú o dospievaní. Charlieho listy sú oveľa intímnejšie ako denník, sú smutné aj veselé, tragické aj komické. Nevieme, kde žije, nevieme, komu píše, vieme však o svete, o ktorom píše. Snaží sa žiť svoj život najlepšie ako vie, no zároveň uteká pred jeho nástrahami a dostáva sa do sveta prvých rande, rodinných drám a nových priateľov. Sveta sexu, drog a kultovej Rocky Horror Picture Show, sveta, v ktorom je potrebná len úžasná pieseň na úžasnej ceste k nekonečnosti.

My demons have a holiday

23. května 2014 v 17:46 | Elizabeth |  Občasník

Zdravím!

Ako sa máte? Klasická otázka, ale keďže celý článok je čisto o mne tak mi to nedá neopýtať sa aj vás, ako sa máte. :) Zase som si hovorila, že by som mohla na chod blogu prispieť svojim denníčkom. Je to skrátka dôležitá súčiastka. :D
Celý tento týždeň až dodnes som praxovala. Musím sa priznať, že hoci som minulý víkend stresovala, tak to bolo celkom fajn a aj ma to dokonca bavilo. Praxovala som v Zelenom dome v Skalici. Je to zariadenie napríklad pre autistov, detí s poruchami mozgu a podobne. Získala som tým veľa nových poznatkov o práci s týmito ľuďmi, čo sa mi môže hocikedy zísť. Ak by sa nepodarila psychológia. Teraz zostáva už len napísať tú päť stranovú prácu. :/ Čo už.

Splynúť s odrazom zrkadla

22. května 2014 v 17:05 | Elizabeth |  Poézia
Zdravím, prepáčte za pár dňovú pauzu, ale tuším som mala krízu. No už som tu a s básničkou na tému týždňa "Svet za zrkadlom".

Splynúť s odrazom zrkadla

Pred zrkadlom stáť
bez mihnutia oka, bez pohybu,
pohľad uprený na odraz,
ktorý občas zrní a bledne,
napriek tomu
je tam niekde.

Pohľady sa stretli
a sklo zrazu roztieklo sa
na kaluž spomienok dávnych,
stačí len položiť dlaň na hmotu slizkú,
vkročiť dnu,
vstúpiť do odrazu svojho náreku.

Zrkadlo fantázií,
zrkadlo duše,
len doň vstúp,
nechaj temnotu za sebou.
Čas sa zastaví,
ručičky hodiniek bezcielne rozbehli sa,
a sklo ciferníku rozbilo sa
na márne kúsky.

Nechaj tento svet,
splyň so zrkadlom svojej duše,
tam si slobodná,
tam skutočne žiješ.

7. Ticho

17. května 2014 v 19:25 | Elizabeth
Zdravím! Ako sa vám darí? Ja tu mám pre vás ďalšiu básničku do projektu "55 básní". Viem, že by som mala prispieť do druhého projektu, ale ako som si čítala témy, tak ma nič nenapadalo! :( A tak som prispela aspoň sem.

7. Ticho

S hlavou sklonenou
v čierno-bielom svete nenávisti
v rukách sýto červenú fixu,
aby som napísala na šeď steny,
aké hlučné a zároveň pokojné
vie byť ticho.

Za zatvorenými dverami
vydýchnuť si od slov, ktoré príliš hučali,
zaliezť do kúta, upokojiť myšlienky.
Zrazu to ticho načúva
a keď zakričím, či čosi vypustím z úst...
Zdá sa,
že
to
chápe.

Nechá ma kresliť obrázky
červenou fixou,
aj keď nezodpovie otázky,
a len mlčí,
nechá ma kresliť
to
ako ticho hlasno hučí.

Vracia sa jeseň

15. května 2014 v 18:52 | Elizabeth |  Občasník

Ahojte! Brrrr!

Ako sa vám darí? Konečne som sa rozhodla napísať čosi do denníku. Chcela som včera, chcela som v utorok, ale po príchode domov som príliš lenivá. Tak vám píšem dnes. Počasie je desné, zima mi je stále hoci mám na sebe trčko s dlhým rukávam a ešte aj teplý zimný sveter. A veľmi sa mi chce spať. :D

Posledný výdych

14. května 2014 v 12:32 | Elizabeth |  Poézia

Posledný výdych

V jednu celkom jasnú noc,
keď už i sny opustili ma,
keď smrť hľadá si svoju obeť,
v tom tichu a tme,
v tej samote
cítim, že posledný krát
vydýchnem.

Cítim, že darujem posledný,
naozaj posledný úsmev,
o ktorý aj tak nik nestojí.
Cítim, že spadne posledná slza,
ktorá i tak zomrie na mojom líci.

Cítim, že budem posledná obeť smrti,
v duchu prosím,
aby ma našla
Prosím,
aby mi povedala,
že smrť má zmysel.

Budem posledná,
ktorá zomrela,
ktorá posledný krát vydýchla,
ktorá sa posledný krát usmiala.
A už viac necítila.
Po poslednom výdychu.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------