Leden 2014

Tajomstvá

19. ledna 2014 v 13:22 | Elizabeth Fallen |  Poézia
Hlboká noc,
luna tíško na obzore sedí...
A moju dušu zlý pocit zviera,
že tajomstvá som prezradila,
ktoré na kľúčik zamknuté
v hĺbke mysle, smútku sĺz,
mali byť tajné, nedotknuté.

A srdce bolí v žiali,
keď mi túžby, lásky vzali.
Keď k básni nehodí sa rým,
až mám strach,
veľmi sa bojím....
ak to niekto nájde,
nech radšej umriem.

A oni mi ich vzali,
všetko, čo som tak milovala.
Úsmev z tváre vymazali,
zabili a znetvorili.
Pre tajomstvá,
ktoré prezradiť ma donútili.

Žeby bez viny som bola?
Tak dobrá až hlúpa otázka.
Hlúposť ľudí, hlúposť moja,
ukázať na seba,
áno, aj moja vina to bola.

Moderné technológie alebo klady a zápory z môjho hľadiska

16. ledna 2014 v 18:05 | Elizabeth Fallen |  Myšlienkovník
Ani neviem kde som prišla na nápad písať článok práve na túto tému. V podstate na to svoj názor mám utvorený už dávno, no nikdy mi nenapadlo dať to na blog. A možno aj áno, len.. veď vy viete. Lenivosť. :D
No ako začať - keď som ja prišla na svet v krásnych deväťdesiatych rokoch, tak bolo všetko skvelé. No, však bola som dieťa a všetko vtedy bolo skvelé. O nejakých technológiách a počítačoch a neviem čom som nemala šajnu až do svojich trinástich rokov. A svoj prvý telefón - tehla Nokia - som dostala ako darček ku svätému prijímaniu. Je jasne viditeľné, že tá doba šla dosť dopredu. S počítačom som sa zoznamovala až na druhom stupni základnej školy a to bolo len na skicár a tak. Vtedy som dostala od rodiny aj prvý notebook. Nebol nový, ale už používaný. Vtedy som sa postupne učila písať do wordu (pamätám si, že vtedy som začala písať prvú poviedku na pokračovanie, volala sa Laurin Denník), kreslila som si do skicáru, mala som aj nejaké tie DVD rozprávky a tie som tiež rada pozerala.

Niekto, koho nepoznáš

14. ledna 2014 v 19:12 | Elizabeth Fallen |  Poézia

Niekto, koho nepoznáš

Za mĺkvym pohľadom
skrýva sa čosi zvláštne.
Čosi, čo nikdy nepochopíš.
Za závesom pokoja
čosi kruté a zlé spí.

V tichu
(hluku)
čaká.
A potom
ma nechá zhorieť
dotla.

Nie je to príšera,
ktorá desí ťa spod postele.
Je to časť duše,
ktorú nepoznáš.
A ani nechceš...
... ver mi.

(nemám múzu! -_- prišlo to a hneď odišlo, tak preto krátke a preto o ničom, ale neviem prečo, pozdáva sa mi trochu)

Muzikoterapia

11. ledna 2014 v 20:08 | Elizabeth Fallen
Nuž, keďže chodím na školu, kde psychológiu preberáme a keďže ja som do psychológie paf, tak som sa znovu rozhodla pre rubriku "Čosi z psychológie". Články budem písať sama z toho, čo som zistila a z rôznych zdrojov. Vedzte, že kopírovať nebudem. Ako prvú tému som sa rozhodla vybrať muzikoterapiu.
Čo to "muzikoterapia" je a čo môže ovplyvniť?
Čo je muzikoterapia?

Jedna čierna mačička a dúha

9. ledna 2014 v 13:38 | Elizabeth Fallen

Zdravím!

Končene som sa dokázala dokopať k písaniu a upraveniu fotiek, ktoré sú síce staré, ale podľa mňa si zaslúžia byť tu na blogu, pretože sa celkom podarili. Musela som ich znovu nájsť a upraviť. Takže tu sú.

