The Dark Side - 1

13. dubna 2014 v 15:57 | Elizabeth
Fajn, takže už tu mám aj prvú kapitolku pre vás. Je dlhá na dve strany vo worde, ale myslím si, že celkom dobrá. No ale viac musíte posúdiť vy. Príjemné čítanie! :)

Prvá kapitola

Slnko už vychádzalo nad obzor, keď sa Melanie prehadzovala v posteli. Na zlý sen temer zabudla a znovu sa nadránom ponorila do spánku. Teraz, keď sa vonku rozoznel spev vtákov, mala Melanie vstávať do školy. No nikdy sa jej nechcelo. Vždy ju musela prísť zobudiť mama. Tak to bolo aj v to ráno.


Ozvalo sa naliehavé klopanie na dvere izby. "Mel! Mel, vstávaj, prídeš neskoro!" Ozval sa hlas mamy.
Melanie sa na to zobudila. Poobzerala sa po izbe a posadilasa. Unavene si pretrela oči a zívla. Tmavo hnedé vlasy si prehodila dozadu a trochu uhladila. Niektoré neposedné pramienky mala prilepené k spotenému čelu. Položila nohy na zem a ucítila drsný koberec pri jej posteli. Nenávidela ho, ale mama jej povedala, že tu musí byť. Pripomína jej to Melinho otca, ktorý s nimi už desať rokov nežil. Odišiel. Nikto nevie prečo. Melanie ho za to nenávidela. A to čo mala v mysli, čo nikomu nikdy nepovedala bolo, že už niekoľko krát si predstavovala, že ho zabije. No nemyslela si, že by to skutočne dokázala.
Prešla k zrkadlu a zdesila sa. Tvár mala bledú a vlasy postrapatené. Rozštiepené končeky inokedy lesklých hnedých vlasov odstávali na všetko možné strany. Melanie na tvári sedel zachmúrený výraz. Pokúsila sa na seba usmiať. Zuby mala krásne biele, ale ten úsmev. Ani len nevyzeral ako úsmev. Skôr ako akýsi desivý úškľabok.
"Zase sa na seba škľabíš? Prestaň s tým, vyzerá to dosť idiotsky!" Zaznel hlas spoza nej. V okamihu sa otočila.
"Ako si sa sem dopekla dostal?" Zavrčala. Bol tu Craig. Stál pri okne a pozoroval ju svojimi hlvokými čiernymi očami. Craig mal tie najzvláštnejšie čierne oči na svete. Neboli len také obyčajné. Boli akoby odrezané z temnoty. V modrých džínsoch a sivo-čiernej košeli pôsobil ako ktosi celkom nadpozemský. Priťahoval ju, no zároveň ho nenávidela.
"Ako každý normálny človek." Kývol hlavou smerom k oknu. Melanie zbadala otvorené okno a povievajúcu záclonu. Vzdychla. Craig pokračoval. "Zas máš čudnú náladu?"
"Prečo by som mala mať čudnú náladu? Jediný kto je tu čudný si ty!" Zvolala rozčúlená Melanie. Neznášala, keď sa sem votrel už ráno. Opieral sa celkom flegmaticky o parapetu okna a v ruke si hádzal knihu, ktorú si Melanie nedávno kúpila.
"Melanie, ponáhľaj sa!" Zakričala na ňu zdola mama. Craig sa zatváril kyslo.
"Veď už idem!" Zakričala späť. Už bola celkom nervózna. Pozrela na Craiga. "Necháš ma aspoň prezliecť?"
"Dobre, dobre, tak idem zatiaľ dolu," povedal pokojne Craig a položil knihu na parapetu. "Neviem na čo si kupuješ také knihy. Sú to sprostosti."
Melaniina mama zatiaľ čakala s pripravenou desiatou dolu pod schodami. Keď však Melanie nechodila, rozhodla sa, že sa pôjde pozrieť, čo tak dlho robí. Vyšla hore schodmi a na chodbe zabočila k jej izbe. Dom bol po odchode Melaniinho otca Jamesa celkom prázdny. Už dokonca uvažovala, že nejaké izby bude prenajímať.
Zastala pri Melaniiných dverách a chcela zaklopať, no zrazu začula ako Melanie hlasno a rozčúlene hovorí:
"Vypadni láskavo preč a nestaraj sa do toho čo čítam! Nenávidím ťa!" Začula aj akési buchnutie. Nevedela, čo to spadlo, alebo buchlo. No pripadalo jej to dosť zvláštne. Je skoro ráno a cez dvere nikoho prejsť nevidela. Napokon začula ako si Melanie vzdychla. Až potom sa rozhodla zaklopať. Najprv celkom jemne a tíško, no potom hlasnejšie. Chcela otvoriť dvere, no boli zamknuté.
