1. Pestúnka

27. března 2014 v 8:00 | Elizabeth Fallen
Tak, je osem hodín ráno a ja mám pre vás prvú poviedku do projektu... A áno, viem, že mám ešte aj 55 básní... :D Čo už so mnou no...

1. Pestúnka

Bola noc. Cez pootvorený oblok prenikalo do detskej izby mesačné svetlo. Dievča, ležiace v posteli pri stene hneď oproti oknu tvrdo spalo. Mesiac kreslil na prikrývku čudesné tiene holých stromov. Boli ako pazúry, ktoré chceli z dievčaťa strhnúť prikrývku a...


Ozvalo sa klopanie. Hlasné klopanie na dvere. Dievča sa strhlo zo spánku. Obyčajne by ju nevydesilo klopanie, ale ak je v tom veľkom dome celkom sama. Je to niečo úplne iné. Vydesene sa rozhliadla okolo seba. Klopanie neutíchalo. Bolo to pomalé a desivé klopanie. Akoby ju naozaj niekto chcel vystrašiť. Klop...... Klop.....
Vstala z postele. Unavene si pretrela oči a keď zbadala tiene, ktoré mesiac kreslil po stene a po jej prikrývke, chcela skríknuť, no v ústach jej zrazu akosi vyschlo. Položila bosé nohy na zem a len v nočnej košieľke od mamy sa pomaly vybrala k dverám. Veľmi pomaly, akoby ani nechcela vedieť ktože to klope v takú neskorú nočnú hodinu na dvee jej domu. Prehodila si plavé vlasy dozadu a otvorila dvere. Rozhliadla sa. To čo videla ju zarazilo. Nikde nikoho. Kto však potom klopal? Azda sa jej to len snívalo?
Keď zrazu, zase čosi! Začula nepríjemné škrípanie, ktoré jej trhalo uši. Potichu zatvorila dvere a šla za zvukom. Už bola celkom vydesená, no aj zvedavá, chcela zistiť, čo ju budí tak neskoro v noci. Keď stála pri okne a zvuk bol celkom silný, zbadala holú suchú haluz stromu, ktorý stál pred domom, ako škriabe na sklo obloku. Vonku zaznel piskor vetra. Dievča sa s malou úľavou chytilo za srdce.
No keď vracalo sa späť do postele v mesačnom svite zbadala odkaz. Ležal na posteli, na jej tieňmi pokreslenej prikrývke. Bol to zažltnutý starý papier, no čierny atrament na ňom bol celkom čerstvý. Slová, ktoré tam boli, ju ešte väčšmi vystrašili.
"Nie je matka tá, ktorú si milovala."
Nechápala to. Nevedela si to vysvetliť. Držala list v ruke a stále nemohla uveriť tým slovám. Zrazu ju ktosi chytil zozadu a obrátil vzad. A bola to ona. Tá, ktorá ju vždy strážila, tá, ktorá ju utišovala keď ju strašili príšery pod posteľou. No nebola jej matkou. A vtedy vedela čo ten odkaz znamená.
Žena vytiahla dýku, ktorej čepel sa v mesačnom svite zatrblietala. Zdvihla ju dievčaťu k očiam a ona sa vyľakala. Pevne v zovretí držala jej ruky. nechcela ju pustiť. Zabodla jej dýku, hlboko pod kožu až do srdca. Keď dievča k zemi spadlo, žena vedela, že dobre urobila.

Dievča naposledy pozrelo na ženu a nechápalo. Prečo to urobila? A potom umrela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 blogctvrteholky blogctvrteholky | 27. března 2014 v 17:28 | Reagovat

Krásný.. ten začátek, jak jsi nás napínala a potom ten konec! Super! Dobře napsaný, až mi běhal mráz po zádech. :-)

2 Elizabeth Fallen Elizabeth Fallen | Web | 27. března 2014 v 17:48 | Reagovat

[1]: Ďakujem... Práve o to mi išlo - trošku čitateľov napínať... :D

3 Ewiline Ewiline | E-mail | Web | 27. března 2014 v 18:48 | Reagovat

Oh, dokonalé!! :3333 xD
Dneska už jsem dostala pravidelnou dávku strachu :333 xD

4 Elizabeth Fallen Elizabeth Fallen | Web | 27. března 2014 v 20:24 | Reagovat

[3]: Ďakujem, ja som ani nečakala, že sa to bude niekomu páčiť... :D

5 DorkaJ. DorkaJ. | E-mail | Web | 4. dubna 2014 v 21:15 | Reagovat

Páni najskôr nás napínaš a keď človek čaká, že ktosi spoza rohu vyskočí nás upokojíš, že sa nič vlastne nedeje a potom bum. No hrdinka nebola jediná, kto nerozumela prečo ju pestúnka zabila. Dnes si asi vážne sedím na kábli :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------