... a tak zase kričím...

27. dubna 2014 v 19:41 | Elizabeth |  Občasník
NEČÍTAJTE TO


... že moje duševné prázdno sa zase prejavilo. Je tam. Stále tam je a čaká, kedy ma môže zasiahnuť. Zrazu uvažujem, či má niečo zmysel, či sa ma zase niekto na niečo spýta a ja ho odignorujem, alebo sa ma nič nikto nespýta a ja si to všimne. Som zvláštna. A oni si stále myslia, že už je to v pohode. A ja stále neviem čo sa so mnou zase deje. Stála nič... STÁLE NIČ NEVIEM. Čo s tým? Začínam uvažovať dokonca nad tým, či si nenasadiť znovu tie blbé lieky. Či by to s nimi malo zmysel. Či by to nejako pomohlo.

Kam vlastne idem?
(nikam, stále stojíš na mieste, priznaj to).


Myslím na to, že zajtra budem musieť vstávať. Že budem musieť nosiť zase tú tvár, ktorú vždy. Že budem môcť uvoľniť svoje pocity až keď budem v tichu svojej izby. V tom kúte, kde často sedávam. Len tak pozerám na stenu, ktorú som pred rokom popísala zvýrazňovačom. Neviem prečo. Či som len nevedela nájsť papier? Alebo som bola už úplne na dne? Každopádne tie slová tam budú. Budem sa na ne dívať stále, keď zatvorím dvere. Ten prvý krát... keď som sa vrátila z nemocnice v nádeji, že sa všetko snáď zmení, a mala som novú izbu, ktorá bola tak krásna, "farebná", príjemná, som si myslela, že taká zostane navždy. Lenže ona už stratila svoj jas a farby. je čiernobiela ako zvyšok sveta. Znovu sa vrátili moje nočné úzkosti, keď roztrasene sedím na posteli a do uší si dám slúchadlá a počúvam hudbu, aby som zabudla, aby som to nevnímala. Stále vravím, že sa musím odsťahovať. Ale ako?

Mám rada ticho, ale keď je tma a noc... tak trochu... ma desí.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Únorová Únorová | Web | 27. dubna 2014 v 21:50 | Reagovat

Z tvého článku mě doslova mrazí, ale, hádám, že tak je to nejlepší. Děsivě, a zároveň krásně, sepsané!

2 Lexi Invicta Van der Spark Lexi Invicta Van der Spark | E-mail | Web | 28. dubna 2014 v 18:43 | Reagovat

Páni,až mi behá mráz po chrbte. Rozmýšľam, koľko z toho bolo inšpirované tvojim životom. Dúfam, že čo najmenej. Každopádne, úžasne napísané! :-)

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 28. dubna 2014 v 21:22 | Reagovat

[1]: TAk ďakujem...

[2]: No... v podstate všetko je to môj život. Kričiace myšlienky sú moje zlé myšlienky a depresie... Takže všetko je to o mojom živote.

4 Charlie Charlie | E-mail | Web | 28. dubna 2014 v 21:55 | Reagovat

Nádherne hlboké pocity, ktoré ale samy o sebe vôbec nie sú nádherné a síce neviem, ako sa úplne cítiš, ale viem to sčasti pochopiť, lebo čosi také som prežíval aj ja.
Už ti to vravím síce desaťosemdesiaty krát, ale na lieky sa vykašli, naštuduj si radšej fakticky tie byliny.

5 Elizabeth Elizabeth | Web | 1. května 2014 v 16:46 | Reagovat

[4]: Viem, že lieky sú svinstvo, ale fakt si neviem dať rady niekedy... A som rada, že to už neprežívaš.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------