Ani neviem kde som prišla na nápad písať článok práve na túto tému. V podstate na to svoj názor mám utvorený už dávno, no nikdy mi nenapadlo dať to na blog. A možno aj áno, len.. veď vy viete. Lenivosť. :D
No ako začať - keď som ja prišla na svet v krásnych deväťdesiatych rokoch, tak bolo všetko skvelé. No, však bola som dieťa a všetko vtedy bolo skvelé. O nejakých technológiách a počítačoch a neviem čom som nemala šajnu až do svojich trinástich rokov. A svoj prvý telefón - tehla Nokia - som dostala ako darček ku svätému prijímaniu. Je jasne viditeľné, že tá doba šla dosť dopredu. S počítačom som sa zoznamovala až na druhom stupni základnej školy a to bolo len na skicár a tak. Vtedy som dostala od rodiny aj prvý notebook. Nebol nový, ale už používaný. Vtedy som sa postupne učila písať do wordu (pamätám si, že vtedy som začala písať prvú poviedku na pokračovanie, volala sa Laurin Denník), kreslila som si do skicáru, mala som aj nejaké tie DVD rozprávky a tie som tiež rada pozerala.Potom v tých trinástich sa rodičia rozhodli, že k narodeninám dostanem pripojenie na internet. Nie že by som si to nejako vyžiadala, ale myslím, že sme vtedy usúdili, že sa nám to celkovo zíde do domácnosti ak niečo potrebujete nájsť. Tak na tom starom notebooku sme mali potom internet a tak to celkom išlo. Vtedy som hrávala rôzne hry - onlinovky a podobne. Asi v roku 2010 som sa zaregistrovala na Facebooku. Ach, staré dobré facebookové časy... :D Možno by vám nemuselo uniknúť, že som bola beznádejne zamilovaná vtedy a facebook bol dobrým prostriedkom na zoznámenie, keďže osloviť som ho sama nedokázala. Dobre - teraz si hovorím aká som bola hlúpa - ale o tom po- radšej nikdy :D.
Potom som dostala zas darček používaný PC ale stolný. Ten, ktorý mám doteraz, jednu dobu nešiel, ale tuším je znovu vo forme. A vtedy sa začínala moja blogová cesta. :D O tom som písala dávnejšie. Bol to môj prvý blog o goth subkultúre. Vlastne... ešte predtým boli estránky. No ale tak to bolo písané v polopravdách, pretože to čo som písala boli skopírované. No asi tak. A vystriedala som niekoľko blogov.
V podstate som dosť odbočila od podstatnej témy článku. Viete, že teraz sú rôzne technologické vymoženosti - iPhone, tablety a neviem čo všetko ešte. V dnešnej dobe sa tieto technológie dostávajú do rúk už maličkým deťom. Súhlasím? NIE! Podľa mňa by si na to deti mali nájsť čas keď trochu dospejú. Problém býva často v tom, že rodičia si ich takto kupujú. Vtete, každý pracuje, snaží sa zarobiť a deti sú často osamote. Tak si rodičia povedia "no však čo, kúpime ti tablet." Lenže to je dosť zlé. Dosť zlé. Mali by sa tomu dietaťu venovať. Viete, študujem sociálnu pracovníčku a chcem byť psychologičkou, tak viem tieto veci posúdiť podľa toho ako to v živote chodí. Deti by podľa mňa mali získavať skúsenosti s hmotných hračiek. Každé dieťa získava poznatky a skúsenosti z hrania sa s hračkami.
No a ďalšia vec - čítačky kníh a e-booky. Som zástanca klasických kníh a toto ich vládu dosť narušuje. Povedzte si úprimne, tí čo máte radi knihy. Nie je lepšie pohodlne sedieť, prehŕňať si stránky a nedržať nejaké tehlu? Teda pre mňa je to určite pohodlnejšie.
Záver? Technológie pre deti na prvom stupni ZŠ? NIE. E-booky a čítačky kníh? NIE! Technológie sú dobré veci, zídu sa, ale nie stále. Ničí to zrak, a treba ísť aj von a čítať knihy a tak. A najmä rozprávať sa s priateľmi, ktorých máte blízko. :) To je to, čo som týmto článkom chcela povedať. :D
Podle mě opravdu máme nadbytečné technologie. Kdyby se lidi zaměřili na vylepšení těch stávajících, místo dělání nových, bylo by to lepší... 
DorkaJ. | 
Ja som už ako nejaký štvrták na ZŠ poznal PC, ale doma sme ho ešte vtedy nemali, potom ani neviem kedy, v nejakej ôsmej triede sme dotrepali komp, väčšinou som na ňom hrával Heroes III, internetoval som občas, ale mali sme vyhradený čas na ňom so sestrou, museli sme sa ešte deliť.
a tak rôzne. Dnes idem po ulici a zasran na ZŠ má lepší mobil ako ja, je furt online a neviem čo (nie že by som mu to závidel, ja mám svoj mobil rád).
Aj tak sme behali často po vonku.
Teraz to rodičia riešia tak, že ak čakajú s deckom u doktora a veľmi sa to decko nudí, tak mu radšej pichnú do ruky mobil, nech sa hrá. Ja si pamätám, že keď so mnou čakávali rodičia u doktora, tak ma vždy zabavili, rozprávali sme sa, tuším som si občas omaľovával
E-knihy sú dobré vtedy, ak tú knihu naozaj nevieš zohnať alebo je veľmi drahá a nemáš na ňu - s cieľom, že si ju niekedy kúpiš, to je jasné. Alebo takto keď chodím do školy, tak máme naskenované knihy na literatúru, pretože keby sme mali fakt všetko zháňať, tak musím predať obličky aj srdce. Ale ťahá to oči a knihu musím cítiť, držať v ruke a hlavne fetovať, lebo každá kniha krásne vonia!