Duben 2014

Strach

15. dubna 2014 v 17:42 | Elizabeth |  Poézia

Strach

Strach
keď roztrasené ruky
neviem upokojiť
ako svoju myseľ
A keď horká krv
popáli mi prsty.

Strach
keď slzy štípu ako kyselina
ako nekonečná tma
týra oči
ani tieň, čo svetlo značí
nezazriem v nekonečnom bôli.

Strach
keď sa celý svet
len hlúpo prizerá
no nikomu nenapadne
zahubiť tmu
a pomôcť mi vstať.

Strach
keď mi hmla
zabráni vidieť nádej
keď v bludisku
niet cesty späť.

Strach
keď blúdim
v slepých uličkách
bez cieľa
bez nádeje.

Strach
keď život už nežijem
keď umierajúc
kričím
do nekonečnej tmy.

The Dark Side - 1

13. dubna 2014 v 15:57 | Elizabeth
Fajn, takže už tu mám aj prvú kapitolku pre vás. Je dlhá na dve strany vo worde, ale myslím si, že celkom dobrá. No ale viac musíte posúdiť vy. Príjemné čítanie! :)

Prvá kapitola

Slnko už vychádzalo nad obzor, keď sa Melanie prehadzovala v posteli. Na zlý sen temer zabudla a znovu sa nadránom ponorila do spánku. Teraz, keď sa vonku rozoznel spev vtákov, mala Melanie vstávať do školy. No nikdy sa jej nechcelo. Vždy ju musela prísť zobudiť mama. Tak to bolo aj v to ráno.

Elizabeth a jej odpor i láska

13. dubna 2014 v 12:02 | Elizabeth |  Myšlienkovník
Neviem si pomôcť! :D Dnes ma nenormálne bolí hlava (však viem prečo a ak sa zamyslíte, tak budete vedieť aj vy), ale i tak som sa rozhodla psíať. Pretože ma to proste baví. Ak sa práve zamýšľate nad nadpisom "Elizabeth a jej odpor i láska" tak to ani nerobte. :D Takže, konečne sa chcem dostať k pointe - napadlo mi napísať článok o mne. Čisto o mne (narcisticky). O tom, čo mám rada, čo nie, čo mi vadí a čo znesiem. Napadlo mi, že možno na tom bude niekto podobne... :D Ak sa chcete čosi o mne dozvedieť, tak klik na celý článok.

Ja a poézia - nerozlučná dvojica

12. dubna 2014 v 15:28 | Elizabeth |  Myšlienkovník
File:P writing.svgNo, tak aby nám rubrika Témy týždňa a iné nezapadla prachom, rozhodla som sa čo to napísať o mojom vzťahu, ktorý trvá už asi tri alebo štyri roky (neviem to presne odhadnúť, ale bolo to v deviatom ročníku na základnej škole). Myslím si, že je to veľmi príjemný vzťah. Nie, nehovorím o láske mňa a nejakého človeka, ale o láske mňa k poézii. Láska k druhému pohlaviu sa pre mňa akosi stala tabu. Teda nestala ale ide o to, že neviem prestať myslieť na niekoho, kto mi ublížil. Ale to tu rozoberať do podrobností nebudem, kto ma pozná bližšie tak vie a ostatní to vedieť nemusia.

The Dark Side - prológ

11. dubna 2014 v 8:00 | Elizabeth
Tak, a dáme si aj už prológ... Píšte názory, čo si myslíte... :)
Začalo sa stmievať, keď sa v tom poslednom dome na konci ulice, ozývali výkriky. Boli hlasné no akoby tlmené. Slnko sa skrývalo za oblaky a ulice sa vyprázdnili. Pred domom, odkiaľ sa ozývali výkriky stálo niekoľko čudujúcich sa ľudí. Nikto ani len netušil, čo sa vo vnútri domu deje. No mrazilo ich. Mrazilo ich, pretože výkriky boli desivé, bolestivé. Plné utrpenia.

Nereálna Skutočnosť

8. dubna 2014 v 20:04 | Elizabeth |  Poézia

Nereálna Skutočnosť

Odraz v zrkadle
ako temná strana
nereálnej skutočnosti,
príliš skutočnej bolesti.

Hypnotický pohľad
a to nereálne skutočné
"ja"
sa v ňom akosi stráca.
Akoby sa utopilo
v kaluži krvavých sĺz.

Je to nereálne skutočné
ako tie vyryté spomienky
do zápästí.
A to zrkadlo,
čo ukazuje len pravdu,
čo ukazuje rozpadnutú tvár
prázdny pohľad
kamenných očí.

Tie sú tak
nereálne skutočné.
Keď moja bolesť
rozbila zrkadlo.

Mix toho, čo som nasľubovala

6. dubna 2014 v 20:13 | Elizabeth
O chvíľu sa chystám do sprchy, no než vypnem počítač, tak som sa rozhodla dať vám sem čo-to z tých nových fotiek, ktoré ste (niektoré) mohli vidieť aj v mojej galérii na DeviantARTe. No ak ste si ich tam nevšimli, tak ich dávam aj sem. Mimochodom, začala som trochu intenzívnejšie maľovať a kresliť, takže vám niektoré "diela" ukážem. Náladu nemám momentálne dobrú, ale oproti chvíli, keď som písala článok predtým, je to lepšie. Snáď sa z toho vyspím... Dosť bolo kecov, fotky sú tu!