"Melanie?" Zo strachom zavolala. No ozývalo sa len ticho.
"Mel?" Zase len ticho.
"Melanie!!!" Vtedy sa dvere otvorili a vnich stála bledá Melanie. Zamračene sa pozerala na mamu.
"Čo chceš mami?" Spýtala sa Melanie desivo chladným tónom. Akoby k svojej mame nikdy nič necítila.
"Mel, si taká bledá! Čo je to s tebou? Dnes zostaneš doma." Mama ju chytila za čelo. Chcela ju láskavo pobozkať a pohladiť vo vlasoch, no Melanie sa odtiahla. Jej mama Mary tomu vôbec nerozumela. Nikdy taká nebola.
"Nie, musím ísť do školy," Melanie si uvedomila, že Craig za ňou nikdy neprišiel do školy. Ak by zostala doma, musela by ho počúvať. A na to nemala chuť. Rýchlo si navliekla čierne džínsy a bordový pulóver, učesala si vlasy a vzala tašku. Vybehla z izby a len sa prešmykla popri stále čudujúcej sa mame.
"Ale... Melanie!" Zavolala za ňou ešte raz mama.
"Nechaj ma na pokoji." Melanie vyšla z domu. Vonku sa trochu ochladilo, no ju to upokojovalo. Z vedľajšieho domu práve vyšiel jej sused - Peter. Nikdy sa nestretávali a ani sa veľmi nerozprávali. Peter si ju všimol a len letmo kývol na pozdrav. Melanie však kráčala do školy a ani si ho veľmi nevšimla.
Cestou do školy sa pomaly upokojila od rozhorčenia z Craiga. Vôbec nevedela prečo za ňou stále chodí. Je to zvrátený idiot, pomyslela si. Hneď ako prišla do školy šla do svojej triedy. Neznášala strednú školu, ale keby bola povedala mame, že tam nechce chodiť, len by pokrútila hlavou.
Ako vošla do triedy, hlasy spolužiakov sa stíšili a všetky pohľady boli nasmerované na ňu. Ako na nejakého votrelca. Sklopila pohľad a posadila sa do svojej lavice. Niečo tu však nesedelo. Pri sadnutí počula zvláštny mľaskavý zvuk. Akoby ste si sadli do torty alebo do niečoho podobného. Keď nahnevane vyskočila, zbadala na svojich nohaviciach krvavo červený fľak. Kečup. Celá trieda vybuchla do smiechu. Ktosi po nej dokonca hodil dámsku vložku.
"Nechutné!" Zvolalo akési blonďaté dievča. Melanie sa otočila. Pozrela na všetkých nahnevaným pohľadom. Všetci sa smiali. V mysli jej zaznela veta, ktorú jej Craig povedal veľmi dávno.
"Čo myslíš, nebolo dobré ich potrestať?" A myseľ jej odpovedala, že áno. V kútiku duše vedela, že je to nesprávne. A tak tam len stála a mlčky na nich pozerala hnevlivými očami. Vtedy si vo fantázii predstavila, ako sa im pomstí. Videla presné detaily. Videla ako zabodáva nožnice do tej blonďatej slečny, ktorá zvolala, že je nechutná. Videla ako napokon prekvapene padá k zemi. Videla ako toho chlapca, ktorý si na ňu stále ukazoval tak isto prebodáva nožnicami.

A potm sa otočila. Uvidela Petra ako stojí vo dverách triedy a nespokojne sa obzerá okolo seba. Zrazu nevedela, či to, čo si predstavila, bolo skutočné, alebo nie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Katerííína Katerííína | Web | 13. dubna 2014 v 16:33 | Reagovat

vypadá to velmi zajímavě ;)

2 Lesoslava Lesoslava | Web | 21. dubna 2014 v 10:57 | Reagovat

Máš stálého čtenáře. Je to skvělé, Malanie se mi moc líbí. A krásný vzhled, červená mi k tobě sedí mnohem více :-)

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 22. dubna 2014 v 14:11 | Reagovat

[2]: Tak to ma teší... Ďakujem... :)

4 Casion Casion | Web | 2. července 2014 v 15:01 | Reagovat

Zaujímalo by ma čo je ten Craig zač :D Ale ten žart v triede bol o ničom, akože sranda odtiaľ potiať, toto už bolo moc, ani sa jej nečudujem, že sa nahnevala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------