What if... I die?

20. října 2013 v 18:49 | Elizabeth |  Občasník
Čo sa stane ak umriem? Bola by to taká tragédia ako všetci hovoria? Nie. Len ten, ktorý ma stretáva každý deň, každý deň ma vidí ako stojím unudene na zastávke a kvapká mi dažďová voda do vlasov... každý, ktorý ma stretne a ledabolo skoro ani nepozdraví. Každý pes, ktorý stojí za bránou rodinných domov, ktorých šeď nenávidím, ani neštekne. A ak štekne tak je jasné, že tomu psovi vadím. Že vadím tým očiam, ktoré na mňa občas pozrú. Mám prianie byť neviditeľnou. Byť len... taký tieň, ktorý sa odráža od starej ošarpanej steny. Byť smutným duchom, ktorého každý prehliada, no v tom tajomne tam stále je, stojí za vami, a pozerá sa, ako si ničíte život a vraví si: "Takto som to robil aj ja." Chcem byť tieňom, no zároveň by som bola rada pre pár ľudí, pre pár duší, viditeľná. Aby sa so mnou rozprávali, aby ma pochopili.
A čo ak teda umriem? Vtedy ma všetci budú spomínať, vtedy budú oplakávať, ale ja už budem spokojná. Už poznám výsledok falošnosti ľudí. Poznám tie pohľady plné čohosi, čo stále za celé tie roky neviem pochopiť, ktoré hľadia na mňa a hľadajú tam asi niečo, čo by im naznačovalo, že patrím k ním. Že som taká ako oni. Nie som. Nie som taká, akú by ma chceli mať a to je ten problém, pre ktorý vidím hĺbku tých pohľadov, či už má niekto modré, zelené či čierne oči. Na každom to vidím, na každom vnímam tvár, ktorá je len maska. Jedného dňa sa však odlepí a všetci budeme vedieť, kto v skutočnosti je kto.
Umriem, a všetci budú hovoriť, aké to je smutné, že som sa rozhodla dobrovoľne odísť zo sveta. A potom budú hovoriť, aké to bolo nezmyselné rozhodnutie a že som asi fakt mala byť zavretá na tej pos*atej psychiatrii. Ale ja už to počúvať nebudem. Budem to ticho, ktoré sa rozoznie po falošnom náreku.
Takže: čo ak umriem? Nič, život pôjde ďalej a ja budem v roli toho smutného ducha, ktorý bude neprestajne stáť za vami a čudovať sa, čo robíte.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Charlie Charlie | E-mail | Web | 20. října 2013 v 19:23 | Reagovat

Tak je to!

2 Inna Centi Inna Centi | Web | 20. října 2013 v 19:32 | Reagovat

Je to pokrytectví, za kterým stojí jen sobeckost lidí, jejichž svět se tím, že z něj někdo odešel, změnil. Pokud jde o mně, myslím, že jen málo lidem budu chybět. A ještě míň lidí se přenese přes vlastní smutek z toho, že v jejich životě nebudu, protože jen to málo lidí mě zná a ví, že nechci žít věčně - jen ti budou pouze tiše vzpomínat.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------