What´s wrong with me??? And chaos in my head

6. dubna 2014 v 12:24 | Elizabeth |  Občasník
Zase ma sem čosi prinútilo napísať. Je to asi moja myseľ, ktorá si neustále nevie dať pokoj. Rozmýšľam nad týmto blogom, ktorý vediem už rok, rozmýšľam nad tým, ako to tu vediem a či som to ja. Chcela by som vedieť, kde moja myseľ berie tieto myšlienky. Sú to pochybnosti o samej sebe? Alebo sú to proste len výmysly mojej (?) chorobomyseľnej hlavy? Jedno a to druhe tiež. Asi. Fakt neviem, čo sa deje.

A opäť mám ten pocit, že sa skrátka potrebujem vypísať. Bez rozmýšľania nad tým, či sa to niekomu bude páčiť, alebo nie. Cítim sa zvláštne? Prečo mám v hlave kopu otázok a ani na jednu z nich neviem nájsť sakra odpoveď? Fakt nutne potrebujem vysvetlenie. Čím to je. Čo je so mnou zle, že nemôžem žiť obyčajný život. Čo je so mnou zle, že som sa stratila. Veď som sa už predsa našla a teraz som to čo som mala znovu stratila! Stratila som zmysel života, zmysel toho, čomu sa hovorí sen. Mala som predsa kontaktovať toho spisovateľa. Ale neurobila som to, pretože som jednoducho blbá. Pretože si moja hlava povedala: "nevolaj nikam, aj tak nemáš šancu niečo dokázať, si nula!" A ja som tomu uverila. A verím tomu, pretože nič iné mi nezostáva.

Mám zo samej seba strach. Fakt netuším, čo sa so mnou zase deje. Fakt sa bojím...

... že sa stratím úplne...
... že sa už nikdy nenájdem...
... že už nebudem nikdy žiť...
... že túžba nežiť sa nakoniec naplní...
... že sa z toho naplnenia budem tešiť...
... že stratím tých, ktorí ma mali aspoň trochu radi napriek chaosu v mojej hlave...
... že tento článok nikto nepochopí....

Srdce

6. dubna 2014 v 11:08 | Elizabeth |  Poézia

Srdce

Mám v hrudi červíky,
ktoré mi rozožierajú srdce.
Je zlomené.
A krváca.
No aj tak ho žerú.
Prestalo biť.
Polož dlaň
na moju hruď.
Cítiš ho?
Ja nie.
(Je zlomené
a krváca...
Je polomŕtve)
Stále ho žerú
malé slizké červíky.
A obaja vieme
kto ich poslal.
A kto to srdce

zlomil.

(len taká krátka, keď som mala nervy na niekoho, koho netreba menovať - a nie, nie je to Voldemort... :D :D)

Bez nadpisu a logiky

3. dubna 2014 v 21:37 | Elizabeth |  Občasník
Je to zvláštne, ale pred chvíľou som celkom presne vedela, čo napíšem. Čo rozoberiem v tomto mjom článku. Už sa to ani nevolá odpadkový kôš. A teraz mi to akosi celkom vyfučalo a keď som si klikla na pole tetu, tak som začala v hlave a v myšlienkach hľadať myšlienky a ... prázdno. Nemám rada tieto výpadky keď ich potrebujem. Je to ako s tými pocitmi. Bolo to však len chvíľkové, teraz už sa to všetko vynorilo. pocit - taký ten neutrál zostáva hrozne dlho a človek nevie, čo si má myslieť a čo má cítiť. pritom dnešný deň som celkom normálne vnímala pocity a emócie. Potom prišiel zlom dňa a všetko to pokazilo ...
A on mi vraví tak ustarostene: "nevšímaj si to, sústreď sa na niečo iné."
a ja som chcela nemyslieť.
Chcela som, aby sa rok 2009 vrátil znovu späť a aby som to mohla zmeniť. Aby som vtedy nestála pri zábradlí a neuvidela toho človeka. práve to sklamanie, ktoré potom nasledovalo bolo dôvodom týcho citových výpadkov.
Povem vám to na jednoduchom príklade. Mám rada svoju maminku. Veľmi ju mám rada. A zrazu akoby sa všetky city k nej vytratili. pozerám na ňu a ona mi niečo hovorí a ja j uvôbec nevnímam. akoby som sa znovu, ako vždy ponorila do sveta, a on mi zas hovorí "sústreď sa, počúvaj!" ale ja robím presný opak. akoby sme sa nikdy nevedeli zhodnúť.
Tak ako sme si v poslednom ročníku na základnej spolu tancovali valčík na večierku. nkto to nevidel, ale my sme tancovali. bolo to krásne dokonalé a nikdy som nič také nikdy nezažila. Nikdy som nič také nezažila v skutočnom svete s normálnymi ľuďmi. Len on a ten svet je tak dokonalý, že skrátka by som chcela tancovať ten blbý (krásny) valčík donekonečna. Vtedy som ctila neskutočne silné emócie. A nehanbím sa za ne.
A tak som sa rozhodla napísať tento článok, pretože mám v hlave chaos. Pozerám von oknom a vnímam blikajúce svetielka... a tmu. a stále nič. v hlave prázdno, v mysli prázdno a v srdci diera ako po výbuchu atómovej bomby. A on mi hovoí " vezmi pero, alebo notebook a píš." A tak som začala písať tento článok.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------