
Moderné technológie alebo klady a zápory z môjho hľadiska
16. ledna 2014 v 18:05 | Elizabeth Fallen | Myšlienkovník
Komentáře
[1]: No áno, to zháňanie kníh ešte beriem. Ale klasická kniha je klasická kniha... Ja tiež stretávam kopu deciek čo sa hrajú s mobilami v čakárňach... Ja vždy dačo čítam a aj keď som bola decko tak sa so mnou pri čakaní rozprávali.
Zajímavý článek.. Podle mě opravdu máme nadbytečné technologie. Kdyby se lidi zaměřili na vylepšení těch stávajících, místo dělání nových, bylo by to lepší...
Zaujímavý článok a z časti súhlasím s tým, že dotykovky či tablety pre prvostupniarov na ZŠ nie sú až tak nevyhnutné. Ja som mala svoj prvý telefón asi začiatkom piateho ročníka a aj to kvôli nepríjemnému pocitu a občasným výsmeškom zo strany ostatných deciek. No bola to akási modrá Nokia neviem aké číslo s jednofarebným displejom o rozmeroch 2x3 cm ak si dobre spomínam, s ktorým človek mohol akurát tak telefonovať a sms-kovať. A o počítači nehovoriac. Komp s netom až od nástupu na strednú a pred tým knižnica či kaviareň. :)
Ach staré dobré časy.
No s jednou vecou si dovolím tak úplne nesúhlasiť. A to s mienkou, že všetci rodičia čo svoje ratolesti obdarujú takýmito „technickými hračkami“ to robia z čistej sebeckosti či nezáujmu. Pretože je mnoho prípadov diskriminácie alebo až šikany kvôli nejakým odlišnostiam. Nuž a rodičia čo na to majú radšej ustúpia želaniu svojho dieťaťa a kúpia onú vecičku, než aby dopustili aby sa trebárs ich deti stali centrom šikany.
Okrem toho doba už tak pokročila, že i samotný učitelia si myslia, že každý študent musí mať prístup na internet.
A čo sa e-bookov týka, sama za seba môžem povedať, že pevnú knihu prečítam oveľa rýchlejšie než e-knihu. Popritom tá obyčajná kniha môže byť hocijako nezáživná.
No e-knihy sa zas dajú ľahšie skladovať a predstava, že mám vo vrecku svoje obľúbené tituly je ohromný. No aj na to je lepšia asi normálna čítačka než dísplej mobilu.
Toto je inak skvelý článok :) Ja som svoju tehlu Nokiu dostala, keď som mala 9 a počítač sme mali doma ešte takú tú starú bielu bedňu 96, ktorá nemala ani pripojenie na internet, ani hry, ani nič A bolo to asi vážne lepšie, teraz deti nevedia, kedy sa odtrhnúť od tých smartphonov, tabletov a počítačov... vždy keď to vidím, tak mi je až smutno, lebo je choré, aby dvojročné dieťa robilo scény, že sa chce hrať na mobile (moja neter
) a fakt už ju nezaujíma ani nič iné, len počítač a mobil, pritom by sa mala hrať s autíčkami a bábikami :( Ale ktovie, možno som až príliš ovplyvnená tým, ako som vyrastala ja a svojimi zastaralými názormi
Ja som už ako nejaký štvrták na ZŠ poznal PC, ale doma sme ho ešte vtedy nemali, potom ani neviem kedy, v nejakej ôsmej triede sme dotrepali komp, väčšinou som na ňom hrával Heroes III, internetoval som občas, ale mali sme vyhradený čas na ňom so sestrou, museli sme sa ešte deliť.
a tak rôzne. Dnes idem po ulici a zasran na ZŠ má lepší mobil ako ja, je furt online a neviem čo (nie že by som mu to závidel, ja mám svoj mobil rád).
Aj tak sme behali často po vonku.
Teraz to rodičia riešia tak, že ak čakajú s deckom u doktora a veľmi sa to decko nudí, tak mu radšej pichnú do ruky mobil, nech sa hrá. Ja si pamätám, že keď so mnou čakávali rodičia u doktora, tak ma vždy zabavili, rozprávali sme sa, tuším som si občas omaľovával
E-knihy sú dobré vtedy, ak tú knihu naozaj nevieš zohnať alebo je veľmi drahá a nemáš na ňu - s cieľom, že si ju niekedy kúpiš, to je jasné. Alebo takto keď chodím do školy, tak máme naskenované knihy na literatúru, pretože keby sme mali fakt všetko zháňať, tak musím predať obličky aj srdce. Ale ťahá to oči a knihu musím cítiť, držať v ruke a hlavne fetovať, lebo každá kniha krásne vonia!