DAS: druhá kapitola

3. ledna 2014 v 17:15 | Elizabeth Fallen
Tak, konečne tu pre vás mám pokračovanie. :) Priznám sa, že rozpísanú mám túto kapitolu už od víkendu, ale bola som príliš lenivá na to, aby som ju dokončila. No dnes som sa k tomu dokopala. :D Je o niečo kratšia ako tá prvá kapitola ale tretia kapitola bude... Pšššt, neprezradím! :D Dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť... :)

-- 2 --

Chvíľu som ešte mlčky hľadela na Davea, ktorý sa stále trochu mračil. Znovu som pozrela na adresu, na ktorú som mala ísť.
"Chceš ísť so mnou?" spýtala som sa Davida. Zdvihol hlavu.
"Radšej nie, nehnevaj sa. Včera som toho mal dosť a potrebujem oddych." Vzdychne si.
"Jasné, veď ja len tak, že... mi to je ľúto, že musím odísť práve, keď si sa vrátil." Povedala som a znovu som si k nemu prisadla na strechu. Pozrela som naňho a vtedy on pozrel na mňa.
"To je v poriadku, máš predsa tiež prácu."
"No len dnes som mala mať voľno."
"Rose, je to v poriadku." Uisťoval ma, práve keď som vstávala.
"Počkám ťa tu, dobre? Potom." Povedal a jemne ma rukou pohladil po chrbte. Takto mi dodáva energiu.


"Oukej." Povedala som krátko a vyletela som smerom, ktorým bola daná osoba. Ani som neletela veľmi dlho. Obloha bola zamračená a zdalo sa, že z ťažkých mrakov bude pršať. Tak som trochu zrýchlila.
Keď som našla tú adresu, najprv som pozrela dnu oknom, ktoré bolo pootvorené. Nikoho som tam však nevidela. Chytila som sa parapety a otvorila okno dokorán. Keď som sa s námahou predrala dovnútra, zistila som, že chlapec leží na zemi a okolo neho je krv a tiež porozhadzované nejaké papiere. Hneď ako som položila nohy na parketovú dlážku, zdvihla som jeden z papierov k očiam.
"Svet
pre mňa stratil význam.
Všetko akosi zvláštne zošedivelo.
Oblaky nad mestom
sa zrazu rozplakali.

Svet,
ktorý pomaly zomiera
v krvavých slzách,
je už dáno stratený.
A ja spolu s ním."

Tá báseň ma doslova chytila za srdce. Vystihovala moje pocity. Cítila som z nej smútok a beznádej. Presne to sa dalo vycítiť z toho, aký čin sa chlapec rozhodol vykonať.
Kráčala som pomaly k jeho telu a napokon si vedľa neho kľakla. Krídla som stiahla za chrbát. Dúfala som, že toto je jeden z tých, ktorí ma neuvidia. Stále som nechápala, prečo tak veľmi chcú, aby zomrel, keď ešte má nádej napraviť to. Nemusí teraz odísť.
Keď som tak nad ním kľačala a pozerala na chlapcove zatvorené oči a zaschýnajúce slzy na tvári, bolo mi ho ľúto. Nechcela som sa ho ešte dotknúť. Bolo by to preňho smrtiace a ja mu chcem dať ešte nádej, napriek rozkazu.
Pozerala som naňho dosť dlho, keď som začula ako ticho dýcha. Ležal tam, akoby stále veril, že umrie, ale ja som vedela, že neumrie. Nie pre vykrvácanie. Zahľadela som sa na jeho porezanú ruku. Rana nebola príliš hlboká. Zahojí sa.
Pozrela som znovu na jeho tvár, no zbadala som zmenu. Jeho oči... boli doširoka otvorené a zračilo sa v nich zdesenie. Jemne sa pohol. Vidí ma. Preto sa vydesil.
"Č-č-čo..." zajachtal prekvapene a snažil sa posadiť. Až teraz v jasnejšom svetle som si všimla, že môže byť v takých istých rokoch ako som bola ja predtým, než sa zo mňa stal anjel smrti. Mohol mať asi okolo dvadsiatky.
Chcela som zo seba dostať vetu, ale nedalo sa. Chcela som urobiť ten osudový dotyk, aby sa viac netrápil, no nemohla som. Chcela som sa pohnúť, predrať sa oknom a odletieč preč, čo najďalej. Ale nemohla som. Len som s otvorenými ústami hľadela na chlapca.
A vtom mi to došlo. Poznám ho. Bol to jediný človek, ktorý pri mne stál, keď som bola človekom. Jediný, kto mi povedal povzbudivú vetu, keď som to potrebovala. Volá sa Christian. A teraz ho mám... pripraviť o život? Vziať zo sveta ľudskú bytosť, ktorá bola tak dobrosrdečná, láskavá a... Nie. Nemohla som.
Vtedy sa moje telo konečne uvoľnilo a zatiaľ čo sa Christian na mňa neprestajne díval, som vyletela von oknom do už tmavého večera. Lampy svietili a mesto sa ukladalo na spánok. Letela som rýchlo a v myšlienkach mala stále len Christiana. Keď som tak smerovala domov, teda skôr do tej polorozpadnutej budovy, spomenula som si na Davea.
Vrátila som sa na strechu, kde sme spolu sedeli, kým neprišla Catherine. David tam už nebol, no ja som si sadla na to isté miesto ako predtým a plakala. Prečo ma poslali práve za ním? Je to snáď nejaký zvrátený osud? Nemôžem... nemôžem ho predsa... Nie, nie, nie! Nemôžem to urobiť! Bol to jediný človek na ktorom mi záležalo. Vždy stál pri mne a ja som naoplátku stála pri ňom. Viem, že by som to ako anjel smrti mala urobiť, ale ja to nedokážem.
Sedela som takto na streche asi pol hodiny a plakala. Môj plač sa nedal vôbec zastaviť, akokoľvek som sa snažila. Lomcoval mnou smútok a beznádej. A hnev. Až som sa triasla.
Hlavu som mala položenú na rukách a schúlená som tam len tak sedela. Slzy mi už uschli a pomaly som sa upokojovala, aj keď smútok ma neprešiel. Za sebou som zrazu začula dopad nôh. Od ľaku som vyskočila a skoro sa neudržala na nohách. Bol to Dave. Stál kúsok za mnou. Pozeral na mňa, akoby očakával, že začnem rozprávať, alebo akoby čakal, že na niečo prikývnem.
Ja som len pokrútila hlavou, až sa moje vlasy, celkom poslušné, rozleteli. Do očí mi znovu vbehli slzy a nekontrolovateľný plač sa vrátil. Neverili by ste tomu, ale ako anjel smrti som sa naplakala viac, ako keď som bola obyčajné dievča.
"Čo sa stalo, Rose?" spýtal sa potichu a vykročil ku mne. Hneď aku ku mne prišiel, chcel ma objať a ja som sa nechala. Potrebovala som sa o niekoho oprieť.
"Dave... Ja... nemôžem to urobiť," povedala som pomaly. David na mňa nechápavo pozrel, ale potom sme sa posadili a ja som sa znovu oddala plaču.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 DorkaJ. DorkaJ. | Web | 26. února 2014 v 14:51 | Reagovat

Ja.....nemám slov. Táto kapitola mi surovo vyrazila dych O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------