Skrytá za maskou

7. ledna 2014 v 16:15 | Elizabeth Fallen |  Občasník
∞ Lovelies ∞ | via TumblrNeviem ako mám začať. Za mojim úsmevom, ktorý si snažím udržiavať v prítomnosti ľudí sa skrýva čosi celkom desivé. Niečo, čoho sa desím ja sama.
V noci... v noci je jediný čas, kedy by ste ma uvideli v pravom svetle a bez masky na tvári. Keby som sedela u svojej psychologičky a hovorila jej toto všetko, tak sa ma spýta (poznám ju už veľmi dobre, až tak dobre, že viem akú otázku položí, keď jej niečo poviem), spýta sa ma, či mám nejaký dôvod na depresiu. Mám dôvod? Možno sa nájdu dôvody, ale to tu rozpiplávať nebudem. som skrátka v depresii a mám chuť plakať, ale stále sa usmievam len aby sa pre mňa ONA netrápila. Len aby bola v pohode, pretože ani s ňou sa život nehrá a keď toto píšem tak to píšem presne podľa toho čo si myslím...
Mám pocit, že som stratená, že som sa kdesi zasekla a nemôžem sa odtiaľ dostať. Roky pribúdajú ale ja som päť rokov na tom istom mieste a nedokážem sa pohnúť, navyše sa všetko zhoršuje. Kedysi som vedela cítiť kopu vecí. Vedela som sa tešiť z maličkostí. Vedela som sa usmievať aj bez dôvodu a ten úsmev NEBOLEL! A čo teraz? Teraz sa usmejem, aby sa ma nikto nič nepýtal. Usmejem sa, keď si myslím, že sa usmiať mám. Hľadám pocit, ktorý by vo mne prevládal, nejaká emócia. Všetko čo dokážem je len z prázdnoty duše revať do vankúša. A usmevam sa, no v tej duši akosi... nič necítim. Neviem.

Cítim sa prázdna.

Zdroj: weheartit.com

Posledný týždeň prázdnin

6. ledna 2014 v 17:08 | Elizabeth Fallen |  Občasník

Ahojte.

Ako sa máte? Ja tak nejako zvláštne. O tom po tom v Odpaďáku. Chcem sa teraz trochu rozpísať. Ako tak pozerám, tak dlho nepribudol žiadny článok do "Výlevov zo života". Tak to napravíme, čo vy na to?
Ja teraz veľa času trávim doma, nemám chuť ísť von, ale chystám sa konečne niekedy na prechádzku, že pôjdem dačo pofotiť. Včera som si spomenula, že tu nemám fotku, ktorú som urobila už strašne dávno. Tak možno ak ju nájdem, tak ju sem dám. Pravda je, že do fotiek tiež dlho nič nepribudlo, stále sa venujem len písaniu. Navyše sa snažím upozorňovať na to, že mám ešte urobiť nejaké veci do školy, ale ešte ich nemám hotové. Ako sa poznám, budem to dorábať v nedeľu večer. Som strašný človek. :D
Zistila som, že DAS-ko je celkom obľúbená poviedka, čo ma dosť potešilo, pretože som to ani nečakala. :D Veľa ľudí sem nechodí, aj keď v poslednom čase sa to celkom zlepšilo, a čakala som, že tá poviedka bude tak ako Nepochopená. Normálna poviedka, ale keď som videla tie komentáre k prvej kapitole, tak som bola dosť nadšená a hneď sa pustila do ďalšej časti. Naozaj ma teší, že sa vám páči.
Teraz v poslednom čase nerobím nič extra len hrám nejaké hry, ale nič iné. Píšem občas tiež, ale som strašne lenivý človek (to je novinka, čo? :D), takže sa k veľa veciam nedokopem. Som zvedavá, k čomu sa dokopem keď mi začne škola. :D V menu môžete nájsť, že práve píšem DAS-ko, áno, je to tak, ale som len kdesi na prvom odstavci. To som začala písať včera.
Mimochodom, nedávno som dočítala konečne Sukubu 1. Bola to naozaj úžasná kniha, čo som v podstate aj čakala, pretože po VA od tej autorky iné nečakáte. Pri čítaní som ani nedýchala. Úplne ma prekvapilo keď sa zistilo, kto je tým nefilom (tí, čo to nečítali sú trochu asi mimo, ale hlavne tým chcem povedať, aby ste si to prečítali). A veľmi by som chcela druhú časť ale to sa asi nedočkám... :( Ak by ste chceli môžem napísať o tej knihe článok.
A na záver, mám pre vás dolu takú malú anketu: čo si myslíte, že mi ide lepšie písať. Bola by som rada, keby ste hlasovali. Ja osobne si myslím, že lepšie mi idú básne, ale chcem vedieť aj váš názor. Tak prosím dolu je anketa a hlasujte, ďakujem. :)
A to je na nateraz všetko... Majte sa.
S pozdravom vaša

Nezmyselné hľadanie zmyslu

5. ledna 2014 v 21:20 | Elizabeth Fallen |  Poézia
Nechaj ma odísť,
nechaj ma utiecť čo najďalej.
Aby som bola voľná.
Cez les, ktorý horí,
utiecť rýchlo, aj keď to bolí.
Rýchlo, rýchlo.
No nestratiť cestu
pomedzi plamene a spálené trosky.

