Prosinec 2013

Nepochopená: kapitola tretia 1/2

10. prosince 2013 v 17:20 | Elizabeth Fallen

-- Kapitola tretia - prvá časť --

Chvíľu som len tak sedela na zemi a potom som vstala. Pohľadom som zavadila o prívesok položený na posteli. Vzala som ho a pripla na krk. Hneď som sa cítila lepšie. Vždy, keď som kľúčik nemala na krku, mala som taký zlý pocit, že ho niekto nájde a otvorí s ním denník.

SNN - 2. týždeň

8. prosince 2013 v 16:10 | Elizabeth Fallen

Prajem príjemnú nedeľu!

Viem, že som minulú nedeľu vynechala ale vravím si, že veci, ktoré si človek zaumieni by mal aj splniť, takže tu má pre vás pripravených ďalších päť skladieb, ktoré som za tento týždeň počúvala najviac, alebo ktoré som objavila a zapáčili sa mi.


Nie som jediná, ktorú to vytáča

4. prosince 2013 v 21:07 | Elizabeth Fallen |  Občasník
Je už večer a ja sa pomaly chystám do postieľky.. Ale nedá mi nenapísať aspoň malý článok o tom, že nemám najmenšiu chuť písať, pretože blog.cz je stále akosi po... nefunkčný... A to ma naozaj už vytáča. Včera som už bola takmer odsťahovaná na blogspot. Ale potom som si spomenula, že tu tento blog má už vyše pol roka a bolo by fajn, keby sa dožil aspoň viac ako rok... Ktovie či sa to podarí.... Už som dokonca uvažovala o totálnom stiahnutí sa z blogového sveta, ale to by mi bolo príliš ľúto. Chcela by som vrátiť čas... Chcela by som aby som len začínala, aby som ale začala inak a s tými poznatkami, ktoré mám teraz.... Alebo možno nie s tými poznatkami ako mám teraz, ale s tým, že by som sa inak rozhodla a robila iné veci než som robila. Vyznie to možno tak trochu divne, ale popravde tie začiatky môjho blogovania boli tie najlepšie. Nie e by ma to prestalo baviť, to ani v namenšom, ale vtedy to bolo také skvelé.. Začínala som na e-stránkach... Boli to síce sprostosi čo som písala a kopírovala, ale tak nejak som bola vtedy... nie šťastná, ale vtedy to všetko začínalo a kby som neurobila pár zlých rozhodnutí, tak by som tu nebola. Poškajte, aby ste to nevzali v zlom zmysle. Myslím to tak, že keby som neurobila tie zlé rozhodnutia tak by som mala starý blog. Alebo aj keby som sa presťahovala ak by som bola stále v tom istom...

Boli to krásne časy. Veľmi. No stačilo.. Keby niekoho zaujímalo, tak sa mám dosť depresívne... Dosť dosť depresívne... Zle. Keď si teraz spomeniem, tak páčil sa mi komentár Anne z Klubu snílkov že môj blog je dosť rozpoltený. A je to asi tou mojou osobnosťou... Ja som veľmi rozpoltená. Ale tak, na blog si môžem písať čo chcem nie? Hej. No, a tak, si zase spomínam na tie staré časy, kedy som začínala... :D Haha... Dobre, bol to poloironický smiech. A ani by ste neverili - ale skúste si to predstaviť - pozerám no notebooku a tvárim sa pri tom priblblo... že "čo to píšem za blbosti?". :D Ja viem.

Ale rada by som sa už konečne po týchto mojich kecoch, totálne nezmyselných, dostala k pointe tohto článku. Skrátka, ide o to, že keď blog.cz poriadne nefunguje, tak ja proste budem písať na blog len tak sporadicky. Nebaví ma to, keď to riadne nejde... No ale chcela by som sem dať konečne tretiu kapitolu Nepochopenej... Už by asi bolo našase.
Tak, zatiaľ sa majte, a užite si zvyšok týždňa.

PS: pridala som si k menu Fallen, pretože milujem Evanescence...

Vločka, ktorá umrela

2. prosince 2013 v 21:18 | Elizabeth |  Poézia

Vločka, ktorá umrela

Jedna malá vločka
poletuje, tíško padá.
Chytí ju do rúk,
nechá spadnúť ďalšie.

Chlad jej preniká
až pod jemnú kožu,
pohladí ryhy na rukách...
Položí nohu na hladinu,
po ľade jazera kráča,
stráca sa v prívale
ostrých strieborných vločiek.

V ľahkých, bielych,
nenávisťou roztrhaných šatách
prechádza sa po tenkom ľade
a ten pomaly praská..

Každý krok ako smrtiaca láska,
umiera, no i tak je šťastná.
Je spokojná a s každým krokom,
viac a viac sa prepadá.

Studená hladina pohltí ju
a posledný krát povie zbohom.
Ponorí sa s boľavým žiaľom,
utíši kričiacu, chaotickú myseľ,
keď zatvorí oči.

Moja malá vločka nádeje...
Umrela...

Nepochopená: kapitola druhá

1. prosince 2013 v 10:58 | Elizabeth

2. kapitola

Noc bola hrozná. Bola som bez možnosti otočiť sa a už vôbec vstať. Neznesiteľná noc. Nie že by som sa nevedela dočkať rána ale radšej aby bol deň než noc. A aby som mohla aspoň trochu pohnúť telom.
Som človek, ktorý rád spí a keď má tú príležitosť tak spí dlho. Práve teraz sa tá príležitosť naskytla, ale i tak som sa zobudila ubolená o siedmej ráno, keď len začalo svitať. Zdá sa, že sa začína ďalší zimný šedivý deň. kútikom oka som zazrela malú jemnú vrstvu snehu na chodníkoch a zopár ľudí s dáždnikmi. Aha! Sneží.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------