Niet kam ísť,
niet kam sa vrátiť.
Prázdnota tam bola, je aj bude,
ale musím ísť.
Neviem ako ďaleko.

Spolu s otáznikmi aj výkričníkmi,
utekať po rozbitých zrkadlách,
ktoré smolu priniesli.
Len rýchlo.
Krv už štípe v ranách
a hľadám v troskách
mŕtvy zmysel toho všetkého.
V tom skle, ktoré ma zraňuje,
ale tak zvláštne,
neopísateľne.

Nechal ma ísť,
a zmysel stále neviem nájsť.
No chcela som utiecť,
nechať sklo aby ma zraňovalo.

SNN - 3. týždeň

5. ledna 2014 v 11:15 | Elizabeth Fallen
Zdravím! Viem, že som to zas niekoľko týždňov vynechala. Ale som strašne lenivý človek, takže sa fakt veľmi ospravedlňuuem. A teraz boli sviatky, to sa mi už vôbec nechcelo. Tak dnes sa do toho pustíme.
Čo nán prinieslo posledných pár týždňov čo sa hudby týka?
Pome sa na to pozrieť.

Moja inšpirácia

3. ledna 2014 v 20:25 | Elizabeth Fallen |  Myšlienkovník
Tak, v tomto článku vám predstavím moje najčastejšie zdroje inšpirácie. Každý umelec, alebo ak chcete tvorivá duša, má iný zdroj inšpirácie a inú Múzu. Niekto potrebuje k tomu hudbu, niekto napríklad pozerá na krásy prírody... Je to naozaj rôzne.
Ja ako tvorivec, mám tiež viacero zdrojov inšpirácie a musím sa priznať, že moja Múza chodí ku mne kedy sa jej zachce a často v najnevhodnejšom čase. Ale nikdy ju neodmietnem. Jedine ak idem spať. Poviem jej: "Počkaj s tým dozajtra, chcem spať." :D Vážne si to tak hovorím a nápad mi vydrží. Napríklad, viete kedy som dostala nápad na DAS-ko? Keď som sa otočila tvárou k oknu v posteli. Zrazu záblesk nápadu. Stačilo k tomu svetlo pouličnej lampy. No bolo už neskoro a mne sa chcelo spať. A nápad vydržal do ďalšieho dňa, kedy som tú poviedku začala písať. Toto býva najčastejšia príhoda, kedy dostávam inšpiráciu. Nie, nemyslím v posteli, skôr že príde len akýmsi zábleskom rýchlosti svetla.
Často mi príde inšpirácia, keď čítam svoju tvorbu. Teda hlavne básne. Ale najmä, keď mám v sebe plno pocitov, ktoré treba dať von a nie je po ruke nikto, komu by som to mohla vyrozprávať. Vtedy si vezmem papier, pero a píšem. Alebo niekedy len tak zrazu zase záblesk a musím ísť písať. No, moja Múza je nepredvídateľná. :D
No, napríklad keď píšem poviedku, teda pokračovanie, alebo jednorázovku, tak si rada pustím klavírnu hudbu. A pri básničkách tiež rada počúvam klavírnu hudbu. Je to skvelá hudba, a keď píšem pri nej básne, tak tá hudba sa krásne zhoduje s pocitmi v básničke.
Inšpirácia vie prísť aj keď čítam knihu. Alebo aj pri filmoch. Momentálne vám môžem prezradiť, že mám nápad na kapitolovku o zaklatom meste a takých duchoch a podobne, no neviem či ju sem budem dávať. Dolu nájdete anketu, kde môžete hlasovať, či by ste túto poviedku chceli.
No, to je všetko... :) A čo vy? Kedy vám príde inšpirácia? Je vaša Múza tiež nepredvídateľná?

Zdroj obrázku - TU
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------